Ako si vysadiť vianočný stromček či iný ihličnan

Návod, ako si vysadiť vianočný stromček, ktorý vám bude robiť radosť celý život a zdobiť vašu záhradu celoročne.

Tieto Vianoce ste si dopriali niečo špeciálne. Nie vianočný stromček ako povinnú jazdu, ako voňavú dekoráciu, ktorú po Troch kráľoch vyhodíte, zoštiepkujete či spálite. Ale vianočný stromček živý, s koreňovým balom alebo v arbotaške. Vianočný stromček ako darček sám o sebe. Dar, ktorý vám bude prinášať svoje dary dlhé roky po vysadení.

A) A čo za dary sú to?

1. Mladé svetlozelené ihličky alebo púčiky na koncoch vetvičiek plné vitamínu C s príjemnou živičnou vôňou a chuťou. Môžete ich jesť čerstvé alebo nakladané v mede alebo si z nich s medom či cukrom urobiť sirup. Dajú sa aj naložiť do slaného či sladkokyslého nálevu - tzv. nakladané vianočné stromčeky. Alebo si ich pripravte ako čaj či vložte ich do vriacej vody a naparujte sa nad nimi vy či jedlá. Dá sa z nich urobiť aj pivo.

Kedy ich zbierať: po cca. 3-5 rokoch po vysadení (aby stihli zmocnieť).

Získate ich najmä z týchto druhov: 

• borovica lesná, borovica limbová, (aj borovica čierna a ďalšie borovice)

• duglaska tisolistá, 

• céder libanonský

• jedľa Nordmannova, jedľa balzamová, (aj jedľa biela a ďalšie jedle)

• smrek balkánsky, smrek obyčajný, (aj smrek pichľavý a ďalšie smreky)

2. Živica vytekajúca z rán alebo z tzv. živičných pľuzgierikov. Kto má odvahu, môže ju použiť v malom množstve ako antiseptickú žuvačku pri zápale hrdla alebo si pripraviť s ďalšími ingredienciami (panenský včelí vosk, kokosový olej, iný tekutý olej) živicový balzam vhodný najmä na natieranie hrude pri dýchacích problémoch.  

 

Kedy ju zbierať: po cca. 5-10 rokoch po vysadení (aby stihli zmocnieť).

Získate ju najmä z týchto druhov: 

• borovica lesná, borovica limbová (aj borovica čierna a ďalšie borovice)

• duglaska tisolistá, 

• jedľa Nordmannova, jedľa balzamová – tzv. kanadský balzam, (aj jedľa biela a ďalšie jedle)

• smrek balkánsky, smrek obyčajný, (aj smrek pichľavý a ďalšie smreky)

 

3. Nezrelé samčie šištice v pevnom stave, ešte pred otvorením a uvoľnením peľu - také zdravé kyselkavé cukríky. Buď ich môžete jesť surové samotné alebo v šaláte, alebo aj tepelne upravené, či nimi zdobiť jedlá. 

Kedy: po cca. 10-40 rokoch po vysadení

Získate ich najmä z týchto druhov:

• borovica lesná - stredne skoro (po cca. 15 rokoch)

• borovica limbová - skoro (po cca. 12 rokoch) 

• duglaska tisolistá – skoro (po cca. 10 rokoch),

• jedľa balzamová – stredne skoro (po cca. 15-30 rokoch), aj jedľa biela

• jedľa Nordmannova – stredne skoro (po cca. 17 rokoch)

• smrek balkánsky – skoro (po cca. 10 rokoch),

• smrek obyčajný – neskoro (po cca. 40 rokoch), aj z ďalších smrekov.

4. Nezrelé samičie šištice v zelenom stave, už po opelení, ale ešte pred zdrevnatením. Buď ich môžete narezať na plátky a naložiť do sirupu, medu či alkoholu alebo z nich vyrezať ich sladké a sirupovité „srdce“ a opražiť ho. Sirup ochutený takýmito šiškami sa v Taliansku volá mugolio a pôvodne sa robil zo šišiek borovice horskej, teda kosodreviny (Pinus mugo), ale dá sa robiť z šišek rôznych drevín. V Rakúsku je zas veľmi populárny Zirbenschnaps, teda alkohol, v ktorom boli macerované šišky borovice limbovej. 

