12% DPH

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.

RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.

DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.

PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more

 
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Seyve Villard 12375 x Kráľovná viníc; maďarský názov odrody je Palatina.

 
RAST: silný až stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: Strapce stredne veľké (200-500 g), kompaktné. Bobule stredne veľké (3-4 g), guľovito elipsovité krásnej jantárovo žltej farby. Chuť je sladká, výrazne muškátová, harmonická. Šupka je pevná a tuhá. Cukornatosť 18-22 %, kyslosť 7 – 8g/l.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva už koncom augusta až začiatkom septembra. Potrebuje sumu aktívnych teplôt 2300 °C.

 
VYUŽITIE: Výborná stolová odroda vhodná na priamy konzum i muštovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, teplé polohy, hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Odroda vhodná aj do vyšších polôh a okrajových oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) , stredne voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) , veľmi vysoko odolná voči botrydíde (Botrytis cinerea), nízko voči červenej spále viniča (Pseudopeziza tracheiphila) a voči suchu dostačujúca. Stredne mrazuodolný do -22 °C až -23 °C.

PÔVOD: Moldavsko, medzidruhový kríženec Guzaľ Kara x Villard Blanc.

 
RAST: bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: vysoká, úroda na 8-10-ročných kroch vedených na vysokej treláži je 150-170 kg.

 
PLODY: strapec je stredne veľký, kónický (priem. 320-380 g). Bobule sú veľké (5-7 g), predĺžené tmavomodré, príjemnej, sladkokyslej chuti. Cukornatosť je 18-20 °NM. Dužina je mäsitá, chrumkavá, šťavnatá. Modrá a silne osrienená šupka je zvyčajne hrubá.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Dozreté strapce dlho vydržia na kroch a dobre sa aj prepravujú.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj spracovanie na víno, džemy, mušty či kompóty. V chladnom uskladnení vydrží aj 5 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: teplé, slnečné a vzdušné, orientované na juh alebo juhozápad. Nemá veľké nároky na pôdu, dobre sa mu darí v piesčitej, hlinitej ale aj vo vápenitej pôde. Najlepšie sú hlboké, priepustné hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: rezistentný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne citlivý na čiernu hnilobu viniča (Guignardia bidwellii), citlivejší na botrytídu (Botrytis cinerea). Mrazuvzdorný do -23 °C.

PÔVOD: Ukrajina.

 
RAST: bujný, hrubé drevo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: priemerná až vysoká, rodí aj na zálistkoch. Kvalita výborná.

 
PLODY: Riedke až stredne husté strapce s veľkými, tučnými, podlhovastými bobuľami dĺžky aj 5 cm. Farba fialová až tmavomodrá, pri stopke zelenkastá. Chuť sladká, chrumkavá. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku septembra. Čiastočným odlistením dopestujeme vzhľadné strapce.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Strapce dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vyžaduje širší spon, oporný kolík, úrodnú pôdu a primeranú závlahu.

 
ODOLNOSŤ: Ošetrenie proti hubovým chorobám potrebné.

PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.

 
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.

 
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .

PÔVOD: Rusko, Moskva, Moskovský botanický ústav MGU, semenáč z náhodného opelenia.

 
RAST: bujný, do 4 m. Koruna je pyramidálna, kôra je svetlohnedá s riedkymi tŕňmi. Listy sú veľké, svetlozelené, silne osrienené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

 
PLODNOSŤ: je veľmi vysoká, priemerne 7-15 kg/krík, maximálne až 35 kg/krík.

 
PLODY: jedny z najväčších (priemerne 0,8, maximálne až 1,3 g), oválne. Šupka je pevná, oranžovožltá, pri zbere nedochádza k jej poškodeniu. Dužina je šťavnatá, kyslejšia . Obsahuje 2,8 % cukru, do 4,3 % oleja. Má stredne vysoký obsah vitamínu C (101 mg/100 g) a karotenoidov (10,2 mg/100 g). Má až 6 mm dlhú stopku, čo uľahčuje zber.

 
DOZRIEVANIE: v 2. polovici júla. Dobre sa zbiera striasaním v určitej fáze zrelosti, ale treba zbierať rýchlo, lebo plody rýchlo prezrievajú a mäknú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.

 
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Nemecko, 2. pol. 19. st., semenáč Landsberskej renety.

RAST: stredne bujný rast, vytvára kužeľovitú až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, bohatá.

PLODY: veľké, tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, voňavá, chuť dobrá, kyselkavá, aromatická. Vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy.

ODOLNOSŤ: nižšia odolnosť voči mrazu v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.
RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

 Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Poľsko, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku Józefom Paczoskim

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ:

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška, vyšľachtila ho Svetlana Valentinovna Klimenko, na trh bol uvedený v roku 1982.

RAST: vzpriamený, stredne silný rast do výšky asi 3 m, kužeľovitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Vysoko úrodný, úroda z dospelého kríka okolo 40 kg/rok.

PLODY: stredne veľké plody (2,5 - 2,8 cm, 4-6 g) žltej farby. Dužina je hustá, po dozretí sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. pol. júla až v auguste.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Nemecko, Bavorsko, Freising, Wissenschaftszentrum Weihenstephan für Ernährung, Landnutzung und Umwelt, vyšľachtil ju Herrmann Schimmelpfeng, je to odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), známa aj pod menom "Bayern Kiwi".

 
RAST: bujný, ovíjavá liana dorastá 4-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavná, čiastočne samoopelivá odroda, jej úrodnosť sa zvýši v prítomnosti samčieho opeľovača, napr. odrody Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, až 30 kg z jednej rastliny v plnej plodnosti.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 7,6 g, dĺžka 2,6 cm, šírka 2 cm), valcovité, podlhovasté, mierne sploštené. Šupka je sýtozelená s červeným líčkom, hladká, tenká. Dužina je zelená, šťavnatá, veľmi aromatická a sladká s miernou kyselinku. Obsahuje stredne až veľmi veľa vitamínu C (81-182 mg/100 g) a aktinidín s protimikrobiálnymi účinkami.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra. Zbierajú sa plne dozreté, teda mäkké priamo z rastliny.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.