Záhradníkov rok

Začiatok roka ako nový začiatok pestrého ovocného sadu Len nedávno ste dokončili výsadbu stromov a už vás svrbia ruky, ale neviete, akej práce sa chytiť? Neváhajte ani chvíľu, pretože záhaľku v tomto období už v iných častiach roka nedobehnete ani cvalom. Január pilne využívajte na mravenčiu prácu okolo prípravy sadeníc do sadu pre ďalšie roky. Kľúč je jednoduchý: potrebujete kvalitné podpníky a zároveň vrúble chýrnych odrôd. V správny čas ich necháte zrásť spolu – spojíte divú, húževnatú časť s tou ušľachtilou a citlivejšou. Obe tieto súčasti si chystajte v hlboko zimnom mesiaci január. Vyzerá to ako paradox, ale práve v tých mesiacoch, keď celá krajina spí, má ovocinár plné ruky práce. Deň je krátky a rád by toho veľa stihol. Ošetruje staré sady, ostrí si náradie, zhľadúva kvalitné vrúble na ďalšie množenie a po večeroch lúska semienka budúcich dlhovekých stromov. Ovocné stromy skryté v semienkach Základom úspechu v tomto období je práve príprava osiva pre budúce podpníky. Prekrajujete jabĺčka a vyberáte semienka, mačkáte uhniličené plody hrušiek plánok, čo vám ešte zostali od jesene, rozpomínate sa, kde ste nechali kôstky od leta. Aby bolo zrejmé – s touto prácou treba začať už omnoho skôr – počas leta a v skorej jeseni, kedy vyberiete zdravé a bujné stromy, ktoré sa stanú rodičmi budúceho potomstva.   Prečo semienka nevyklíčia v zime Prípravou semienok v tomto čase môžete dobehnúť ešte veľa, čo ste zameškali na jeseň. Nezaobídete sa však bez stratifikácie (z lat. stratum – vrstva). Týmto vrstvením semienok do vlhkého substrátu prekonáte ich prirodzený spánok brániaci vyklíčeniu uprostred zimy. Tým substrátom môže byť piesok, piliny alebo dokonca vlhký mach. Optimálna teplota sa pohybuje medzi 0–6 °C, vlhkosť substrátu by mala byť 70–80 %. Podstatné je čas stratifikácie naplánovať tak, aby semienka začali klíčiť až na jar, keď už nehrozia jarné mrazy. Teda najskôr v druhej polovici až koncom apríla. Jablone a hrušky stačí nakličovať 3 mesiace, väčšina kôstkovín vyžaduje až 4 mesiace. Jablone vedia vyklíčiť aj bez stratifikácie. Semená treba pred jarným výsevom namočiť a následne prepláchnuť čistou vodou. Odbúrajú sa tak látky brániace vyklíčeniu. Ak semienka začnú predčasne klíčiť, treba ich buď rýchlo vysiať alebo spomaliť klíčenie prudkým znížením teploty (na 0-1 °C). Silne naklíčeným semenám sa lámu klíčky a tak prichádzate o cenné a pracne získané osivo.  Jarný výsev Semienka následne vysievajte na jar do riadku počas apríla, keď je ešte pôda vlhká. Oplatí sa siať čo najredšie (semienka optimálne 5 cm od seba) – na tento účel môžete použiť do špicu ohnutý plech. Pri prehustenom výseve sa semenáčiky slabo vyvíjajú, hynú a rastú len tie najschopnejšie. Riedkym výsevom si ušetríte veľa osiva, ktoré by inak vyšlo nazmar.   Jesenný výsev má prednosť Po tom, čo sme spomenuli všetko potrebné o zimnej príprave osiva a stratifikácii, však pripomíname, že tento náročný a zdĺhavý proces môžete celkom vynechať, ak semienka vložíme do pôdy ešte na jeseň. Semená tak prekonajú zimný spánok prirodzene a na jar začnú klíčiť. V prípade, že nám nehrozia prílišné škody hlodavcami, netreba výsev semienok odkladať a po zmiešaní s pieskom semienka vysiať už na jeseň a prikryť kompostom. Piesok prípadným neželaným návštevníkom škrípe pod zubami. Kompost zas zabráni vytvoreniu prísušku, teda stvrdnutej povrchovej vrstvy zeminy, cez ktorú by sa semienka len ťažko drali na povrch. Ušetrená práca za to stojí.   Ak nemáte žiadne podpníky nachystané z predchádzajúceho roka a radi by ste už v tomto roku vrúbľovali svoje štepy, môžete si ich zakúpiť v našej ovocnej škôlke. Máme v ponuke široký výber podpníkov pre rôzne druhy vhodných pre vypestovanie mohutných dlhovekých stromov aj stromkov do malých záhrad. Môžete tiež pohľadať semenáčiky plánok v zarastajúcich krovinách, kde si ich na jar zaštepíte.  