Jabloň Aderslebenský kalvil

PÔVOD: Nemecko, kláštor Adersleben, v r. 1839 vyšľachtil záhradník Lichthardt na základe poverenia úradníkom Meyerom ako kríženca Kalvilu bieleho zimného a zrejme Cára Alexandra, hoci sa uvádzalo, že jedným z rodičov je Grávštýnske (to má ale veľmi zlú klíčivosť peľu). Synonymá: Aderslebener Calville, Aderslebener Kalvill, Aderslebener Kalvill-Samling, Adersleber Calvil, Adersleber Calvill, Adersleber Kalvil, Adersleber Kalvill, Calville d'Adersleben, Kalvil Aderslebenskii.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Croncelské, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), kalvilovitého tvaru, rebrovité. Šupka je žlté s hnedočerveným líčkom. Dužina je žltobiela, stredne tuhá, veľmi krehká, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, korenistá, dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrievajú v decembri, vydržia do marca. Vyžadujú vlhkejšie uskladnenie, inak vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie či výrobu pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, dobre znáša veterné polohy. Uprednostňuje hlboké, výživné, skôr ľahšie, piesočnatohlinité pôdy. V nepriaznivých, ílovitých, ťažkých pôdach predčasne opadávajú listy a plody sa nevyvíjajú dobre a je náchylnejší na rakovinu. Znesie aj chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej odolná voči spále ružokvetých (Erwinia amylovora).