Jabloň Zuccalmagliova

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.