Mrazuvzdorné

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.

RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: zrejme Fínsko v 80. rokoch 20. storočia, ale korene siahajú do 90. rokov 19. storočia a práce Ivana Vladimíroviča Mičurina, odroda arónie Mičurinovej (Aronia mitchurinii), teda zrejme kríženca [(Sorbus aucuparia x Aronia melanocarpa) x Aronia melanocarpa], niekedy je označovaná aj ako Aronia x prunifolia. Je veľmi blízko príbuzná odrode Nero.

RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké, len nepatrne menšie než odroda Nero.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká.

PLODY: na aróniu veľké (100 plodov váži priemerne 99,5-110 g, merajú priemerne 0,9 cm), guľaté až sploštene guľaté, stredne pevné, v okolíku je priemerne 20 plodov. Sú tmavofialové až čierne, je to jedna z najtmavších odrôd v šupke aj v dužine, ale má výrazne svetlé osrienenie. Šťava veľmi silne farbí. Majú strednú výťažnosťou šťavy (priemerne 77,2 %), majú stredný obsah cukru (14,2 °Bx či 9,16 g na 100 g) a nižší obsah kyselín (0,8 g na 100 g) aj polyfenolov než iné odrody. Chuť má sladkú, málo kyslú, menej trpkú než odroda Nero, so slivkovo-likérovou dochuťou.

DOZRIEVANIE: neskoršie, asi 2 týždne po odrode Nero, asi v polovici septembra, na sušenie sa dá zbierať ešte aj v októbri. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, z dôvodu vysokého obsahu antibakteriálnych a antiplesňových látok vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: plody začerstva, vtedy obsahujú všetky účinné látky. Používajú sa na výrobu kompótov a džemov, vylisovaná šťava je vhodným prídavkom do ovocných muštov. Trpkosť sa zmierni zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú plody vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonidov, vitamínov PP, B2, B9, karotény, pektínové látky a rutín. Obsahujú veľké množstvo železa a dôležité mikroelementy: bór, fluór, meď, mangán, kobalt, molybdén a ďalšie. Pre obsah jódu až 400 mg/100 g plodov po odstránení semien sú plody vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, sú vhodné na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C- ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe krvácavých stavov, pri liečbe vysokého krvného tlaku, artériosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľké množstvo rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

 
STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora) aj voči hube Phyllosticta arbutifolia. Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky napr. nezamotali do sietí.

PÔVOD: ČR, vybraná zo semenáčov sladkoplodých mandlí z južnej Moravy, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, koruna je otvorená, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro a veľmi bohato, asi 10 dní pred Sladkoplodou krajovou. Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi a /Palatina.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pomerne pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 4,7 g), široko elipsovité až vajcovité, bez výraznej špičky. Škrupinka je hrubá, svetlohnedá, horšie lúskateľná pre vtáky, ale luskáčik si s ňou hravo poradí. Jadro je veľké (priemerne 1,8 g), široko elipsovité, svetlohnedé, iba veľmi slabo až slabo zvrásnené. Dobre vypĺňa škrupinku. Jeho chuť je aromatická, sladkastá až sladká, veľmi dobrá. Výskyt dvojitých jadier je stredný.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom 3. dekády septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve,  dobre mrazuodolná v kvete a po odkvete, hoci kvitne skoro až stredne skoro.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.

RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).

RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, kde ju okolo r. 1960 získala od Dr. Döneša ovocná škôlka v Galante. Synonymá: Dönešova, Demešova.

 
RAST: bujný až stredne bujný, po vstupe do plodnosti stredne bujný až umiernený, tvorí menšie až stredne veľké pyramidálne koruny. Má sklon vyhoľovať, preto počas obdobia plodnosti vyžaduje občasné zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, len niekedy vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5 g), guľatého alebo až srdcovitého tvaru. Šupka je pevná, lesklá, tmavočervená, v plnej zrelosti takmer čierna. Dužina je stredne tuhá - najtuhšia zo známych višní, tmavočervená so svetločerveným žilkovaním, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je kyslastá až sladkokyslá, aromatická, s osobitnou príchuťou, jemne trpkastá, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, obvykle v 1. polovici júla. Plody dobre držia na strome po dozretí.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, džemov, sirupov, likérov, vína, destilátu či na sušenie. Veľmi dobre znáša prepravu a skladovanie aj v plnej zrelosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Na pôdu nie je veľmi náročná, ale uprednostňuje dobre odvodnenú, ale dostatočne vlhkú, hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody. V príliš suchej pôde sú plody drobné. Je vhodná do teplých a stredne teplých, ale chránených oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, silne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch. Silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová.

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crops Research Institute (dnes James Hutton Institute), vyšľachtený ako medzidruhový kríženec Rubus x neglectus medzi malinou (Rubus idaeus) odrody Glen Prosen a ostružinou západnou (Rubus occidentalis) buď odrody Munger alebo beztŕnneho genotypu SCRI 7751C4.

RAST: bujný, tvorí beztŕnne výhony, zelené s tyrkysovým až modrým nádychom, ktoré sa v zime sfarbujú do fialova.

OPEĽOVACIE POMERY: Samoopelivá, kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, dozrieva postupne na minuloročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, tvorené väčšími kôstkovičkami, purpurové až fialové, s osrienením vyzerajú ako zamatové, sú mäkké a šťavnaté ako maliny. Chuť pripomína viac maliny, je mimoriadne príjemne sladkokyslá až sladká a voňavá, ale je v nich cítiť aj stopy exotiky ostružiny západnej, tzv. čiernej maliny.

