Ovocie na muštovanie

PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.

 
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.

 
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

Veľmi vysoký, dlhoveký strom so silným kmeňom a veľkou, vysokou, rozložitou korunou, plodnosť neskorá (10.-15.rok), rodivosť hojná. Plod stredný až veľký, tvar skôr sploštene guľovitý, s tupými širokými hranami. Šupka pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, povrch hladký. Dužina šťavnatá, tvrdá, pevná, nazelenalo biela, chuť dobrá, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenistej príchute. Zimná odroda vhodná na priamy konzum, spracovanie (víno, džemy), uskladnenie (do apríla i dlhšie). Plody odolné, nevädnú ani nehnijú. Zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november/ december. Vlhkejšie, hlboké a úrodné pôdy, polohy skôr vyššie, hornaté i drsnejšie. Odroda nevhodná pre nízke tvary, rez menej náročný. Dobrá odolnosť voči mrazu (v dreve i kvete). Vo vlhkom roku sa môže trpieť chrastavitosťou, preto urdžujeme vzdušnú korunu. Pôvodom z ČR.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: robustný, vytvára plocho guľovité, vzdušné trsy s malým počtom listov. Odnožuje slabo, nezahusťuje porast, ktorý je prehľadný a preto sa plody dobre zbierajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké, stredne ťažké (25-30 g), pravidelne kužeľovité oranžovočervené. Majú často vzpriamený kalich a pod ním sa často tvorí biely límec. Plody sú veľmi pevné a pekné na pohľad. Ich chuť je vynikajúca, veľmi šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, od 2. júnového týždňa po 2. júlový týždeň, začínajú týždeń po odrode Sonata a významne predlžujú sezónu.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje ľahšie piesčitohlinité pôdy dobre zásobené živinami.

 
ODOLNOSŤ: citlivejšia na pleseň šedú a múčnatku.

PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.

 
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.

 
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.

 
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. st.

 
RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a nižšie polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou.

 
ODOLNOSŤ: odroda je vysoko odolná voči hubovým chorobám, chrastavitosti a voči mrazu.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

RAST: veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Koruny sú mohutné, široko rozložité, dáždnikovitého tvaru, stredne husté. Konáre nasadzuje takmer v pravom uhle. Stromy rastú zdravo a dosahujú vysokého veku. Vyžadujú dlhší rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Bismarkovo, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, McIntosh, Ontário, Panenské české, Priesvitné letné, Red Delicious, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Zvonkové. Neopeľuje sa dobre s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, nepravidelná a neistá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g), pravidelné plody plocho guľovitého tvaru. Šupka je čiastočne drsná, pomarančovo žltá, krytá červeným pruhovaním alebo červeným líčkom na slnečnej strane. Dužina je žltkastá, šťavnatá, hutná, sladkokyslá, korenistá, veľmi dobrej „renetovej“ chuti.

DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, vhodné na konzum v decembri, uskladnenie do marca. Plody vo vetre predčasne opadávajú. Pri skladovaní sú náchylné na horkú škvrnitosť dužiny a vädnutie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie. Dužina na vzduchu hnedne.

STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, úrodné a vlhkejšie pôdy s vysokou vzdušnosťou, pred vetrom chránené stanovištia, nemá rada príliš suché a teplé, ale ani príliš drsné polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči rakovine a vlnačke krvavej.

Zimná odroda jabloní. Bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu korunu. Skorá a bohatá plodnosť. Veľký plod splošteného tvaru. Šupka je tenká, žltá, na slnečnej strane červenohnedá, s nápadnými lenticelami, niekedy žíhaná. Dužina je tuhá, šťavnatá, kyslastá. Odroda vhodná aj do vyšších polôh. Konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do marca. Mrazuodolná. Je to tzv. kožovka. Pôvodom z Rakúska.

PÔVOD: Holandsko, kríženec odrôd Elsanta x Polka.

 
RAST: stredne vysoká s guľovitým habitusom a kompaktným, dosť hustým trsom. Odnožuje stredne, nezahusťuje porast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: nadpriemerne výnosná.

 
PLODY: pri prvých zberoch veľmi veľké a ťažké plody obličkovitého tvaru, v ďalších zberoch prevažne tupo kužeľovitého tvaru. Farba je oranžovo červená, krásne lesklá, po odtrhnutí tmavne. Chuť je výrazne sladká, šťavnatá a veľmi lahodná, mimoriadna; jedna z najlepších a najkrajších odrôd. Plody sú pevné, dobre znášajú prepravu.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro: od 2. júnového týždňa po 1. júlový týždeň.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a spracovanie.

