Produkty

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v rokoch 1964-1989 vyšľachtili Pavol Cifranič a Daniela Benediková ako kríženca odrody Maďarská a zmesi peľu odrôd Achrori, Arzami a Zard s následnou selekciou.

 
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, asi 2-4 dni po Velkopavlovickej. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Lejuna, Veharda, Veselka, Vynoslivij.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 50-60 g), vajcovité, zo strán mierne sploštené, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je stredne husto plstnatá, oranžová, s menším, ale výrazným purpurovým, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, menej až stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladkastá, mierne aromatická, príjemná. Dužina je veľmi dobre odlučiteľná od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: skoré, 6-10 dní pred odrodou Velkopavlovická, približne od 2. týždňa v júli.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, kompóty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda živná, dobre odvodnená. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, do vyšších polôh na chránené lokality.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč z Podivína na Morave, popísaná bola až vo Velkých Pavloviciach v r. 1931 Suchým ml.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný. Tvorí guľovito rozložité prirodzene zahustené koruny s rozvetveným viacročným plodným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, relatívne krátko, rozloženie kvitnutia do dlhšieho obdobia sa dá dosiahnuť Šiitovým rezom. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (4.-5. rok po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 45-65 g), guľovito oválny, v rôznej miere súmerný, hladký. Šupka je stredne plstnatá, oranžová s purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je plná, kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky ja sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, väčšinou v 2.-3. dekáde júla.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete (ale viac ako Maďarská - kvety poškodené od -1,5 °C) a v mladých plôdikoch (poškodené od -0,6 °C až -1 °C). Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Nikitská botanická záhrada.

 
RAST: zdravý, bujný, vytvára silne rozvetvený strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: Stredne veľké, okrúhle. Šupka je jemná, žltooranžovej farby s červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je výborná, výrazne aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvete, neskoro raší, silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: Stredozemie a Predná Ázia. Rozšírila sa aj v severnejšie položených oblastiach Európy, v Makaronézii, v Severnej aj Južnej Amerike.

 
RAST: rýchly. Je to vytrvalá, bohato rozvetvená bylina vysoká 30–80 cm. Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité, vrúbkovito pílkovité. Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: používa sa ako liečivá rastlina, pastva pre včely a v kuchyni začerstva pre svoju výraznú citrusovú vôňu. Kulinárne využitie: listy zbierané pred kvitnutím do čajov, miešaných nápojov, likérov (napr. Chartreuse či Bénedictine) a ovocných šalátov či zaváranín, priemyslovo sa z nej extrahuje aj veľmi drahá silica, lebo výdatnosť je veľmi nízka. Liečivé využitie: listy (vňať) pred kvitnutím, sušíme rýchlo, v tieni a pri nízkej teplote. Medovka ukľudňuje, používa sa pri nespavosti, proti kŕčom v tráviacom trakte, proti nechutenstvu či pri plynatosti. Má aj proti protivírusové účinky, najmä pri herpese či repelentné účinky. Dá sa použiť aj ako dynamický akumulátor, teda rastlina, ktorá zhromažďuje minerály alebo živiny z pôdy a uchováva ich v prístupnejšej forme - používa sa ako hnojivo alebo mulč.

 
STANOVIŠTE: preferuje ťažšiu, výživnú pôdu v slnečnej, chránenej polohe.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C v podzemku, z ktorého na jar raší. Ako prevenciu voči voškám a roztočom odporúčame umiestnenie na dostatočne vlhké miesto a neprehusťovanie porastu. Dostatočné vzdialenosti a výber miesta s dostatočným prúdením vzduchu slúži aj ako prevencia proti múčnatke.

PÔVOD: pôvodný areál v druhohorách a treťohorách bol zrejme dosť veľký, ale nájdená bola ako relikt v roku 1941 na pomerne malom území v strednej Číne na hranici provincií S’-čchuan a Chu-pej. Neskôr bola stotožnená s fosílnym druhom Metasequoia disticha, ktorý bol objavený už v 30. rokoch 20. storočia.

