Produkty

PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.

RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Nemecko, púčiková náhodná mutácia odrody James Grieve nájdená po 2. sv. vojne Erichom Neumannom.

RAST: rast stredne bujný, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boikovo, Coxova reneta, Golden Delicious, Jonathan, Matkino, Ontario, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaným krytím. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na polohu, s výnimkou mrazových dolín.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti.

PÔVOD: USA, Kingston, farma Philippa Ricka, objavená ako náhodný semenáč, zrejme odrody Esopus Spitzenberg. O jej propagovanie sa najviac zaslúžil Jonathan Hasbrouck, po ňom ju pomenoval autor prvého pomologického popisu v r. 1826 Judge J. Buel.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, šľahúnovitý, neskôr slabší, vytvára guľovité, hustejšiem neskôr širšie, previsnuté koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hájkova muškátová reneta, Idared, James Grieve, Krasokvet žltý, Laxton Superb, Matkino, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Red Delicious, Spartan, Starkrimson Delicious, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá, v dobrých podmienkach vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 105-130 g), vysoko guľovité až tupo kužeľovité, pomerne vyrovnané. Šupka je hladká a lesklá, žltozelená až žltá, prekrytá na 3/4 až 4/5 povrchu karmínovočerveným rozmytým či mramorovaným líčkom. Dužina je krémová až žltá, pod šupkou býva ružovkastá, pevná, krehká, šťavnatá, jemná. Chuť je sladkokyslá, typicky jemne korenistá, aromatická, veľmi dobrá až výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality a roku od konca septembra do asi polovice októbra, konzumne dozrieva od decembra a vydrží do marca až mája. Predčasne odtrhnuté, ale aj prezreté plody vädnú a rýchlo múčnatejú. Plody prezrejú aj priamo na strome bez padania.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie či muštovanie. Dužina na vzduchu len málo hnedne. Po zbere ich treba rýchlo schladiť a udržiavať pri teplote do 2-3 °C. Veľmi dobre sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dostatočne vlhkým vzduchom, napr. pri vodných plochách, ale nie v inverznej polohe. Vyžaduje výživnú, dostatočne vlhkú pôdu, v suchej piesočnatej plody predčasne prezrievajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. V teplých, suchých oblastiach veľmi náchylná na múčnatku, je náchylná na bakteriálnu spálu a stredne odolná voči chrastavitosti. Zvykne trpieť tzv. Jonathanovou škvrnitosťou plodov, čo je fyziologický prejav nedostatku vápniku v plodoch a vzniká najmä po príliš suchom lete, pri prehnojení dusíkom či po príliš neskorom zbere a skladovaní pri vysokej teplote. Je odolná voči monilióze a málo náchylná na rakovinu.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, možno z Nemecka z okolia rieky Odra. Má mnohé alternatívne pomenovania ako "Šálové", "Štrúdlák" či "Funtové".

 
RAST: veľmi bujný a neusporiadaný, na semenných podpníkoch vytvára obrovské stromy so širokými korunami a previsnutými konármi, vo vhodných podmienkach aj 16-20 m široké. Sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Boikovo, Croncelské, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (5.-6. rok po výsadbe) vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-240 g), veľmi nepravidelné tvarom, buď vysoké, kužeľovité alebo aj sploštené, široko rebrovité, väčšinou päťhranné či trojhranné. Šupka je hladká, lesklá, neskôr mastná, žltá a červeno pruhovaná. Dužina je žltobiela, kyprá, mäkká, šťavnatá. Plody po dozretí silne voňajú po víne. Chuť je príjemne sladkokyslá smerom ku kyslejšej chuti, veľmi jemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v závislosti od oblasti a roka od začiatku do konca septembra, konzumne dozrieva po 2-3 týždňoch, vydrží do novembra až do konca roka, prípadne až do februára pri veľmi dobrom skladovaní. Plody z vlhkejších oblastí majú pri skladovaní tendenciu zvnútra hniť.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na kuchynské využitie, napr. na štrúdle či na sušenie, ale aj na výrobu vína či lekvárov. Plody sa veľmi ľahko otlačia.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pokiaľ možno pred silným vetrom chránené. Je veľmi nenáročná na pôdu, darí sa jej aj v suchšej a menej výživnej. Nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá, kde môže trpieť rakovinou. Veľmi vhodná aj do vyšších polôh, kde sa iným odrodám nedarí. Vhodná do veľkých záhrad a sadov, do voľnej krajiny. Do alejí sa veľmi nehodí kvôli príliš širokej korune.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je dobre odolná voči chorobám a škodcom. Len v ťažkej, ílovitej pôde je náchylná na rakovinu.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber: koncom septembra, konzumná zrelosť: október-január až marec, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.

VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: dobrá mrazuodolnosť. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.

PÔVOD: Francúzsko, 2.pol. 17. stor.

 
RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumná zrelosť december - január, skladovateľnosť do marca až augusta.

 
VYUŽITIE: odroda výborná na skladovanie, výrobu vína, muštu; skladovateľnosť pri dobrej vlhkosti do marca až augusta.

 
STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

 
ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: USA

 
RAST: bujný rast, koruna stredne veľká, guľovitá až ihlanovitá, hustá, s mierne zvislými vetvami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, výborne opeľuje mnohé iné odrody. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Kalvil biely zimný, Ušľachtilé žlté, Ontario.

 
PLODNOSŤ: skorá, každý 2. alebo 3. rok veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké plody kavilového tvaru. Šupka je mierne drsná, suchšia, žlto-zelená až žltá, osrienená, niekedy s červeným nádychom na slnečnej strane, s nápadnými hnedými bodkami. Dužina jemná, kyprá, voňavá, šťavnatá, belavožltá, na reze málo hnedne. Chuť korenistá, aromatická, sladkokyslastá, pripomínajúca chuť duly.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, zrelosť koncom novembra a začiatkom decembra, skladovateľnosti do apríla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba džemov, vína, skladovanie.

 
STANOVIŠTE: hlboké, živné pôdy, bohaté na vápno; v chudších pôdach nutný dostatok vlahy a občasné prihnojenie.

 
ODOLNOSŤ: dosť odolná voči mrazu; na studených, nepriepustných pôdach podlieha rakovine, vo vlhkom prostredí je málo odolná voči chrastavitosti, v suchom prostredí trpí múčnatkou; je náchylná na škvrnitosť plodov.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.

 
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.

PÔVOD: Anglicko, Bedford, v r. 1907 ho vyšľachtili v škôlke Laxton Bros. ako kríženca odrôd Worcesterská parména a James Grieve. Je pomenovaná po Ameliusovi Lockwoodovi, prvom barónovi Lambourne (1847–1928), bývalom prezudentovi Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (Royal Horticultural Society).

RAST: v mladosti bujný až stredne bujný, neskôr stredne bujný až miernejší. Vytvára stredne veľké a stredne husté, guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Alkmene, Banánové zimné, Carola, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, James Grieve, Oldenburgovo, Wagenerovo. Neopeľuje sa s odrodou Šampion.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-140 g), guľovité či plocho guľovité, pravidelné, súmerné, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, pololesklá, mastná, tenšia, stredne pevná, zelenožltá až žltá, prekrytá tmavočerveným pruhovaným či rozmytým líčkom na 1/2 až 2/3 plodu, na horších stanovištiach aj s mramorovanou hrdzou. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, jemná, hustá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je aromatická, sladká, lahodne kyselkavá, jemne korenistá, výborná .

DOZRIEVANIE: zber okolo polovice septembra, zberové obdobie je relatívne krátke, plody rýchlo opadávajú. Konzumne dozrievajú čoskoro po zbere a vydržia uskladnené približne do konca decembra. Plody sa dajú skladovať v chladiarňach pri teplote okolo 0 °C.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, pečenie či výrobu jablčného pyré. Kvôli súmernému tvaru plodov z nich býva málo odpadu.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ale dostatočne vzdušné, nie je veľmi náročná na stanovište a pôdu, ale vyžaduje úrodnú pôdu kvôli vysokej plodnosti a umiestnenie mimo mrazových kotlín a suchých pôd. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči viróze gumovitosti. Plody veľmi nepadajú vo vetre.

Stredne bujný rast, vytvára rozložitú korunu. Plodnosť pomerne skorá, striedavá. Stredne veľký plod plocho guľovitého tvaru. Šupka je pevná, tuhá, pololesklá. Základná farba je zeleno-žltá, prekrytá veľkým hnedo-červeným líčkom a žíhaním. Dužina je biela, niekedy zelenkavá až nažltlá, šťavnatá, chuť sladko-kyselkavá. Vhodná na muštovanie, výrobu cideru. Zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť: október až január, skladovateľnosť do januára až apríla. Vysoká odolnosť voči mrazu. Vo vlhkom roku môže trpieť chrastavitosťou, preto urdžujeme vzdušnú korunu.

