Ovocné

Neskorá muštová odroda bieleho viniča vhodná na výrobu vína.
Stredne bujný rast, pravidelná plodnosť. Menšie, guľaté bobule majú pevnú šupku, sú žltozelené, na slnečnej strane s naružovelým líčkom. Strapec je stredne veľký až veľký, stredne hustý. Vhodný na priamy konzum, výrobu vína - chuť vína aromatická, plná, harmonická, so sviežou kyselinkou. Dozrieva v 2. pol. októbra. Odroda náročnejšia na polohy, vyžaduje dobre exponované, teplé polohy, slnečné stanovište a vlhkejšie hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Vysoká odolnosť voči plesniam, múčnatke viniča a mrazu. Samoopelivá odroda. Pôdovom z ČR.

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Švajčiarsko, v r. 1991 vyšľachtil Valentin Blattner ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Regent, registrovaný od r. 2007 vo Švajčiarsku, od 2010 v Nemecku.
RAST: veľmi bujný, vzpriamený, potrebuje vzdialenosť asi 1,25 m medzi rastlinami.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý
PLODNOSŤ: vysoká, ale s redukciou úrody v prospech kvality treba počkať po odkvitnutí, lebo má tendenciu spŕchať.
PLODY: strapce sú stredné až veľké, kónické s krídelkami, riedke až stredne husté, často s preprchávajúcimi bobuľami. Bobule sú menšie, takmer bez semienok, zelené, s hrubšou šupkou. Pri dozrievaní sa sfarbujú do žlta. Dužina je riedka. Chuťový profil sa podobá odrodám Rizling rýnský a Sauvignon Blanc, najsladšie sú bobule bez semienok.
DOZRIEVANIE: neskoré, začiatkom októbra.
VYUŽITIE: vhodný na výrobu bieleho vína.
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy.
ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je dobre mrazuodolný - podobne ako Rizling rýnsky.

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris

 
RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

 
PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

 
PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá.

 
DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

 
VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21/-24 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: USA.
RAST: robustný a odolný ker.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké strapce s veľkými, ružovofialovými bobuľami. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, aromatická, s jemnou jahodovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: v októbri.
VYUŽITIE: stolová odroda, vhodná na priamy konzum i výrobu vína, želé.
STANOVIŠTE: južné a stredné polohy, chránené slnečné stanovište. Pôdy hlboké, výživné.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám, nevyžaduje chemickú ochranu, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: ČR, Vinselekt Perná, registrovaný v r. 2001, medzidruhový kríženec odrôd Rakiš a Merlan.
RAST: stredne silný. Pučí v poslednej dekáde apríla, niekedy býva poškodzovaná mrazmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý. Kvitne stredne skoro, v prvej polovici júna.
PLODNOSŤ: vysoká, pohybuje sa medzi 10 – 15 t/ha.
PLODY: Strapce stredne veľké (136 g), cylindricko-kónické, stredne husté s krídelkom. Bobule sú stredne veľké, guľovité, zelenožltej farby, na oslnenej strane hrozna pomerne intenzívne ružovkasté. Cukornatosť dosahuje 17–22 °NM a obsah kyselín je 8–11 g./l.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra. Strapce vydržia dlho na kríku v dobrom stave a dajú sa z nich robiť bobuľové výbery a ľadové vína.
VYUŽITIE: na mierne korenisté víno aj priamy konzum. Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín. Ležaním vo fľaši sa víno harmonizuje. Je tiež vhodná pre výrobu biovín.
STANOVIŠTE: má stredné až vyššie požiadavky na stanovište. Dobré vyzretie hrozna je podporené svahovitými polohami, ktoré sú veľmi dobre oslnené. Na pôdu nemá vysoké požiadavky. Dobre rastie na hlinitých, hlinitopiesočnatých a piesočnatých pôdach. Vhodnejšie sú pôdy chudobnejšie a suchšie ako pôdy veľmi vlhké.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je stredne mrazuodolná. Je schopná priniesť priemernú úrodu zo spiacich očiek – podočiek po zamrznutí jarnými mrazmi.

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: neznámy, zrejme z Francúzska, je to veľmi stará odroda, minimálne 300 rokov stará. Synonymá: Raná královská amarelka, Amrhele, Hamrle, Špunky, Zvonky, Amarelle, Königliche Amarelle, Cerise de Montmorency, Royale, Amarelle Royale Hative, Coularde a Longue Queue, Sussex, Kentish, Virginian May.

RAST: v mladosti veľmi bujný, po vstupe do skorej plodnosti ustáva, kostrové konáre treba primerane (ani príliš veľa, ani príliš málo) zakrátiť, aby zmocneli a nevyhoľovali. Tvorí menšie, guľovité, redšie koruny. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá alebo čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Morela neskorá, Ostheimská, Španielska.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 3-4,5 g, niekedy až 5,5 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je krásne červená, priesvitná, s dozrievaním tmavne a stráca priesvitnosť. Dužina je mäkká, veľmi jemná, žltkastá, šťavnatá, s nefarbivou šťavou, je to amarelka. Chuť je kyselkavá, v plnej zrelosti príjemne sladkokyslá, pikantná, veľmi dobrá. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2.-4. čerešňovom týždni, obvykle v 2. polovici júna. Plody na strome vydržia bez poškodenia asi 3-4 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či svetlejších džemov. Len ešte tvrdé plody dobre znášajú dopravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, jej priepustnosť, teplota aj vlhkosť sa však prejavujú na kvalite aj veľkosti plodov, ba aj úrodnosti. V úrodných, dostatočne vlhkých pôdach sa jej najlepšie darí na višni, v suchých, kamenistých naopak na vtáčnici, na mahalebke sa jej darí vo všetkých pôdach, ktoré nie sú príliš mokré. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylnejšia len na poškodenie dažďom počas kvitnutia, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a dobre odolná voči praskaniu plodov a moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena).

PÔVOD: Nemecko, Guben an der Neiße, nájdená ako náhodný semenáč pánom Droganom.

RAST: stredne bujný až bujný rast. Vytvára stredne veľké stromy s vyššími, guľovitými, redšími, guľovitými korunami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská.

PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (4,8-5,6 g), srdcovité, najširšie v strede. Šupka sa nápadne leskne, je svetložltej voskovej farby, na slnečnej strane aj trochu červenkastá, je pevná a dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá, šťavnatá, sladkej chuti. Pravdepodobne vďaka žltej farbe sú plody oveľa menej napádané vtákmi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, kuchynské spracovanie, konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, nemá špeciálne požiadavky na pôdu, ale nie je vhodná len ťažká ílovitá a premokrená. Vhodná aj do vyšších polôh. Celkovo nenáročná odroda.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu v dreve aj kvete, odolnejšia voči monilióze, ale za prílišného vlhka praská a hnije.