 
RAST: v mladosti veľmi bujný, vtedy rastie najrýchlejšie z nahosemenných rastlín až do výšky asi 6 m. Je to opadavý strom s kužeľovitým vzrastom, u nás až 15 m vysoký (v Číne až 35 m). Má červenohnedú borku, ktorá sa vertikálne odlupuje v tenkých pruhoch. Opadavé protistojne rastúce ihličie má modrozelenú farbu, je sploštené a rastie v dvoch radoch, je charakteristicky mäkké a má výrazú stredovú žilku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá. Samčie žlté a samičie zelenkasté šištice sa objavujú na jar na mladých vetvičkách. Samčie šištice sa tvoria len v oblastiach s dostatočne teplými letami.

 
PLODNOSŤ: neskorá (po 25-30 rokoch), stromy najskôr začínajú tvoriť samičie šištice, až o niekoľko rokov neskôr aj samčie, plodia do veku asi 40-60 rokov.

 
PLODY: šišky, dlhé 2–2,5 cm, s dlhými stopkami a nerozpadajú sa.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom decembra, šišky vypúšťajú semená koncom decembra a začiatkom januára.

 
VYUŽITIE: ako krásny solitér vo väčšej záhrade či parku, ale aj na vysoký živý plot či ako stabilizačný strom zabraňujúci vodnej erózii brehov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, prípadne s bočným tieňom, dostatočne vlhké, znesie aj zamokrené či podmáčané pôdy, širokú škálu pH pôdy až po 3,5. Vhodná aj do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -32 °C, mladé letorasty, ihličie či šištice sú náchylné na zmrznutie pri neskorých jarných mrazoch. Dobre odolná voči podmáčaniu pôd či znečisteniu ovzdušia. Horšie znáša zasolenie pôdy.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, kde rastie v hustých skupinách pozdĺž brehov potokov, v húštinách alebo v priekopách.
RAST: stredne rýchly. Je to trvalka vysoká 60-90 cm a široká asi 50 cm s prezimujúcim podzemkom, raší v marci až apríli a na zimu zaťahuje v októbri až novembri. Aromatické listy sú tmavozelené s červenou žilnatinou a sú dlhé 6–15 cm a široké 3–8 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými krásnymi šarlátovočervenými kvetmi kvitnúcimi od júna do septembra.
PLODNOSŤ: každoročná, pri ponechaní kvetov vysoká.
PLODY: tvrdky.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, medonosná bylinka s jedlými aj liečivými kvetmi aj listami. Kulinárne využitie: jej kvety obsahujú veľa nektáru a tak sú nielen aromatickou, ale aj sladkastou ozdobou šalátov či dezertov, dajú sa aj šetrne sušiť so zachovaním sýtej červenej farby. Listy a mladé výhonky sa jedia surové alebo varené na dochutenie šalátov, ovocných šalátov, nápojov apod. Z listov a kvetných hlávok sa robí výborný čaj, ktorý voní ako bergamot. Liečivé využitie: používajú sa listy a kvitnúca vňať, čerstvé aj sušené najmä proti tráviacim ťažkostiam, plynatosti, črevným parazitom, ale pôsobia aj pri ťažkostiach močových ciest, kedy pôsobia močopudne. Podporujú vykašliavanie. Esenciálny olej sa používa najmä externe do mastí pri reume. Je veľmi atraktívna najmä pre motýle a včely, ale aj pre ďalšie opeľovače. Opakované kvitnutie podporíme odstrihnutím odkvitnutých kvetných hlávok.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, s dostatočne vlhkou pôdou, znáša aj ťažkú ílovitú, nevyhovuje jej len príliš suchá. Je vhodná do nížin aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku do -29 °C až -34 °C. Ako prevenciu proti múčnatke odporúčame zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu a dostatočne vzdušné miesto.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, kde rastie v hustých skupinách pozdĺž brehov potokov, v húštinách alebo v priekopách.
RAST: stredne rýchly. Je to trvalka vysoká 40-80 cm a široká asi 50 cm, ktorá sa ale po 3 rokoch rozrastie do asi 100 cm. Má prezimujúci podzemok, raší v marci až apríli a na zimu zaťahuje v októbri až novembri. Aromatické listy sú tmavozelené s červenou žilnatinou a sú dlhé 6–15 cm a široké 3–8 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými krásnymi výrazne ružovými až purpurovými kvetmi kvitnúcimi od júla do augusta.
PLODNOSŤ: každoročná, pri ponechaní kvetov vysoká.
PLODY: tvrdky.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, medonosná bylinka s jedlými aj liečivými kvetmi aj listami. Kulinárne využitie: jej kvety obsahujú veľa nektáru a tak sú nielen aromatickou, ale aj sladkastou ozdobou šalátov či dezertov, dajú sa aj šetrne sušiť so zachovaním sýtej červenej farby. Listy a mladé výhonky sa jedia surové alebo varené na dochutenie šalátov, ovocných šalátov, nápojov apod. Z listov a kvetných hlávok sa robí výborný čaj, ktorý voní ako bergamot. Liečivé využitie: používajú sa listy a kvitnúca vňať, čerstvé aj sušené najmä proti tráviacim ťažkostiam, plynatosti, črevným parazitom, ale pôsobia aj pri ťažkostiach močových ciest, kedy pôsobia močopudne. Podporujú vykašliavanie. Esenciálny olej sa používa najmä externe do mastí pri reume. Je veľmi atraktívna najmä pre motýle a včely, ale aj pre ďalšie opeľovače. Opakované kvitnutie podporíme odstrihnutím odkvitnutých kvetných hlávok.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, s dostatočne vlhkou pôdou, znáša aj ťažkú ílovitú, nevyhovuje jej len príliš suchá. Je vhodná do nížin aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku do -29 °C až -34 °C. Dobre odolná voči múčnatke. Ako prevenciu proti múčnatke odporúčame zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu a dostatočne vzdušné miesto.

