Vianočný stromček ako darček: Aké dary prinášajú rôzne druhy
Podrobné predstavenie darov, ktoré vám vysadené vianočné stromčeky darujú počas svojho života
Tieto Vianoce si doprajte niečo špeciálne. Nie vianočný stromček ako povinnú jazdu, ako voňavú dekoráciu, ktorú po Troch kráľoch vyhodíte, zoštiepkujete či spálite. Ale vianočný stromček živý, s koreňovým balom alebo v arbotaške. Vianočný stromček ako darček sám o sebe. Dar, ktorý vám bude prinášať svoje dary dlhé roky po vysadení.
To, ako vybrať ten správny strom pre Vašu záhradu, sa dozviete v ďalšom článku.
Podobne sme pre Vás pripravili návod, kedy a ako ho vysadiť a starať sa oň.
A čo za dary sú to?
1. Mladé svetlozelené ihličky alebo púčiky na koncoch vetvičiek plné vitamínu C s príjemnou živičnou vôňou a chuťou. Môžete ich jesť čerstvé alebo nakladané v mede alebo si z nich s medom či cukrom urobiť sirup. Dajú sa aj naložiť do slaného či sladkokyslého nálevu - tzv. nakladané vianočné stromčeky. Alebo si ich pripravte ako čaj či vložte ich do vriacej vody a naparujte sa nad nimi vy či jedlá. Dá sa z nich urobiť aj pivo.
Kedy ich zbierať: po cca. 3-5 rokoch po vysadení (aby stihli zmocnieť).
Získate ich najmä z týchto druhov:
-
borovica lesná, borovica limbová, (aj borovica čierna a ďalšie borovice)
-
jedľa Nordmannova, jedľa balzamová, (aj jedľa biela a ďalšie jedle)
-
smrek balkánsky, smrek obyčajný, (aj smrek pichľavý a ďalšie smreky)
2. Živica vytekajúca z rán alebo z tzv. živičných pľuzgierikov. Kto má odvahu, môže ju použiť v malom množstve ako antiseptickú žuvačku pri zápale hrdla alebo si pripraviť s ďalšími ingredienciami (panenský včelí vosk, kokosový olej, iný tekutý olej) živicový balzam vhodný najmä na natieranie hrude pri dýchacích problémoch.
Kedy ju zbierať: po cca. 5-10 rokoch po vysadení (aby stihli zmocnieť).
Získate ju najmä z týchto druhov:
-
borovica lesná, borovica limbová (aj borovica čierna a ďalšie borovice)
-
jedľa Nordmannova, jedľa balzamová – tzv. kanadský balzam, (aj jedľa biela a ďalšie jedle)
-
smrek balkánsky, smrek obyčajný, (aj smrek pichľavý a ďalšie smreky)



3. Nezrelé samčie šištice v pevnom stave, ešte pred otvorením a uvoľnením peľu - také zdravé kyselkavé cukríky. Buď ich môžete jesť surové samotné alebo v šaláte, alebo aj tepelne upravené, či nimi zdobiť jedlá.
Kedy: po cca. 10-40 rokoch po vysadení
Získate ich najmä z týchto druhov:
-
borovica lesná - stredne skoro (po cca. 15 rokoch)
-
borovica limbová - skoro (po cca. 12 rokoch)
-
duglaska tisolistá – skoro (po cca. 10 rokoch),
-
jedľa balzamová – stredne skoro (po cca. 15-30 rokoch), aj jedľa biela
-
jedľa Nordmannova – stredne skoro (po cca. 17 rokoch)
-
smrek balkánsky – skoro (po cca. 10 rokoch),
-
smrek obyčajný – neskoro (po cca. 40 rokoch), aj z ďalších smrekov.







4. Nezrelé samičie šištice v zelenom stave, už po opelení, ale ešte pred zdrevnatením. Buď ich môžete narezať na plátky a naložiť do sirupu, medu či alkoholu alebo z nich vyrezať ich sladké a sirupovité „srdce“ a opražiť ho. Sirup ochutený takýmito šiškami sa v Taliansku volá mugolio a pôvodne sa robil zo šišiek borovice horskej, teda kosodreviny (Pinus mugo), ale dá sa robiť z šišek rôznych drevín. V Rakúsku je zas veľmi populárny Zirbenschnaps, teda alkohol, v ktorom boli macerované šišky borovice limbovej.
Kedy: po cca. 10-40 rokoch po vysadení
Získate ich najmä z týchto druhov:
-
borovica lesná – stredne skoro (po cca. 15 rokoch)
-
borovica limbová – skoro (po cca. 12 rokoch), aj ďalšie borovice
-
jedľa balzamová – stredne skoro (po cca. 15-30 rokoch), aj jedľa biela
-
smrek balkánsky – skoro (po cca. 10 rokoch),
-
smrek obyčajný – neskoro (po cca. 40 rokoch), aj ďalšie smreky



5. "Oriešky", teda semienka, ktoré po ručnom alebo strojovom olúpaní môžete jesť surové alebo opražené, či vylisovať z nich olej.
Kedy: Po cca. 10-15 rokoch od výsadby
Získate ich z týchto druhov:
-
veľké semienka: borovica limbová (8x10 mm), (ale aj b. Armandova (11x13 mm), b. ohybná (9x11 mm), b. Jeffreyova (9x12 mm), b. kórejská (12x16 mm), b. málokvetá (8x10 mm), b. trpasličia (7x10 mm) či b. sibírska (8x10 mm))
-
stredné semienka: smrek obyčajný (3x4-5 mm) - neskôr, až po cca. 40 rokoch
-
malé semienka: borovica lesná (2-3x3-4 mm), smrek balkánsky – malé semienka (1-2x2-3 mm)



6. Šiškové bobule borievky vcelku alebo semenné bobule tisu, teda len červený miešok z nich, bez semena. V obidvoch prípadoch potrebujete samčiu a samičiu rastlinu na dosiahnutie úrody, keďže borievka aj tis sú dvojdomé rastliny.
Modré šiškové bobule borievky sa väčšinou sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej balkánskej "smreke". Používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.
Červené miešky tisu sú jedinou jedlou súčasťou prudko jedovatého tisu a sú sladké a slizovité – taký „sladký soplík“. Pri ich jedení treba dávať pozor a nezahryznúť do jedovatého semena ani ho neprehĺtať, len vypľúvať.
Kedy:
-
borievka: po 5-7 rokoch od výsevu prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch,
-
tis: po 10-15 rokoch od výsevu



Na rozdiel od listnatých a najmä ovocných stromov ihličnaté stromy väčšinou nepotrebujú výchovný rez a celkovo sú na starostlivosť menej náročné, ak sme dodržali výber vhodného druhu na vhodnú lokalitu a stromček správne vysadili.
Len to čakanie na ich hmatateľné dary je často dlhšie ako na dary ovocných stromov. Ale darom pre nás je aj ich vôňa, svieža farba aj uprostred zimy a charakteristická silueta či hebkosť ihličia niektorých z nich. Pichľavé vetvičky borievky ani hladké, ale zato jedovaté, ihličie tisa hladiť zrovna nemusíme, ale ihličie ostatných druhov, najmä jedlí, priam vyzýva k pohladeniu.
Užite si vaše vianočné stromčeky naplno a celoročne.
Zdieľať