 
STANOVIŠTE: vhodná aj do chladnejších oblastí. Vyžaduje ľahšie pôdy dobre zásobené vlahou.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v zime aj na jar. Je citlivá na pleseň šedú a vädnutie rastlín.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Japonsko, odroda Actinidia arguta vyšľachtená zo samoopelivej odrody Issai.

 
RAST: popínavá rastlina, dorastá do cca 2-4 m, vyžaduje oporu (pergola, altánok, plot); vzrast je menší než u iných odrôd Actinidia arguta.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivé kiwi; pre vyššie výnosy je vhodné vysadiť v blízkosti opeľovača - samca druhu Actinidia arguta.

 
PLODNOSŤ: nastupuje 2.-3. rok po výsadbe.

 
PLODY: malé, oválne, šupka je zelená, hladká, jemná, nemusí sa pri konzumácii šúpať. Dužina je šťavnatá, v plnej zrelosti mäkká, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: od konca septembra až do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná (do -27 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Rusko, AZOS, Anapa, registrovaný v r. 1998, interšpecifický kríženec moldavskej odrody Moldova x americkej Cardinal.

 
RAST: bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: bohatá, úrodu treba redukovať. V priemere 16 t/ha.

 
PLODY: Strapce odrody sú veľké (600-800 g), rozvetvené aj predĺžené. Tmavomodré bobule sú stredne husto až redšie rozložené na strapci, sú veľké (priemerne 27x23 mm, 6-8 g), podlhovasté a mierne zašpicatené. Zle odkvitnuté bobule môžu byť menšie a sú bezkôstkové. Chuť jednoduchá, harmonická, sladká, konzistencia chrumkavá. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Plody nepraskajú.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 15. septembri. Potrebuje 125 – 135 dní pri sume aktívnych teplôt 2550 - 2700 °C. Počas dozrievania je potrebné odlistiť zónu strapcov o 50 %.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na víno, džemy, kompóty apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Odporúčaná vzdialenosť krov v rade je 1,5 m.

 
ODOLNOSŤ: odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) aj botrytíde (Botrytis cinerea), má zvýšenú odolnosť voči múčnatke (Uncinula necator). Mrazuodolný do -22 °C až -24 °C.

PÔVOD: Rusko, vyšľachtil amatérsky šľachtiteľ Viktor Nikolajevič Krajnov ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Talisman a Rizamat (niekde udávaný Kišmiš lučistyj). 

RAST: bujný, vytvára množstvo silno rastúcich zálistkov.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, nie je každý rok rovnaká. Závisí od miery vysilenia koreňa veľkým počtom strapcov. Koncom septembra rodí aj na zálistkoch.

PLODY: Strapce sú veľké (700-900 g) cylindricko kónické, stredne husté, rozvetvené, stredne husté až voľnejšie. Bobule sú veľké až veľmi veľké (12-18 g, 36x24 mm), rovnomerne podlhovasté. Farba bobúľ je ružovo-žltá, pekne premenlivá. Vzácna odroda - veľkosťou, farbou aj príjemnou, originálnou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 17-19 °NM. Mäsité bobule sú tvrdšie, chrumkavé a nepraskajú. Hmotnosť strapcov aj 1,5-2 kg. Bobule sú veľké aj 40 mm. Má semienka.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, v prvej až druhej polovici augusta. Potrebuje 100-110 dní pri sume aktívnych teplôt: 2200-2300 °C. Strapce dlho vydržia na kroch, čím získajú intenzívnejšie sfarbenie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie, na víno, džemy, kompóty apod. Strapce dobre zvládajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje úrodnú a dostatočne vlhkú pôdu. Sadíme na vzdialenosť 1,5-2 m.

ODOLNOSŤ: Vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne odolný voči múčnatke viniča (Uncinula necator). Mrazuodolný až do -23 °C.

PÔVOD: USA, Illinois, Carbondale, výsledok spoločného šľachtiteľského programu výskumných inštitúcií z Illinois, Ohia a Marylandu, vyšľachtil ho J. W. Hull v roku 1968 skrížením odrôd SIUS 47 x Thornfree, ktorý vybral v rok 1972 a pomenoval po Chesterovi Zychovi, bývalom ovocinárskom výskumníkovi na University of Illinois. Celé meno odrody je Chester Thornless a na trh bola uvedená v roku 1985.