DOZRIEVANIE: jedenkrát za rok, zvyčajne od polovice júna do začiatku júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, pečenie, ovocné kože apod.

STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C, kvitne neskoro a uniká neskorým jarným mrazom. Odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, vyšľachtil ju Maliga Pál ako kríženec odrôd Pándy a Montreuil a od r. 1970 je na trhu.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný, polovzpriamený. Vytvára vysoké, guľovité, hustejšie koruny. Nevyhoľuje a nemá sklon k previsnutému rastu, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), sploštene guľovité. Šupka je veľmi jemná, svetločervená až žiarivočervená, je na pomedzí medzi kyselkou a amarelkou. Dužina je svetločervená, mäkká, redšia, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava málo farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho vyteká šťava.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, relatívne rovnomerne. Horšie znáša prepravu, ľahko sa otláča.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum (višne na torte), ale aj na všestranné spracovanie na svetlejšie kompóty, džemy, sirupy či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v úrodných, dostatočne vlhkých, ale dobre odvodnených pôdach. V suchej pôde sú plody drobnejšie. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody, trpí tam glejotokom. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Je stredne až menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: Švédsko, selekcia semenáčov.

RAST: slabší, dorastá len do výšky 1,2-1,5 m a do šírky 0,6-1 m. Listy má užšie ako ostatné odrody arónií.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne asi týždeň po ostatných odrodách arónií.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká, napriek menšej veľkosti plodov a menšiemu počtu plodov v okolíkoch.

PLODY: menšie (priemerne 3,2 g, 6,6 mm), guľaté, v okolíku je priemerne 17 plodov. Sú tmavofialové až čierne, lesklé, bez výrazného osrienenia, so svetlejšou dužinou ako iné odrody, aj šťava z nich je svetlejšia. Sú menej šťavnaté (73,6 %), ale obsahujú viac cukru (18,7 °Bx), kyselín (1,05 g) a polyfenolov (2340 mg/100 g) ako iné odrody. Chuťovo sú menej trpké ako napríklad odroda Nero.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra, ale skôr ako ostatné odrody s väčšími plodmi. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Preto sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: Plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: je slabší, vytvára vzdušnú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Tétényi bötermö, Buda Tétényi, Tétényi Rekord.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké plody (priemerne 2,9 g) valcovitého, bacuľatého tvaru. Škrupina je polopapierová, mäkšia ako má Tétényi Rekord, ľahko sa lúska luskáčikom. Podiel jadra je 42-50 % (priemerne 1,3 g). Jadro je svetložltej farby, príjemne sladké.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, praženie, výroba cukroviniek, marcipánu.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch.

PÔVOD: Nemecko, Freinsheim, v roku 2005 vybraná z potomstva 70-ročného mandľového stromu a množená Ovocnou škôlkou Oberholz.

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý. Má strednú tendenciu k vyhoľovaniu konárov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro (v prvej tretine obdobia kvitnutia mandlí). Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 55.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 4,1-5 g, jadrá 1,3 g, 4 x 2,5 cm), dlhé, užšie, zakončené menej výraznou špičkou. Škrupina je polopapierová, ľahko lúskateľná v ruke aj luskáčikom. Chuť je lahodná, sladká, kvalita jadier vysoká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

 
STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

 
ODOLNOSŤ: Silne mrazuodolná v kvete. Stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.), málo náchylná na suchú škvrnitosť listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v r. 1991 Gustav Čejka v Stupave ako kríženec odrôd Cresthaven a Luna

 
RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Kvalitu plodov zvýši prebierka pri vyššej násade.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté, súmerné. Šupka je hrubá, stredne husto plstnatá, k dužine silno prilieha. Základná farba je svetložltá, oslnenú polovicu pokrýva tmavočervené rozmyté líčko. Dužina je svetložltá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je kruhovitá a stredne veľká, k dužine silne prilieha. Náchylnosť k praskaniu kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Nie je náchylná na predčasný opad plodov pred zberom alebo len veľmi málo.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum kvôli ťažkej odlučiteľnosti dužiny od kôstky.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda skôr priepustná, odroda málo náročná na podmienky, vhodná na pestovanie aj v okrajových oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Maďarsko, Budínske vrchy, krajová odroda neznámeho pôvodu, jej zaradenie do pestovania navrhol József Főző a na trh bola uvedená v roku 1960.

 
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, puky sa po zime prebúdzajú neskoro a aj kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, mierne splošteno guľovité plody. Šupka je mierne plstnatá, žltozelená, na väčšej časti plodu má červené, pruhované, prípadne rozmyté líčko. Dužina je svetlozelenobiela, stredne vláknitá, silne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici júla až začiatkom augusta. Zle znášajú prepavu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, výživy či destilát.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná aj do vyšších polôh pestovania broskýň.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, kvôli neskoršej tvorbe peľu a neskoršiemu kvitnutiu lepšie uniká jarným mrazom. Vyššie tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans).

PÔVOD: USA, vyšľachtil Elwyn Meader v New Hampshire Agricultural Experimental Station ako voľne opelený kríženec odrôd Minn PHO 4559 x Meredith, na trh ju uviedol v roku 1964.

 
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, s mierne výrazným švom. Šupka je stredne husto plstnatá, žltá s mdlo červeným rozmytým líčkom. Dužina je žiarivožltá, šťavnatá, stredne tuhá, slabo vláknitá, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, príjemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zároveň s Redhaven, podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (do -31 °C), aj v kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti. Dobre odolná voči praskaniu plodov spôsobenému praskaním kôstky.

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.
RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.