Trvalky

PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.

 
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.

 
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.

 
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.

PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.

 
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú. U odrody Berggarten sú elipsovité až okrúhle, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté, striebristozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení ťažkých, mastných jedál. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.

PÔVOD: neznámy, zrejme Spojené kráľovstvo, vyšľachtil ho buď priamo skalničkár George Fergusson Wilson alebo niekto z jeho pokračovateľov, ktorý ho pomenoval na jeho počesť. Je to kríženec označovaný niekedy ako Campanula x pulloides, inokedy ako Campanula x wilsonii a rodičovské druhy sú zvonček karpatský (C. carpatica var. turbinata) a zvonček C. pulla.

 
RAST: umiernený, nízky, vytvára kompaktné vánkuše s výškou do 10 cm a šírkou do 30 cm. Listy má okrúhe či oválne, zubaté, svetlozelené, opadavé, dekoratívne od skorej jari do neskorej jesene.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilný. Kvitne stredne až bohato od júna do augusta, výrazne fialovomodrými, zvončekovitými kvetmi veľkými do 2,5 cm.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: svojím kobercovým vzrastom sa výborne hodí do skaliek, na okraje záhonov, do svahov či kvetináčov samotný či v spoločnosti iných nízkych zvončekov či skalničiek. Je nektárodajná a atraktívna pre rôzne opeľovače. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka tvaru vedia plávať na povrchu studených nápojov, naplnené napr. sirupom, citrónovou šťavou, škoricou, cukrom či grankom.

 
STANOVIŠTE: slnečné, polotieň, dobre priepustná pôda. Vhodný do teplých, stredne teplých polôh aj chránených vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný minimálne do -23 až -25 °C, dobre suchuvzdorný po zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami, maximálne ju môže poškodiť múčnatka a slizniaky či slimáky.

PÔVOD: Rakúsko, Sarastro Stauden, Christian Kress ho v roku 1992 vyšľachtil ako kríženca druhov Campanula trachelium var. hondoensis x Campanula punctata. Pomenovaný je podľa veľkňaza Slnka Sarastra z opery Čarovná flauta od Mozarta.

 
RAST: umiernený, dosahuje výšku 60-80 cm a šírku 45-60 cm a kríčkovitý vzrast, len veľmi pomaly sa rozširuje oddenkami. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy v ružici sú srdcovité so zubatým okrajom, žiarivo zelené až svetlozelené, husté a zdravé po celú dobu vegetácie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ako medzidruhový kríženec je sterilný. Napriek tomu kvitne veľmi dlho a bohato a hmyzu poskytuje množstvo nektáru. Po zrezaní rastliny po prvom kvitnutí na polovicu môže kvitnúť od júna až do konca augusta. Kvety sú výrazne fialovomodré, obrovské - dlhé od 5 do 6 až 8 cm, prevísajúce na vzpriamených, olistených stonkách.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: ako veľmi dekoratívna trvalka vhodná do trvalkových záhonov ako dominanta či v spoločnosti iných zvončekov, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôzne opeľovače. Vhodná aj na rezanie do kytíc kvôli veľkosti kvetov a dlhej trvanlivosti. Ale aj ako jedlý a očarujúci okraj zeleninových záhonov, do polotieňa k ružiam, stromom apod. Kulinárne využitie: kvety ako efektná jedlá dekorácia šalátov, dezertov a iných studených jedál, ale aj nápojov. Majú mierne sladkastú príchuť. Vďaka veľkosti sú veľmi vhodné na naplnenie sladkými a slanými krémami, penami, guľkami z mäkkého syra či nasekanými čerstvými bylinkami.

 
STANOVIŠTE: slnečné či polotieň, s vlhkou, ale dostatočne odvodnenou, úrodnou, humóznou pôdou. Veľmi dobre znáša vysoké teploty spomedzi odrôd zvončekov. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -34 °C a silne odolný aj voči vysokým teplotám a suchu v lete po dobrom zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami. Zriedkavo ho môžu poškodzovať slizniaky a slimáky, vošky či roztoče, múčnatka, pleseň šedá či hrdza. Ako prevencia slúži dostatočne vzdušná, nezahustená výsadba, polievanie ku koreňom, odstraňovanie uhynutých častí rastliny.