 

Kedy: po cca. 10-40 rokoch po vysadení

Získate ich najmä z týchto druhov:

• borovica lesná – stredne skoro (po cca. 15 rokoch)

• borovica limbová – skoro (po cca. 12 rokoch), aj ďalšie borovice

• jedľa balzamová – stredne skoro (po cca. 15-30 rokoch), aj jedľa biela

• smrek balkánsky – skoro (po cca. 10 rokoch),

• smrek obyčajný – neskoro (po cca. 40 rokoch), aj ďalšie smreky

5. "Oriešky", teda semienka, ktoré po ručnom alebo strojovom olúpaní môžete jesť surové alebo opražené, či vylisovať z nich olej. 

Kedy: Po cca. 10-15 rokoch od výsadby

Získate ich z týchto druhov:

• veľké semienka: borovica limbová (8x10 mm), (ale aj b. Armandova (11x13 mm), b. ohybná (9x11 mm), b. Jeffreyova (9x12 mm), b. kórejská (12x16 mm), b. málokvetá (8x10 mm), b. trpasličia (7x10 mm) či b. sibírska (8x10 mm))

• stredné semienka: smrek obyčajný (3x4-5 mm) - neskôr, až po cca. 40 rokoch

• malé semienka: borovica lesná (2-3x3-4 mm), smrek balkánsky – malé semienka (1-2x2-3 mm)

6. Šiškové bobule borievky vcelku  alebo semenné bobule tisu, teda len červený miešok z nich, bez semena. V obidvoch prípadoch potrebujete samčiu a samičiu rastlinu na dosiahnutie úrody, keďže borievka aj tis sú dvojdomé rastliny. 

Modré šiškové bobule borievky sa väčšinou sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej balkánskej "smreke". Používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.

Červené miešky tisu sú jedinou jedlou súčasťou prudko jedovatého tisu a sú sladké a slizovité – taký „sladký soplík“. Pri ich jedení treba dávať pozor a nezahryznúť do jedovatého semena ani ho neprehĺtať, len vypľúvať.

Kedy: 

• borievka: po 5-7 rokoch od výsevu prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch, 

• tis: po 10-15 rokoch od výsevu

 

B) A ako na výsadbu?

Hoci sa už teraz tešíte na dary vášho vianočného stromčeka, dostanete sa k nim až o pár rokov, ak sa stromčeku u vás bude dariť. Aby tomu tak bolo, treba výsadbu poriadne premyslieť.

1. KDE

Vhodný druh na vhodnú lokalitu

Prvá vec, ktorú je dôležité uvedomiť si už pri nákupe vianočného stromčeka, je to, či je vhodný do pôdnych a podnebných podmienok lokality, kam ho plánujeme vysadiť. Aby pekne rástol a netrápil sa on ani my. Môžeme si pomôcť aj týmto výberom druhov podľa im vyhovujúcich podmienok. 

Ako legenda slúži nasledujúca tabuľka. 

Všetky nami ponúkané druhy ihličnanov sú z hľadiska mrazuvzdornosti vhodné do všetkých pestovateľských oblastí Slovenska. Niektoré z nich sú vhodné aj do naozaj extrémnych polôh. 

Dostatok priestoru horizontálne aj vertikálne

Takisto dôležité, ako výber správneho druhu pre danú lokalitu, je dopriať stromčekom dostatok priestoru. Hoci teraz sú maličké a možno nás to zvádza posadiť si ich čo najbližšie k domu, majme na pamäti, že všetky sú v dospelosti statnými stromami. Od najmenších, ale stále veľkých borievok obyčajných (vysokých 5-15 m v stromovej podobe), až po obrovské velikány duglasky tisolistej (vysoké 40-100 m). 

V zásade by sme mohli považovať za smerodajnú pri určení vzdialenosti od iných stromov či konštrukcií predpokladanú šírku koruny v dospelosti, ale uvedomme si, že tenšie korene stromov siahajú do 4- až 7-násobku priemetu koruny rolu hrajú aj ďalšie faktory.

Nezabudnime pri umiestňovaní stromčekov nielen na horizontálne vzdialenosti od iných stromov, domov či iných prekážok, ale ani na vertikálne vzdialenosti, či už nad zemou (napr. od elektrických vedení) alebo pod zemou (kanalizácia, plynovod, elektrické vedenie atď.). 