PÔVOD: Nemecko, Rottum v Hornom Švábsku, v r. 1903 ju objavil Jakob Fischer na okraji lesa v bezprostrednej blízkosti svojho pozemku ako náhodný semenáč s veľkými listami. V roku 1912 tento strom po prvýkrát priniesol ovocie a v roku 1914 boli niektoré z týchto jabĺk prezentované odborníkom z Württemberského záhradníckeho zväzu v Stuttgarte a následne boli po svojom objaviteľovi pomenované Jakob Fischer.
RAST: bujný, zdravý, tvorí rovné kmene, používa sa aj ako kmeňotvorná odroda. Vytvára veľké, široko pyramidálne koruny, časom prevísajúce pod váhou úrod.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, ale je zlým opeľovačom pre iné odrody (triploid). Vhodné opeľovače: Alkmene, Berlepschova reneta, James Grieve Red, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 500 g), plocho guľovité, nepravidelné. Šupka je svetložltá, prekrytá svietivo červeným výrazným pruhovaným či mramorovaným líčkom na veľkej časti plodu, často modrofialovo osrienená. Dužina je zelenobiela, mäkká, šťavnatá, aromatická, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je sladká, ovocná, jemne kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, konzumne dozrievajú priamo pri zbere, plody vydržia asi 3-4 týždne, rýchlo múčnatejú.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na pečenie, výrobu muštov, kompótov či výživ.
STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na stanovište a pôdu, nevyhovuje jej len ťažká, ílovitá pôda a lokality s neskorými jarnými mrazmi. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine.

Rast bujný, zdravý, koruna guľovitá, neskôr sploštená, široká, plodnosť pomerne pravidelná, hojná. Plod stredný až väčší, tvar guľovitý, mierne sploštený, šupka zelená, po 2-3 mesiacoch skladovania žlto-zelená, na slnečnej strane niekedy so svetlým, červeno-hnedým líčkom. Dužina biela so zeleným nádychom, šťavnatá, hutná, po úplnom dozretí rozplývavá, chuť v plnej zrelosti mierne kyslá, lahodná, osviežujúca. Vhodná na priamy konzum, spracovanie, skladovanie, výrobu vína, sušenie. Slnečná poloha alebo polotieň, nenáročná na pôdu a polohu, znesie aj drsnejšie podmienky . Húževnatý strom, odolný voči mrazu a vetru. Odroda pomalého vývoja a pomaly starne, vyžaduje dôkladné založenie koruny. Pôvod neznámy, pravdepodobne na Balkáne. Čiastočne samoopelivá odroda, potrebuje opelenie včelami, sama dobre opeľuje iné odrody. Zber koncom septembra, konzumná zrelosť január až marec, skladovateľnosť do mája až augusta.

PÔVOD: ČR, stará odroda z východných Čiech, koniec 18. storočia.

 
RAST: rýchly a zdravý rast, tvorí veľké košaté koruny, v šírke dosahuje až 20 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne dobre plodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov a je kvalitným opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredné plody guľovitého alebo kužeľovitého tvaru, visia na krátkej silnej stopke. Šupka je jemná, skôr mastná, farbou svetložltá, pruhovaná na slnečnej strane karmínovočervenými pruhmi. Dužina je jemná, šťavnatá, drobnozrnná, chutí výborne a príjemne vonia. Chuť je sladká až sladko kyselkavá, lahodná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: október; skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: plody lahodnej chuti sú vhodné predovšetkým na priamy konzum a kuchynské použitie. Má malý jadrovník, takže je z nej málo odpadu pri čistení.

 
STANOVIŠTE: odroda znesie i vyššie, drsnejšie polohy. Nároky na pôdu nie sú vysoké.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu a chorobám, silne odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke.

Stredne bujne rastúci podpník, mrazuodolný, vhodný do malých záhrad ,predpokladaná výška stromu do 2 - 3 m. Odporúča sa opora v prvých rokoch rastu a v suchom období častejšia zálievka. Skorý nástup do plodnosti.