Zoradiť podľa:
687 produktov
687 produktov
PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.
PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako ""pomum pentagonum"". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá
PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.
DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.
VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.
STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.
PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.
RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.
PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.
PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.
PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.
VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.
PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.
RAST: slabý, koruna kužeľovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.
PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.
PÔVOD: vznikla v USA ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde posledným rodičovským párom boli genotypy C4R8T143 × C4R9T26 a následne bola zo semenáčov vybraná v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici a registrovaná bola v r. 1999.
RAST: stredne bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lenova, Lerosa, Mirka, Palava, Pinkcot, Radka, Sylvercot, Veecot, Vemina, Zetka.
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.
PLODY: stredne veľké až malé, elipsovité, súmerné, hladké. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, čiastočne krytá purpurovým rozmytým menším líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je silne horké.
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od 2. polovice júna, 17 dní pred Velkopavlovickou.
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).
PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.
RAST: bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.
PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).
PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.
RAST: umiernený až stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.
PÔVOD: Pakistan, veľmi rozšírené v Taliansku.
RAST: veľmi bujný, tvorí veľké koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, najskôr trpké plody, aj opelené netrpké plody.
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (v priemere 235 g), guľovité až splošteno guľovité, v priemere s 1 semenom na plod, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, veľmi sladká a chutná, s vanilkovou arómou.
DOZRIEVANIE: dozrieva veľmi neskoro, až počas novembra. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké a mäkké, po opelení netrpké.
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -17 °C až -20 °C, prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.
PÔVOD: Španielsko.
RAST: bujný. V dospelosti dosiahne výšku 4-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Tvorí síce len samičie kvety, ale plodí partenokarpicky bezsemenné ovocie aj bez opelenia. Ak je kvet opelený, tvoria sa trochu väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: do plodnosti vstupuje skoro, už v 2. alebo 3. roku po vysadení. Z dospelého stromu získame ročne až 50-60 kg plodov.
PLODY: sú veľmi veľké, 240 až 360 g, srdcovitého tvaru, bez opelenia bezsemenné, tenká šupka je pri dozretí červenooranžová, dužina oranžová, chuť je plná, sladká, ovocná.
DOZRIEVANIE: koncom októbra. Patrí do skupiny PCA, teda pollination constant astringent, teda plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na opelenie, dozrejú po asi 2 týždňoch pri skladovaní v izbovej teplote.
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, teda džemy apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorné len do -15 °C, pri nižších teplotách odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.
PÔVOD: zrejme Turecko.
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.
"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."
PÔVOD: Európa a Z Ázia. V súčasnosti rastie skoro na celej S pologuli. U nás rastie na celom území od nížin po vysoké hory. Na horských svahoch, v dolinách, rašeliniskách a vlhkých miestach s kyslou pôdou je pôvodný.
RAST: rýchly, dorastá do výšky 30-50 m a šírky 10 m. Má kužeľovitú korunu, v rozvoľnených porastoch či v parkoch zavetvenú až k zemi. Praslenovito vyrastajúce konáre sú mierne vztýčené alebo mierne ohnuté k zemi, len vo pri vrchole sú vždy mierne vztýčené, konáriky prevísajú. Ihlice sú tmavozelené, dlhé až 2 cm, vyrastajú v závitnici, na priereze štvorhranné.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne od mája do júna v pravidelných 4-ročných cykloch. Samčie šištice (2,5 cm) sú červenopurpurové, samičie šištice (6 cm) na konci vlaňajších výhonov sú najskôr červené a vzpriamené, po opelení zelené a prevísajúce.
PLODNOSŤ: neskorá, približne v 40 rokoch od vyklíčenia, každé 4 roky.
PLODY: šišky sú svetlohnedé, valcovité, prevísajúce, dlhé až 16 cm, s tvrdými šupinami, nerozpadavé. Semená sú tmavohnedé a majú trojnásobne dlhšie krídlo.
DOZRIEVANIE: v prvom roku v októbri.