Môže byť fajn mať pred južnými oknami domu či bytu v lete strom, ktorý zabráni prehrievaniu a v zime na ňom (na zavesenom kŕmidle) môžeme pozorovať vtáky, ale na tieto účely kvôli nedostatku svetla v zime radšej voľme opadavé listnaté stromy. A premyslime si dobre, aká vzdialenosť od budovy je bezpečná, ak by sa strom náhodou zlomil vplyvom vetra či búrky apod.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o výške a šírke druhov v ich prirodzených podmienkach, v suchších lokalitách v mestách môžu byť konečné veľkosti stromov menšie. 

Opeľovače

Ak Vám záleží na tom, aby ste mali z vašich ihličnanov aj úrodu šišiek alebo šiškových bobúľ borievok či semenných bobúľ tisu, nezabudnite, že v dostatočnej vzdialenosti potrebujú opeľovačov - teda rastliny, ktoré im poskytnú kompatibilný peľ. Našťastie pri ihličnanoch opeľovaných vetrom sa tieto vzdialenosti počítajú v stovkách metrov až kilometroch. Rolu tu hrajú prevládajúci smer vetrov aj prítomnosť prekážok. Keďže mnohé z týchto druhov ľahko opelia aj iné druhy ich rodu, ktoré v krajine bežne rastú, najviac si treba dávať pozor na prítomnosť opeľovačov v prípade tisu a borievky.

 

2. KEDY

Kedy nastáva ten správny čas na výsadbu vianočných stromčekov? Jednoduchá odpoveď je po Vianociach 😊. Podrobnejšia znie takto: v čase, keď je pôda (už) rozmrznutá, ale (ešte) dostatočne vlhká a teploty nie sú príliš vysoké, takže všeobecne asi od októbra do konca marca. 

Postupná adaptácia je kľúčovým slovom. Ak by sme vysadili vianočný stromček rovno z obývačky (kde je 20+ °C) na záhradu, kde je možno cez deň nad nulou, ale v noci aj -10 °C,  z tohto teplotného šoku by sa stromček nemusel spamätať. Radšej volíme postupný prechod z obývačky do nevykurovanej chodby / garáže, na chránenú terasu a až potom do zeme na záhradu, kde stromček už nič nechráni. Najlepšie vtedy, keď už nehrozia v krátkej dobe silné mrazy.

 

3. AKO

Výkop výsadbovej misy

Výsadbovú misu vykopeme aspoň 2-krát tak širokú ako je šírka koreňového balu a asi 1,5-krát tak hlbokú ako je jeho výška. Čím menej úrodná pôda je na mieste, tým väčšia a najmä širšia misa môže byť.

Najskôr odstránime trávne drny a odložíme si ich bokom, ešte sa nám zídu. Nekopeme „jamu“ – a najmä nie v ílovitej pôde – v tvare kvetináča, či už s kruhovým alebo štvorcovým prierezom, lebo korene stromu by sa chovali ako v kvetináči. Veľmi ťažko by prenikali do okolitej utuženej pôdy a začali by sa skôr v jame krútiť a neumožnili dostatočné ukotvenie a vitálny rast stromčeka. 

Naopak, steny misy urobme čo najviac členité, možno nám pomôže predstava hviezdice, ale tá hviezdica rozhodne nemusí byť dokonalá. Najmä zeminu poriadne prekypríme, aby do nej korienky mali šancu a tendenciu vrastať. 

Neprevraciame vrstvy pôdy. Vykopanú zeminu môžeme priamo počas kopania rozdeliť na tri vrstvy – na najkvalitnejšiu vrchnú, stredne kvalitnú strednú a najmenej kvalitnú spodnú časť – a tie si odložme oddelene. Časť tej najhoršej zeminy si môžeme odložiť úplne zvlášť. Do každej tejto vrstvy primiešame kvalitný už vyzretý kompost, najlepšie kyslejšiu tzv. listovku z listov stromov z vlastnej záhrady (spolu aspoň 40 l) a asi 20 l biouhlia (pozor, nie popol!). Určite neprimiešavame nevyzretý hnoj či nebodaj umelé hnojivá.

Samotné zasadenie

Pred samotným zasadením nezabudnime už tesne vedľa jamy odbaliť koreňový bal stromčeku z jutovej siete a rozprestrieť korienky. Stromček posadíme (najlepšie vo dvojici s niekým) na lôžko vytvorené zo spodnej vrstvy zeminy obohatenej kompostom. Na spodok misy určite nedávame samotný kompost, hnoj či nebodaj umelé hnojivá.

