Jabloň Hrkáč Súdkovitý

PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.

RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.