Ovocie na sušenie

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.

 
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.

 
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda pestovaná už v 18. storočí v Nemecku a Holandsku, rozšírená najmä v blízkosti dnešného Gdansku v historickom území Pomoranska, ktoré sa po 2. svetovej vojne rozdelilo medzi Nemecko a Poľsko.

RAST: bujný , tvorí veľkú, guľovitú, neskôr rozložitú, širokú a hustú korunu. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Croncelské, Jonathan, Krasokvet žltý, Ontário, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, (stredne) pravidelná, stredná až vysoká, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, úhľadné, s charakteristickými pozdĺžnymi hranami, často so švom, strednej veľkosti. Šupka je jemná, hladká, lesklá, mastná, zelenožltá, prekrytá krvavou červeňou a niekedy pruhovaním, často s nádychom modravého osrienenia. Dužina je žltkastá, pod šupkou často ružovkastá, jemná, kyprá, šťavnatá a voňavá. Chuť je sladkokyslastá, jemne korenistá s malinovou príchuťou, dobrá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva hneď po zbere, vydrží do decembra, ale časom stráca chuť. Plody sa zle prepravujú, ľahko sa otláčajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, mušty, výrobu vína.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda na teplo a pôdu, vhodná aj do vyšších, horských polôh, vyhnúť sa len príliš vlhkým polohám a mokrým pôdam, či príliš suchým pôdam, na ktorých sú plody malé.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči rakovine, stredne až menej voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči mrazu a rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: neznámy, veľmi starý, pravdepodobne Anglicko (King of Pippins) alebo Francúzsko (La reine des reinettes) v 13. storočí, možno s normandskými dobyvateľmi z Francúzska do Anglicka.

 
RAST: v mladosti bujný, po 25. roku kvôli bohatým úrodám spomaľuje až ustáva - odroda rýchleho vývoja. Tvorí krásne rovné kmene. Koruna je úzka, vysoká, najskôr ihlanovitá, neskôr vysokoguľovitá, vytvára len krátky bohato rozvetvený plodonosný obrast. Potrebuje kvalitný výchovný rez, aby nezababčila a udržiavaci a zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Gdanský hranáč, Landsberská reneta, Ontário, Charlamowski, Zuccalmagliova reneta, Boikovo, Croncelské, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (80-170 g), úhľadné, kužeľovité až guľovité. Šupka je sýtožltá, zlatožltá až oranžová, karmínovo pruhovaná. Dužina je žltobiela, tuhá, šťavnatá, na vzduchu hnedne, je výbornej, sladkokyslej, korenistej, aromatickej, renetovitej chuti.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a v 1. pol. októbra, konzumne dozrieva na prelome októbra a novembra, skladovateľná je do februára, max. marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu vína či muštovanie; dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy hlbšie, primerane vlhké, výživné, v suchých sú plody drobné, v príliš vlhkých trpí rakovinou. Polohy ľubovoľné, s výnimkou drsných, mrazových a uzavretých.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetoch, stredne v dreve, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine; v suchých oblastiach sú plody náchylné na napadnutie zavíjačom jablčným a vlnačkou krvavou.

PÔVOD: krajový veľkoplodý genotyp z úpätia Považského Inovca.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: veľké, guľovitého až kónického tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Vancouver, Pacific Agriculture Research Center, v r. 1980 vyšľachtená ako kríženec odrôd Nootka x Glen Prosen, pričom odroda Glen Prosen pochádza z kríženia odrody Cumberland, teda ostružiny západnej (R. occidentalis). Na trh uvedená v r. 1989. "Tulameen" znamená v jazyku pôvodných Indiánov z Britskej Kolumbie "červená zem" a je tiež menom rieky tadiaľ tečúcej.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony dorastajú do strednej výšky 1,5-1,8 m, husto vetvené, sú jemne otŕnené, najmä v spodnej časti. Stredne silno odnožuje. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, priemerne 1,37-1,5 kg na rastlinu a 8,143 t/ha.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 24,7 mm x 20,3 mm, 2,68-5,38 g) kužeľovité, pevné, silne lesklé, žiarivo červené. Sú stredne šťavnaté. Chuť je výborná, aromatická a sladká s dobrým pomerom cukrov a kyselín (priemerne 5,32:1).

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie neskoré, veľmi dlhé, o 2 týždne dlhšie než u väčšiny raz rodiacich odrôd (priemerne 50 dní). U nás dozrieva od začiatku júla do polovice augusta. Plody sa dobre oddeľujú od kvetného lôžka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Dobre znášajú prepravu i krátkodobé skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná. Je silne odolná voči múčnatke (Sphaerotheca humuli), odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a fytoftóre (Phytophthora spp.), stredne odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), stredne až menej odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum či Didymella applanata.

PÔVOD: Francúzsko, Versailles, vypestoval ju M. Bertin, stará odroda rozširovaná od r. 1850.

 
RAST: stredne bujný, tvar kríka je guľovitý. Výhony sa silne rozvetvujú. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až nižšia, plodí na dvojročnom dreve.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé (priemerne 7,5 cm), riedke, so 14-18 bobuľami. Bobule sú guľaté až sploštené, menšie až stredne veľké (priemerne 0,25 g, 7,3 mm, niekedy aj 10 mm), šupka je svetložltá, priesvitná, s presvitajúcimi hnedými semenami a svetlými cievnymi zväzkami, chuť je sladkokyslá, aromatická. Obsahuje veľa vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 2. týždeň júla. Ľahko sa zbiera.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu vína či džemov a želé.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvetných pukoch, silne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), stredne až silne voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola).

