Jabloň Osnabrücká reneta

PÔVOD: Nemecko, okolie Osnabrücku v Dolnom Sasku, neznámy pôvod, zrejme už koncom 18. storočia, prvýkrát popísaná v roku 1802 Johannom Ludwigom Christom, počas 19. storočia jedna z najpestovanejších odrôd v Nemecku.

 
RAST: spočiatku silný, neskôr slabší rast, vytvára vysoko guľovitú a dobre rozvetvenú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Má veľmi dekoratívne, tmavoružové kvety. Je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Parména zlatá zimná, Coxova reneta.

 
PLODNOSŤ: stredná, striedavá, plody majú tendenciu predčasne opadávať.

 
PLODY: stredne veľké plody (priemerne 5,2 cm výška, 7,2 cm šírka, až 150 g), s pootvoreným kalichom. Šupka je drsná, suchá, základná zelená až zelenožltá farba je pokrytá tmavočervenou hrdzou a mramorovaním. Dužina je zelenkavobiela, šťavnatá, chuť výrazná, veľmi príjemná, sladkokyslá, korenistá, renetová.

 
DOZRIEVANIE: koncom októbra, dozrievanie v novembri, skladovateľnosť do marca, treba ich skladovať v dostatočne vlhkom prostredí, inak vädnú.

 
VYUŽITIE: výborné dezertné jablko, vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie, najmä na mušty, cider, do koláčov, na výživu. Po rozkrojení dužina rýchle hnedne.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, dobre odvodnená, ale dostatočne vlhká, najlepšie hlinitá pôda, neznáša príliš suché pôdy, ale ani ťažké, ílovité pôdy, trpí na nich rakovinou. Vhodná najmä do stredných polôh. Veľmi neskoro na jeseň jej vyzrievajú letorasty a ukončuje vegetáciu, listy zostávajú na letorastoch až do zimy.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylná na múčnatku, bakteriálnu spálu a v príliš vlhkej pôde na rakovinu. Neznáša postrek meďnatými prostriedkami.