PÔVOD: druh pochádza zo S Ameriky, najmä východnej časti kontinentu, najmä USA, zasahuje však aj na sever Mexika, do štátu Chihuahua. Severná hranica rozšírenia prechádza juhom kanadského Ontária. Rastie tam v sladkovodných aj brakických močiaroch, na brehoch vodných tokov a plôch, v zaplavovaných zónach aj v priekopách okolo ciest, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky cca. 400 m. Odroda Pink Jake patrí do série TOMA vyšľachtenej v Poľsku, v Gospodarstwo Ogrodnicze Tadeusz Kusibab.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,5 m cez sezónu. Je to vytrvalá bylina, prezimujúca v koreni. Stonky a listy sú tmavozelené, výrazne kontrastujú s farbou kvetov. Stonka je priama, lysá. Listy sú striedavé, široko kopijovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi, opeľovanými hmyzom. Kvety sú obrovské, výrazne ružovej farby s červenou bázou lupeňov. Kvitnú od konca júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: vajcovité tobolky, dlhé 14–35 mm.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: nádherná okrasná trvalka vhodná do menších aj väčších záhrad či parkov. Kvety sú podobne ako kvety iných ibištekov jedlé, chutia jemne a majú mierne slizovitú konzistenciu a jemne horkastú dochuť. Spolu s listami a koreňmi majú aj liečivé účinky, konkrétne pri zaliatí vriacou vodou či povarení tvoria veľa slizu, ktorý chráni sliznice dýchacieho aj tráviaceho traktu, takže sú vhodné pri infekciách dýchacích ciest či dyzentérii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, priepustnou a stále stredne vlhkou pôdou. Vhodný do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -17,8 °C až -23,3 °C, po prvom mraze na jeseň odporúčame zrezať na výšku asi 12 cm a zakryť vrstvou suchého lístia, pilín alebo čečiny. Znesie aj vlhkejšie lokality.

Veľkokvetá kerová ruža zo skupiny čajohybridov. Kvitne žiarivou červenooranžovou farbou. Dorastá do výšky 100 - 120 cm. Kvitne od júna do septembra. Kvety vhodné k rezu. Odolná odroda ruže.

Plnokvetá ruža zo skupiny čajohybridov oranžovej farby so žltým nádychov a s jemnou vôňou. Ker vysoký 80 - 120 cm. Kvitne od júna do septembra. Kvet vhodný na rez. Mrazuodolná odroda ruže.

Veľkokvetá ruža zo skupiny čajohybridov. Výnimočná množstvom kvetov intenzívnej červenej farby a výraznej vône. Rastie do výšky 80 - 100 cm. Kvitne od júna do októbra. Kvet vhodný aj na rez. Mrazuodolná odroda ruže.

Veľkokvetá ruža zo skupiny čajohybridov. Kvitne veľkým bielym kvetom s miernou sladkou vôňou. Dorastá do výšky 60 - 100 cm. Kvitne skoro nepretržite od júna do septembra. Mrazuodolná odroda ruže.

PÔVOD: Čína a sever Kórejského polostrova, kde rastie vo svetlých opadavých lesoch, na trávnatých stráńach a svahoch, v nadmorskej výške od 800 až do 2800 m n. m.

 
RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60 cm a šírky 50 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna nápadnými, sýtoružovými kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

 
PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

 
DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -40 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

RAST: relatívne pomalý. Je to stálozelený ker, zriedkavejšie strom dorastajúci do výšky 1,8-2,5 m (v domovine aj 8-10 m). Má čiernohnedú borku a striedavo rastúce, stopkaté, charakteristicky kožovité, stálozelené, aromatické, podlhovasté až kopijovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, teda niektoré rastliny majú len samičie kvety, iné len samčie a na tvorbu plodov treba oboje.

PLODNOSŤ: stredne skorá.

PLODY: malé (priemerne 1 cm), vajcovité, v plnej zrelosti tmavopurpurové bobule s 1 semenom. Asi 30 % plodu tvorí olej a asi 1 % esenciálny olej.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: v záhrade má okrasné uplatnenie pre jeho pekné biele kvety a charakteristické listy. V Stredozemí je často pestovaný ako živý plot. Láka opeľovače a vtáky a prispieva k biodiverzite záhrady. Od antiky bol pestovaný ako liečivá rastlina a korenie - bobkový list. V kuchyni má nenahraditeľné zastúpenie na ochutenie polievok, omáčok a niektorých dusených jedál. Je kľúčovou súčasťou bouquet garni. Silice v listoch majú antibakteriálny účinok a sú súčasťou zmesí na nakladanie mäsa a iných potravín. Podporujú trávenie. Z plodov sa lisuje olej, ktorý je antibakteriálny, fungicídny a často sa využíva aj v parfumérii či pri výrobe tzv. aleppského mydla. Vavrín (Laurus) bol v antike symbolom slávy a víťazstva, z vetvičiek s plodmi (bobuľa po latinsky je bacca) sa vili vence na ozdobu tých, ktorí dosiahli úspech alebo aj určitý kvalifikačný stupeň. Od označenia ich nositeľov (bacca laureatus) sú odvodené slová bakalár a laureát, používané aj dnes.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, vlhká, ale dobre odvodnená pôda, po zakorenení dobre znáša sucho. U nás vhodný na pestovanie v prenosných kvetináčoch, zimných záhradách, skleníkoch či fóliovníkoch či na chránených terasách v mestách.

ODOLNOSŤ: mladé rastliny nevystavujeme mrazu, staršie sú spoľahlivo mrazuodolné do -5 °C vo fáze dormancie, môžu zvládnuť aj krátkodobý pokles do -10 °C až -15 °C, kedy sa síce odlistia, ale neskôr počas jari a leta regenerujú. Je odolný voči väčšine chorôb a škodcov, môžu ho ale napádať (najmä v skleníkoch) puklice, vošky a roztoče. Po zakorenení je silne suchuvzdorný.