VYUŽITIE: Parková a lesná drevina do vlhkejších a chladnejších oblastí. Mladé, nezrelé samčie šištice sú jedlé surové alebo po tepelnej úprave. Opražené jadro nezrelých samičích šištíc je sladké a sirupovité. Semená sú jedlé, s jemne živičnou príchuťou, ale príliš malé na manipuláciu. Mladé výhonky plné vitamínu C sú chutné zasurova, naložené v mede, sirupe, slanom náleve či v čaji. Vyrába sa z nich smrekové pivo. Esenciálny olej z ihličia sa používa v parfumérii a s púčikmi, ihličím a živicou má antibiotické, antiseptické, sedatívne účinky a podporuje vykašliavanie. Stredne tvrdé, pružné a vo vode trvanlivé, ľahké, svetlé drevo sa využíva v stavebníctve, stolárstve, pri výrobe hudobných nástrojov, papiera apod. Je zdrojom burgundskej smoly a terpentínu. Červce a vošky na ňom tvoria medovicu, ktorú zbierajú aj včely medonosné.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje dostatočne vlhké pôdy, ale zvládne väčšinu pôd, vrátane vlhkých a studených, chudobných rašelinitých či plytkých, hoci na tých nie je až tak odolný voči vetru, neznáša vápenité pôdy. Preferuje pH pôdy medzi 4 a 6. Je citlivý na kyslé dažde spôsobené emisiami pri spaľovaní uhlia bez filtrov.
ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuvzdorný do -40 °C až -45,6 °C, stredne odolný voči vetru, dobre znáša podmáčané pôdy.
PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.
RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.
PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.
PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.
DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.
VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.
STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.
OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.
PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.
DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.
VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.
STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.
RAST: pomalý, dosahuje výšku 15-25 m a šírku 5 m. Koruna je končisto kužeľovitá a kmeň je štíhly. Borku má sivohnedú so živicovými pľuzgierikmi, v mladosti hladkú, neskôr šupinovitú. Ihlice (15-25 mm) odstávajú šikmo nahor a sú hrebeňovité, zvrchu tmavozelené, naspodku s 2 úzkymi bielymi pásmi. Po rozdrvení voňajú balzamovo.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, silne cudzoopelivá. Kvitne v máji. Samčie šištice sú žlté alebo červenkasté, samičie fialovopurpurové alebo zelenofialové.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 15 až 30 rokoch od vyklíčenia.
PLODY: šišky (4-7 cm), hnedé, vzpriamené, v plnej zrelosti rozpadavé. Semená majú dlhé, tenké, blanité krídlo.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri toho istého roku.
VYUŽITIE: je to asi najvoňavejší vianočný stromček s trvanlivým ihličím. Zo živicových pľuzgierikov sa získava tzv. kanadský balzam (25 % esenciálneho oleja, 75 % živice). Používa sa najmä na ochutenie sladkostí, pečiva, zmrzliny a nápojov. Je veľmi efektívnym antiseptikom, analgetikom a hojí popáleniny, povrchové rany, škrabance či poranené bradavky pri dojčení. Používa sa na zapálené hrdlo a aj technicky ako lepidlo na optické prístroje. Púčiky, živica a miazga sa používajú na liečbu kurieho oka a bradavíc. Živica obsahuje veľa vitamínu C, je močopudná a povzbudzujúca. Používa sa v malých dávkach vnútorne proti kašľu a hnačkám. Využíva sa aj v parfumérii. Mladé ihličie sa používa na čaj proti kašľu, nádche a horúčk, obsahuje veľa vitamínu C. Zbiera sa na jar a suší sa na neskôr. Na jar alebo septembri sa z neho získava aj esenciálny olej.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, veľmi dobre znáša zatienenie, najmä v mladom veku. Preferuje kvalitnú, vlhkú, ale nie podmáčanú pôdu, zvládne aj ťažkú ílovitú pôdu, skôr kyslejšiu až po pH 5, ale znesie pH od 4,5 po 7,5. Neznáša silné znečistenie ovzdušia. Preferuje severné svahy. Korení plytko a je náchylnejšia na poškodenie vetrom. Toleruje ročný úhrn zrážok od 600 to 1500 mm, priemernú ročnú teplotu od 5 °C po 12 °C.
ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuodolná do -40 °C až -45,6 °C.
Domov stromov Vám ponúka široký výber ovocných a listnatých stromov, kríkov, podpníkov a kvalitného náradia pre stromy.
PON - PIA 9:00 - 15:00
Obedná prestávka 12:30-13:00