 
RAST: je veľmi bujný, vie dorásť aj 3-4 m za sezónu či viac, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne zároveň s odrodou Hull Thornless.

 
PLODNOSŤ: je všeobecne veľmi vysoká, má až dvojnásobok či trojnásobok násady plodov na laterálnych konároch, ale plodnosť je dosť variabilná podľa lokality, od 4,9 kg/rastlinu po 30 kg/rastlinu, či od 4,2 t/ha až po 34 t/ha.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľmi veľké (3,5-8,2 g, priemerne 5-6,5 g), guľaté až oválne, tmavo čierne, stredne lesklé, veľmi pevné s množstvom kôstkovičiek, plod stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá (priemerne 7-13,3 °Brix). Semená sú relatívne malé. Plody majú vysoký obsah vitamínu C (priemerne až 128 mg/kg), antokyánov (166,5 mg/100 g), polyfenolov (2,9 mg/100 g) a šťavy (priemerne 72 %).

 
DOZRIEVANIE: je neskoré, počas veľmi dlhej doby (40 dní) od začiatku či polovice augusta do prvých mrazov.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, kompóty, mrazenie. Vďaka pevnosti má veľmi dobrú trvanlivosť v čerstvom stave.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (pri -28 °C len minimálne poškodenie), kvety unikajú poškodeniu mrazom. Plody sú náchylnejšie na poškodenie úpalom. Je málo náchylná na verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), poškodenie hubami Fusarium či Alternaria, silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému hubou Botryosphaeria dothidea, náchylnejšia na poškodenie bakteriálnou spálou (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Európa, Malá Ázia.

RAST: pomalý. Tvorí tŕnitý, rozložitý ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-10 m. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna, listy sú tmavozelené, striedavé, okrúhlo vajcovité, viaclaločnaté s hlbokými zárezmi. Dobre znáša rez a tvarovanie, aj v živých plotoch, ale bez rezu v nich vie byť plodnejšia (až cca. 300 g/2,5 m2).

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opeľovaný. Kvitne v máji a júni, súkvetia s 10-20 bielymi kvetmi sú usporiadané do vzpriamených vrcholíkov.

PLODNOSŤ: skorá (5-8 rokov po výseve), v prípade prítomnosti geneticky odlišného jedinca v dosahu opeľovačov vysoká, kvety nezvyknú vymŕzať.

PLODY: malé (5-11 x 4-7 mm), elipsovité až guľovité šarlátovo červené malvice na krátkej stopke, so suchou, múčnou, chuťovo mierne horkastou dužinou a jedným tvrdým semenom uprostred.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Často sa vysádza do nepreniknuteľných živých plotov, medzí, ale je krásny aj ako solitér v záhrade či parku. Je naň naviazané veľké množstvo domáceho hmyzu. Kvety majú na začiatku kvitnutia príjemnú vôňu, ktorá sa ale neskôr stáva pre mnohých ľudí nepríjemnou. Komu nevadí, môže kvety použiť do sirupu či pudingu. Plody sú dôležitou potravou pre vtáctvo. Surové nie sú veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: Rusko, vyšľachtili šľachtiteľky E.I. Pantelejeva, T.M. Pletneva ako semenáč z voľného opelenia elitnej formy 30-61-1487 (Ščerbinki-1 х Katunský ekotyp) v roku 1981, registrovaný v r. 1997.

 
RAST: stredný, 6- ročný krík je vysoký 2,5 m. Tvorí kompaktný, hustý, nižší a pevný ker, konáre sú rovné a takmer beztŕnne. Listy sú stredne veľké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 4. roku života), stredne vysoká, 6-ročný krík dáva úrodu asi 8 kg plodov.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,74-0,9 g), oválne, svietivo oranžové. Na rakytník sú sladké, obsahujú až 9,7 % cukru, kyselín len 1,14 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší až stredne vysoký - 85 mg/100 g, podobne obsah oleja 5,2 %. Stopka je dlhšia, plody sa ľahko trhajú.

 
DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky. Pri skladovaní sa džem nedelí ako u väčšiny iných odrôd, ale ostáva homogénny.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.