Zoradiť podľa:
783 produktov
783 produktov
PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.
PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.
PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.
PÔVOD: Francúzsko, 19. st.
RAST: stredne bujný, zdravý rast, vytvára veľkú, silne rozvetvenú korunu vysoko-guľovitého tvaru.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Blumenbachova, Avranšská, Clappova, Williamsova.
PLODNOSŤ: nastupuje v 5.-8. r. po výsadbe, pravidelná, stredná až vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody vajcovitého tvaru, niekedy mierne hranatý alebo k jednej strane stlačený. Šupka je jemná, hladká, čiastočne mastná, jemne hrdzavá; farebne zelená, pri dozretí zlatožltá alebo citrónovo žltá. Dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká až kyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumná zrelosť: v pol. októbra, skladovateľnosť okolo 14 dní.
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu destilátu.
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, preferuje nižšie polohy a hlboké, hlinité, dostatočne vlhké a teplé pôdy.
ODOLNOSŤ: odolná voči monilióze, mladé stromčeky menej mrazuodolné.
PÔVOD: Belgicko, Fidelité pri Bruseli, pravdepodobne semenáč škôlkara van Monsa, vypestovaný okolo r. 1800. Bola pomenovaná po botanikovi Salisburym. Synonymá: Malá koruna, Kleine Keiserkrone, Prinzessin Marianne, Princesse Marianne.
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí vysoké, veľké, vysoko až široko ihlanovité koruny. Plodonosný obrast je stredne dlhý.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clapova, Hardyho maslovka, Charneuská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, väčšinou pravidelná, niekedy po väčších úrodách nižšia.
PLODY: stredne veľké, baňaté, fľaškovité, zhrbolené, dosť podobné Boscovej fľaši, ale pri stopke sa tak nezužujú. Šupka je zelenožltá, v konzumnej zrelosti citrónovožltá, niekedy na slnečnej strane jemne červenkastá, pokrytá množstvom hrdzavých lenticiel a miestami aj plošne škoricovo hrdzavá. Dužina je biela až jemne žltkastá, jemná a veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je výborná, aromatická, sladkokyselkavá, korenistá, inak než Boscova fľaša. Z horších pôd je síce maslovitá, ale môže byť trpkastá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, konzumne dozrieva pri skladovaní v chlade za týždeň, z teplejších polôh vydrží asi 2 týždne po zbere, z chladnejších asi 3-4 týždne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie, ale aj ostatné využitie na sušenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov a destilátov. Tesne po zbere dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu, znáša aj otvorené aj pred vetrom chránené polohy, nie je náročná ani na pôdu, ale v úrodnej, dobre odvodnenej, no dostatočne vlhkej pôde sú plody chutnejšie. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh, kde sa už nedarí Boscovej fľaši.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve po vysadení na stanovište, silne mrazuodolná a odolná nepriazni počasia aj v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.
PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.
RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.
PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.
RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.
PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.
PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.
DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.
VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.
STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazom.
PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.
RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.
ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestovaná p. Sterkmanom ako náhodný semenáč okolo roku 1820, na trh bola uvedená v roku 1844.
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: napr. Crassanská.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (160-250 g), krátko kužeľovité až baňaté, niekedy s mierne hrboľatým povrchom. Hrubá, hladká šupka je zelená, po dozretí žltá až zlatožltá, na slnečnej strane s atraktívnym červeným líčkom, pokrytá lenticelami. Na niektorých plodoch je šupka červená takmer po celom povrchu, iné plody zostávajú zelenožlté. Dužina je jemná, ľahko zrnitá, šťavnatá, chuťovo dobrá, sladkokyselkavá až sladká, jemne korenistá. Je stredne náchylná na kamienkovitosť, málo na hnednutie dužiny.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva postupne od polovice novembra, vydrží do januára až marca. Plody padajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj muštovanie, sušenie, pečenie, výrobu džemov, kompótov. Veľmi dobre sa skladuje.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje úrodné, teplé pôdy s dostatočnou vlahou, ale dobre odvodnené, neznáša mokré a studené pôdy. Vhodná do teplých a chránených stredných polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám.
PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.
RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).
PÔVOD: Belgicko, Tongre - Notre Dame v provincii Henegavsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč okolo r. 1811 Ch. L. Durendeau, pivovarník a záhradnícky nadšenec. Synonymá: Tonárovka, Beurré de Tongre, Beurré de Durendeau, Birne von Tongern, Birne von Tongre, Birne von Tongrés, Poire de Tongres, Tongern.
RAST: stredne bujný až mierny, šľahúňovitý, tvorí široké ihlanovité koruny. Kostrové konáre rastú šikmo hore, polokostrové viac vodorovne, sú stredne husté a s množstvom dlhého plodonosného obrastu. V období plodnosti vyžaduje udržovací rez a relatívne skoro aj rez zmladzovací.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Madame Verté, Parížanka, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer vždy pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 150 g, ale dosiahne aj 400 g), pretiahnuto hruškovité, zhrbolené, s plytkou ryhou pri stopke. Šupka je pevná, drsná, pri zbere zelenožltá, v konzumnej zrelosti zlatožltá s krásnym červenkastým či červenohnedým líčkom, celá je posiata veľkými, šedými lenticelami, miestami sa objaví aj hrdza. Dužina je žltkastá, rozplývavá až polorozplývavá, veľmi šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, harmonicky sladkokyselkavá, jemne aromatická a pikantná. Má len mierny sklon k otlačeniu, hnednutiu a kamienkovitosti dužiny.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v priebehu októbra, vydrží do novembra. So zberom netreba otáľať, oneskorenie je nielen na úkor chuti, ale aj trvanlivosti, vtedy rýchlo múčnatie. Tesne po zbere dobre znáša prepravu, neskôr už nie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, muštov, výživ, džemov a lekvárov, destilátov či na sušenie a pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pred vetrom chránené, s teplou, úrodnou, priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Neznáša suché a studené pôdy. Je vhodná do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Na vhodných lokalitách málo náchylná na choroby, na nevhodných náchylnejšia na chrastavitosť a rakovinu.
PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.
RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.
PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.
DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.
VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.
STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.
RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.
PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.
RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.