Jedinečný previsnutý tvar moruše, ktorý umožňuje pohodlné oberanie. Okrasný, vzácny strom. Plody má menšie, čierne, vhodné skôr na priamy konzum. Dozrieva priebežne od konca júna do augusta. Odolná voči chorobám. Mrazuvzdorná.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

 
RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

 
DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

 
VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: zrejme starobylý, prvýkrát popísaná v r. 1696 anglickým botanikom Johnom Rayom. Je to botanický druh Mentha x piperita, teda prirodzene sa vyskytujúci neplodný kríženec medzi druhmi Mentha aquatica x Mentha spicata.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 0,3 až 0,9 m a šírky 1 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júli až októbri svetloružovými sterilnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neplodná

 
PLODY: netvorí plody. Množí sa poplazmi.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: listy sa používajú do čaju aj rôznych studených nápojov (napr. mojito), listami či esenciálnym olej z nich získavaným sa ochucujú zmrzliny, žuvačky, čokoláda a iné cukrovinky. Esenciálny olej sa využíva aj v kozmetike: zubné pasty, šampóny či mydlá a iné kozmetické produkty, v ktorých pôsobí chladivo. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou, najmä pre deti.

 
STANOVIŠTE: polotieň či slnečné, s dostatočne vlhkou, výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch do -34 °C až -40 °C, na zimu nadzemné časti odumierajú na jar opäť spoľahlivo vyraší. Na prevenciu verticíliového vädnutia či hrdze zbierajte listy priebežne a udržiavajte vzdušný porast.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: neznámy, zrejme západné Slovensko.

RAST: bujný, rovný, tvorí hustejšie, rozložité koruny. Má veľmi veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, bucľaté, tmavofialové, mäkké a šťavnaté. Šťava farbí. Chuť nie je mdlo sladká, ale príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, relatívne rovnomerné, približne od konca júna asi 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na sirupy a džemy, destiláty, do koláčov či zmrzliny, dá sa zamraziť na neskoršie použitie. Dobre sa vyníma ako jedlá dekorácia dezertov v kombinácii s bielymi a čiernymi plodmi. Kvôli vysokej šťavnatosti je menej vhodná na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne až menej odolná voči antraknóze.

Dlhoveký strom s plodmi, ktoré sú šťavňaté, sladké, aromatické, vhodné na priamy konzum, ale aj na spracovanie. Mrazuvzdorná, odolná na choroby. Dozrieva v júni až v júli.