Stromček posadíme do takej výšky, v akej bol posadený v škôlke, ani vyššie, ani nižšie. Vo dvojici pokračujeme aj pri zakopávaní stromčeka. Jeden z nás pridržiava stromček, aby stál kolmo, druhý postupne prihŕňa vrstvy zeminy ku koreňovému balu. Asi v polovici práce môžeme stromček poliať, aby zemina okolo dobre priľnula ku korienkom. A dokončíme prácu až do roviny s okolitým terénom. Trávne drny, ktoré nám ostali po výkope, na záver otočíme zelenou časťou dole a poukladáme okolo okrajov výsadbovej misy a vytvoríme tak zálievkovú misu pre stromček. Pomedzi trávne drny môžeme nasypať tú časť najhoršej spodnej zeminy, ktorú sme si odložili zvlášť. 

Zamulčovanie

Nakoniec okolo stromčeka vytvoríme akoby “donut” (fašiangovú šišku s dierou uprostred) z kompostu vo vrstve aspoň 10-15 cm (aspoň 120 l)  a zamulčujeme podobne hrubou vrstvou materiálu bohatého na uhlík. Ideálne ihličnatou drevnou štiepkou, ale ak ju nemáme k dispozícii, tak môžeme použiť aj mulčovaciu kôru, lístie, slamu či staré seno. Dávame pozor, aby sa tento materiál nedotýkal kmeňa ani spodných konárov stromčeka. Mulčom zakryjeme celý priestor výsadbovej misy – priemer aspoň 1 až 2 metre.

Rez

Keďže aj sadenice ihličnanov s koreňovým balom prišli pri vyberaní zo zeme v škôlke o značnú časť koreňov (hoci menej ako pri vyoraní), je vhodné dorovnať stratu koreňov primeraným, ale citlivým rezom konárov, aby sme ich podporili v dobrom štarte na finálnom stanovišti. Režeme buď hneď po výsadbe alebo najneskôr skoro na jar ešte pred rašením nových výhonkov.

Vyberáme konáre, ktoré príliš zahusťujú korunu, najmä spodné tenšie konáre, ktoré by časom aj tak boli zatienené vyššími a uschli by. Určite nerežeme terminál a hlavné konáre a vyhýbame sa ranám väčším než 1/4 priemeru kmeňa v mieste rezu. Dbáme na to, aby sme rezom nepoškodili habitus, teda tvar koruny. Najcitlivejšie postupujeme pritom pri duglaske tisolistej, ktorá môže mať problém vytvoriť dostatok živice na ochranu vzniknutých väčších rán (aj neskôr s priemerom maximálne 4-5 cm).

Tento postup netreba aplikovať pri výsadbe stromčekov z arbotašiek Air-Pot, keďže pri šetrnom vytiahnutí z arbotašiek, v ktorých boli pestované, neprídu o takmer žiadne korene.

Polievanie a ďalšia starostlivosť

Po výsadbe nezabudnime stromček poriadne poliať. Poriadne znamená aspoň 30 l, teda 3 krhlami vody. Počas vegetačnej sezóny v suchších obdobiach volíme radšej menej časté (2x až 5x za leto), zato výdatné polievanie (50-100 l na jedno poliatie).

Nezabúdajme doplniť vrstvu kompostu a mulču aspoň raz do roka alebo podľa potreby tak, aby koreňom nekonkurovali trávy.

Na rozdiel od listnatých a najmä ovocných stromov ihličnaté stromy väčšinou nepotrebujú výchovný rez a celkovo sú na starostlivosť menej náročné, ak sme dodržali výber vhodného druhu na vhodnú lokalitu a stromček správne vysadili.

Len to čakanie na ich hmatateľné dary je často dlhšie ako na dary ovocných stromov. Ale darom pre nás je aj ich vôňa, svieža farba aj uprostred zimy a charakteristická silueta či hebkosť ihličia niektorých z nich. Pichľavé vetvičky borievky ani hladké, ale zato jedovaté, ihličie tisa hladiť zrovna nemusíme, ale ihličie ostatných druhov, najmä jedlí, priam vyzýva k pohladeniu.

Užite si vaše vianočné stromčeky naplno a celoročne.