Produkty

PÔVOD: neznámy, zrejme Anglicko, veľmi stará odroda, známa aj pod menami Rote Nektarine, Peach plum, Prune Péche či Nectarina rosie.

RAST: bujný, tvorí široko nálevkovitú korunu, kostrové konáre smerujú najskôr šikmo hore a potom sa pod váhou úrod ohýbajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Cárska, Kirkeho, Mirabelka nancyská a Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (60-80 g, ale aj 90 g), guľovité, zhora aj zdola zmačknuté, takmer súmerné, pripomínajú nektarinky. Šupka je pevná, pod silným osrienením lesklá, jasne až tmavočervená, kyslastá, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenkastá až žltkastá, tuhá, šťavnatá. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku: z teplých polôh a dostatočne vlhkých a úrodných pôd dobrá až veľmi dobrá, sladká a ľahko kyslastá, z chladnejších polôh a daždivých rokov kyslejšia a trpkastá. Podobne na polohe a priebehu počasia závisí odlučiteľnosť kôstky od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom augusta, nerovnomerne, oplatí sa zbierať prebierkou.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj kuchynské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, v suchej a chudobnej pôde sa plody nevyvíjajú dobre, predčasne opadávajú a nie sú chutné. Vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuvzdorná v dreve, málo až stredne mrazuvzdorná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.

 
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.

 
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.

 
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).

 
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.

 
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1986 ako kríženec odrôd Agenská 707 a Stanley.

RAST: stredne bujný, v plnej plodnosti ustáva, tvorí polovzpriamené až široko rozložité koruny, vyžaduje udržiavaci a zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to sú zrejme tieto: Bystrická, Gabrovská, Čačanská rodná, Mirabelka nancyská.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 20-30 g), oválne, nesúmerné. Šupka je stredne pevná, pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, málo až stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Brüheim pri meste Gotha v Durínsku, v r. 1837 bola nájdená ako náhodný semenáč v záhrade komorníka Wangenheima, po ktorom ho pomenoval pomológ Dittrich.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti, vytvára stredné až väčšie guľovité, rozložité koruny. Používa sa aj ako kmeňotvorná odroda, lebo je silne mrazuodolná v dreve a rastie rovno. Vo vyššom veku sa na kmeni tvoria charakteristické závaly.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredna skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 23 g, niekedy až 40 g), oválne, súmerné. Šupka je pod silným svetlomodrým osrienením fialovomodrá, niekedy jemne hrdzavá, je kyslastá a v plnej zrelosti sa dá z plodu stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhá, zelenožltá, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná, najmä z teplejších polôh a po menej daždivej sezóne. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach, ale uspokojí sa so širšou škálou pôd. Je vhodná aj do vyšších polôh a do alejí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, použila sa pri šľachtení prvej generácie tolerantných odrôd v Čačaku: Čačanskej lepotice, Č. ranej a Č. najbolje, plody pri dlhotrvajúcich dažďoch praskajú a napáda ich monilióza, treba udržiavať vzdušnú korunu.

Smrekovcový kôl zakončený hrotom. Výdrž smrekovcového dreva je porovnateľná s dubovým drevom.

Smrekový kôl zakončený hrotom, vhodný ako opora k rýchlo odrastajúcim drevinám (slivky, marhule, čerešne, broskyne).

PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.

PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.

PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.

RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.

PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.

PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.

DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.

VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.

STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.

PÔVOD: Európa a Z Ázia. V súčasnosti rastie skoro na celej S pologuli. U nás rastie na celom území od nížin po vysoké hory. Na horských svahoch, v dolinách, rašeliniskách a vlhkých miestach s kyslou pôdou je pôvodný.

RAST: rýchly, dorastá do výšky 30-50 m a šírky 10 m. Má kužeľovitú korunu, v rozvoľnených porastoch či v parkoch zavetvenú až k zemi. Praslenovito vyrastajúce konáre sú mierne vztýčené alebo mierne ohnuté k zemi, len vo pri vrchole sú vždy mierne vztýčené, konáriky prevísajú. Ihlice sú tmavozelené, dlhé až 2 cm, vyrastajú v závitnici, na priereze štvorhranné.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne od mája do júna v pravidelných 4-ročných cykloch. Samčie šištice (2,5 cm) sú červenopurpurové, samičie šištice (6 cm) na konci vlaňajších výhonov sú najskôr červené a vzpriamené, po opelení zelené a prevísajúce.

PLODNOSŤ: neskorá, približne v 40 rokoch od vyklíčenia, každé 4 roky.

PLODY: šišky sú svetlohnedé, valcovité, prevísajúce, dlhé až 16 cm, s tvrdými šupinami, nerozpadavé. Semená sú tmavohnedé a majú trojnásobne dlhšie krídlo.

DOZRIEVANIE: v prvom roku v októbri.

VYUŽITIE: Parková a lesná drevina do vlhkejších a chladnejších oblastí. Mladé, nezrelé samčie šištice sú jedlé surové alebo po tepelnej úprave. Opražené jadro nezrelých samičích šištíc je sladké a sirupovité. Semená sú jedlé, s jemne živičnou príchuťou, ale príliš malé na manipuláciu. Mladé výhonky plné vitamínu C sú chutné zasurova, naložené v mede, sirupe, slanom náleve či v čaji. Vyrába sa z nich smrekové pivo. Esenciálny olej z ihličia sa používa v parfumérii a s púčikmi, ihličím a živicou má antibiotické, antiseptické, sedatívne účinky a podporuje vykašliavanie. Stredne tvrdé, pružné a vo vode trvanlivé, ľahké, svetlé drevo sa využíva v stavebníctve, stolárstve, pri výrobe hudobných nástrojov, papiera apod. Je zdrojom burgundskej smoly a terpentínu. Červce a vošky na ňom tvoria medovicu, ktorú zbierajú aj včely medonosné.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje dostatočne vlhké pôdy, ale zvládne väčšinu pôd, vrátane vlhkých a studených, chudobných rašelinitých či plytkých, hoci na tých nie je až tak odolný voči vetru, neznáša vápenité pôdy. Preferuje pH pôdy medzi 4 a 6. Je citlivý na kyslé dažde spôsobené emisiami pri spaľovaní uhlia bez filtrov.

ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuvzdorný do -40 °C až -45,6 °C, stredne odolný voči vetru, dobre znáša podmáčané pôdy.

Smreková laťka pre spájanie kolov. Dĺžka 50 cm.