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: pôvod tejto konkrétnej odrody je neznámy, druh kustovnica čínska pochádza z Číny, najmä z oblastí Ning-sia a z Cchajdamskej panvy.

 
RAST: bujný. Je to opadavý listnatý ker s previsnutými vetvami, dorastajúci do výšky 2–2,5 m.  

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do septembra hviezdicovitými obojpohlavnými fialovobielymi kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá (už od 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, vajcovité oranžovožlté až zlatožlté, polopriesvitné, lesklé bobule. Majú osviežujúcu, ovocnú, sladkastú chuť bez horkosti a veľa šťavy. Sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), minerály, polysacharidy, karotenoidy, flavonoidy a antioxidanty s preukázanými zdravotnými účinkami (imunomodulačnými, antioxidačnými, protizápalovými).

 
DOZRIEVANIE: od augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, džúsov či sirupov. Používa sa ako doplnok výživy a v tradičnej čínskej medicíne, ale aj na základe moderných výskumov kvôli podpore imunity, antioxidačnému efektu, ochrane zraku a pečene, na zníženie hladiny cukru, zníženie depresie, úzkosti a na podporu zdravého spánku a na celkovú podporu organizmu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do približne -20  °C až -23 °C, po zakorenení je dobre odolná voči suchu a má relatívne dobrú odolnosť proti bežným chorobám a škodcom, potrápiť ju môže akurát múčnatka. Prevenciou je udržiavanie dostatočne vzdušnej koruny pomocou rezu a hnojenie kompostom, nie hnojivom priveľmi bohatým na dusík ako je málo rozložený hnoj. 

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

 
RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Švédsko, Balsgård Fruit Breeding Institute, vyšľachtená v roku 1952 ako kríženec odrôd Cárska x Ruth Gerstetter, prvýkrát popísaná v r. 1972

 
RAST: stredne bujný až bujný, s polovzpriamenou, hustejšou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie, elipsovité, nesúmerné. Šupka je osrienená, pod osrienením tmavomodrá, zatienená strana svetlejšia. Dužina je žltozelená, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladká, priemerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, je to jedna z najskorších odrôd, dozrieva približne 58 dní pred odrodou Bystrická, teda v 1. a 2. dekáde júla, dozrieva veľmi postupne počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie, najmä na koláče. Plody neznesú dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou pôdou, dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre slivky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: USA, Minnesotta, Excelsior, vyšľachtil ju v r. 1869 P. M. Gideon ako semenáč odrody Cherry Crab.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr slabší až ustáva a potrebuje zmladenie. Tvorí najskôr úzko pyramidálne, neskôr vysoko guľovité až previsnuté koruny. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, časť plodov tvorí aj partenokarpicky. Vhodné opeľovače: Akerö, Antonovka, Charlamowski, Cortland, Cox Pomona, Croncelské, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Rímske, Wagenerovo. Neopeľuje ju dobre Matkino.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-6 rokov po výsadbe), vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr má sklony rodiť striedavo, treba pomôcť vhodným rezom v rok predpokladanej vysokej plodnosti.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (špecificky ľahké, teda priemerne 135 g, ale aj 200 g), guľovité až plocho guľovité, tvarovo dosť pravidelné. Šupka je hladká, lesklá, pevná, jemne osrienená, najskôr zelenožltá, neskôr žltá, prekrytá z väčšej časti charakteristickým krásnym karmínovočerveným, pruhovaným líčkom, voní. Dužina je žltobiela, pod šupkou či aj uprostred mramorovano ružovkastá, jemná, mäkká veľmi šťavnatá a na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslastá, s malinovou vôňou a príchuťou, veľmi dobrá, pripomína chuť Malinového holovouského.

 
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú začiatkom októbra, vydržia uskladnené až do Vianoc, ale najmä z vyšších polôh, najlepšiu chuť mávajú v novembri. Čas zberu treba dobre vystihnúť, pri oneskorení sa plody hromadne opadávajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Na polohu ani pôdu nie je veľmi náročná, ale mala by byť dostatočne vlhká. V suchých a teplých polohách síce dobre plodí a plody sa pekne vyfarbujú, ale dosť opadávajú, bývajú červivé. Vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, kde sa napríklad už nedarí odrode James Grieve. Zvláda dobre aj mrazové kotliny.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči múčnatke, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti. Viac ju v suchých, teplých oblastiach napáda obaľovač jablčný (Cydia pomonella).

PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.

 
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.

 
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.

PÔVOD: USA

 
RAST: bujný rast, koruna stredne veľká, guľovitá až ihlanovitá, hustá, s mierne zvislými vetvami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, výborne opeľuje mnohé iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Kalvil biely zimný, Ušľachtilé žlté, Ontario.

 
PLODNOSŤ: skorá, každý 2. alebo 3. rok veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké plody kavilového tvaru. Šupka je mierne drsná, suchšia, žlto-zelená až žltá, osrienená, niekedy s červeným nádychom na slnečnej strane, s nápadnými hnedými bodkami. Dužina jemná, kyprá, voňavá, šťavnatá, belavožltá, na reze málo hnedne. Chuť korenistá, aromatická, sladkokyslastá, pripomínajúca chuť duly.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, zrelosť koncom novembra a začiatkom decembra, skladovateľnosti do apríla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba džemov, vína, skladovanie.

 
STANOVIŠTE: hlboké, živné pôdy, bohaté na vápno; v chudších pôdach nutný dostatok vlahy a občasné prihnojenie.

 
ODOLNOSŤ: dosť odolná voči mrazu; na studených, nepriepustných pôdach podlieha rakovine, vo vlhkom prostredí je málo odolná voči chrastavitosti, v suchom prostredí trpí múčnatkou; je náchylná na škvrnitosť plodov.