Dobre uskladnené vrúble – základ úspechu! Január je taktiež ideálnym mesiacom na odber vrúbľov pre ďalšie množenie. Stromy sú ešte stále v hlbokom spánku. Vhodným časom je vlhko počas odmäku, nerežte naopak počas silných mrazov. Tie totiž vysušujú drevo. Kľúč pre výber odrôd je jednoduchý: množíme odrody, ktoré nám najviac chutia a ktorým sa dobre darí v podmienkach prostredia, kde budeme pestovať. Uprednostňujeme aj odrody, ktorých nositeľmi sú staré stromy v našom okolí. Môžeme tak výrazne prispieť k záchrane dávno zabudnutých ovocných pokladov.    Ak nemáte vlastný zdroj vrúbľov alebo chcete obohatiť Vašu zbierku odrôd o niečo zaujímavé, môžete navštíviť niektorú z búrz vrúbľov, ktoré sa vo vašom bližšom či vzdialenejšom okolí organizujú. Napríklad koncom februára 2025 budú tri burzy vrúbľov s materiálom aj z našej škôlky či z Genofondového sadu Súš na troch miestach: priamo v Moravskom Lieskovom, vo Zvolene a v Košiciach.   Čo však presne treba rezať, ak máte vlastný zdroj? Vrúbeľ je neborástok, mladé jednoročné drevo, ktoré narástlo počas uplynulého vegetačného obdobia. Nájdete ho najmä v obvodových, dobre osvetlených častiach koruny. Drevo musí byť pevné, vyzreté, s dobre vyvinutými púčikmi. Jednoročné výhony zvnútra koruny nepožívajte – výhony kvôli nedostatku svetla zväčša nevyzrejú. Niektoré staré stromy sú natoľko vysilené úrodami a vekom, že mladé drevo sa vám v celom obvode koruny nepodarí nájsť. V takom prípade strom citlivo prerežte a v ďalšom roku si môžete vyberať z dostatku mladého dreva.   Aby zostali konáriky životaschopné, nesmú vyschnúť ani predčasne vyrašiť. Uložte ich teda do tmavej, dobre izolovanej pivnice či vodovodnej šachty. Teplota by sa mala pohybovať od 0 °C do 5 °C, najlepšie je zastrčiť vrúble do vlhkého piesku. Dobrým miestom je aj zemiaková pivnica. Ak takéto možnosti nemáte, zabalené vrúbliky môžete uchovať i v chladničke – zabaľte ich do vlhkých novín či kuchynskej utierky a igelitového vrecka a pravidelne kontrolujte, či vám neplesnivejú. Pred samotným štepením mládiky namočte na pár hodín do vody, aby si doplnili stratené zásoby vody.  S vrúbľovaním nemusíte čakať až do jari. Už počas zimných mesiacov môžete v pohodlí pivnice vrúbľovať v ruke. Ušetríte si tak veľa práce v jarnom období, kedy sadár nevie, čoho sa skôr chytiť.  

Vianoce za nami, nový rok pred nami. Veríme, že počas Vianoc Vám chutnú spoločnosť robili aj jabĺčka a budú Vám ju robiť aj počas nového roka. Dnes si predstavíme tri odrody, ktoré akoby vypadli z vianočných rozprávok. A zároveň si na nich môžete pochutnať aj v januári. A čo potrebujú dobré vianočné rozprávky? Hviezdne obsadenie Iste ste už počuli o zvyku na Štedrý deň priečne krájať jablká a pozerať, či na priereze jadrovník so semienkami vytvorí krásnu HVIEZDU a teda prinesie zdravie a šťastie jeho majiteľovi či celej rodine, alebo vytvorí skôr kríž či je červivé, čo malo značiť nešťastie či chorobu. Možno aj sami tento zvyk udržiavate. Nuž, s jablkom API HVIEZDOVITÉ po rozkrojení dostanete hviezdy hneď dve, jednu tvorenú jadrovníkom a ďalšiu, ktorá ju kopíruje päťcípym tvarom plodu. A po rozkrojení nezhnedne, ostane pekne svetložltá. Zažiť v decembri pohľad na strom obsypaný hviezdičkami, hoci mrze a sneží, je tiež silný zážitok - taký malý vianočný zázrak. A keď plody oberiete ešte pred zmrznutím, môžete si nimi originálne ozdobiť vianočný stromček. Hviezdovitý tvar menších sploštených plodov, ich neskoré dozrievanie, tuhšia šupka, tvrdá, chrumkavá, šťavnatá, sladkokyselkavá dužina a výdrž na strome hlboko do zimy sú typickými znakmi tejto odrody, ktorej pôvod je síce nie presne známy, ale siaha isto hlboko do minulosti. Menom Api sa označuje skupina odrôd jabloní, ktoré môžeme vystopovať až do doby rímskej, keď ich zrejme istý Appius Claudius priniesol z Peloponézu a zaštepil vraj na dulu. O výbere zrovna tohto podpníka síce môžeme silno pochybovať, keďže má s jabloňami zlú afinitu, ale niet pochýb, že najskorší písomný záznam o tejto odrode máme zo 17. storočia od švajčiarskeho pomológa Johanna Bauhina, ktorý o nej hovoril ako o „pomum pentagonum“. Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že Api sa najviac pestovali v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.  To niečo vypovedá o ich mrazuodolnosti, najmä dreva. Kvety rozkvitajú stredne skoro až neskoro a tiež nezvyknú trpieť mrazmi. Kvôli neskorému času dozrievania a vyššej náchylnosti na múčnatku sú vhodné najmä do stredne teplých oblastí, ale aj do chránených vyšších polôh.     Zrejme nikdy neboli príliš rozšírené, keďže plody sú menšie a chuťovo menej výrazné, ale ako veľmi dekoratívne jablká ich zrejme zvykli pestovať záhradkári pre potešenie či ako vianočnú ozdobu. Ich plody nielen dozrievajú neskoro - a treba si na tú príjemne osviežujúcu chuť naozaj počkať - ale aj veľmi dlho vydržia, pri dobrom skladovaní niekedy až do úrody prvých letných jabĺk. To je zároveň s unikátnym tvarom a vysokou úrodnosťou ich najväčšia prednosť. Veľmi vhodné sú aj na spracovanie na mušty a cider. Stromy rastú bujne a do plodnosti vstupujú stredne skoro, tá je síce vysoká, ale skôr striedavá. Zrejme minimálne dvakrát túto odrodu šťastne zachránili pred vymiznutím. Pomológ Poiteau vraj poznal túto raritu len z počutia, až v roku 1830 objavil čerstvo vyrúbaný strom a zachránil z neho niekoľko vrúbľov. O 150 rokov neskôr sa zdalo, že táto odroda opäť vymizla, keď na ňu náhodou vo Švajčiarsku narazila pani, ktorej sa zdalo podivné, že je uprostred zimy nejaká jabloň obsypaná drobnými hviezdami a obrátila sa na švajčiarsky Spolok pre zachovanie starých odrôd. A tak sa nám zachovala dodnes a o jej uchovanie pre ďalšie generácie sa môžete postarať aj vy.  Nie je všetko zlato čo sa blyští v lístí, ale… Ďalšie dve odrody akoby vystúpili z rozprávky Byl jednou jeden král...  A naozaj, byl jednou jeden král... nebo to byla královna? Nuž, v Anglicku to bol kráľ, King of the Pippins, kým vo Francúzsku kráľovná, Reine des reinettes. A v Nemecku zas Wintergoldparmäne, teda PARMÉNA ZLATÁ ZIMNÁ, meno, ktoré nakoniec prevládlo aj u nás, hoci sa často nazýva aj Zlatá reneta. Reneta po svojej typickej, korenistej, aromatickej, sladkokyslej, vynikajúcej renetovitej chuti... doslova kráľovnička z francúzskeho la reinette. A zlatá? Nuž, jej farba je zlatožltá až oranžová s červenými pásikmi a svieti do diaľky.  Kým pôvod slova reneta je zahalený kráľovským hermelínom, pôvod slova parména je už zahalený rúškom tajomstva. Podarilo sa nám nájsť štyri vysvetlenia tohto slova používaného pre viaceré odrody, napríklad pre u nás známu Adamsovu, Letnú, Šarlátovú, Strauwaldovu či Worcesterskú parménu, ale spolu je vo svete parmén vyše 50. Je možné, pochádza zo stredovekého latinského „pyrus magnus“, teda „veľká hruška“, označujúceho jablká s hruškovitým, predĺženým tvarom, to by ale veľmi na túto parménu nesedelo. To skôr tvrdenie, že parména označovala jablká s hruškovou príchuťou. Iné zdroje tvrdia, že slovo „pearmain“ sa najskôr používalo pre určitý typ hrušiek a prvýkrát sa pre jablone použilo až počas 16. storočia. Vraj pochádza zo starofrancúzskeho „pearmain“ a nakoniec z latinského „parmensia“, teda „z Parmy“, teda tohto talianskeho mesta. Ďalšou verziou je pôvod zo stredoanglického slova „parmain“ či „permain“, odvodeného z francúzskeho „parmaindre“, teda „vydržať“, ktoré odkazovalo na dlhú trvanlivosť niektorých parmén. Nech už je to s pomenovaním parména akokoľvek, pravda je, že označuje jedny z najchutnejších odrôd, medzi ktoré táto Parména zlatá zimná rozhodne patrí. Horšie je to už s jej náročnosťou na umiestnenie a starostlivosť. Je to odroda rýchleho vývoja, takže síce v mladosti v škôlke rýchlo rastie a vytvára krásne rovné kmene, ale rýchlo aj vstupuje do plodnosti a rýchlo plodí veľa. Takže má aj zvyk rýchlo sa vyčerpať a buď zababčiť čoskoro po vysadení na trvalé miesto alebo aj neskôr počas života začať skoro chradnúť a zasychať.  Preto jej musíme pomáhať jednak zabezpečením dostatočnej výživy pôdy ale aj dostatočným rezom výchovným, udržiavacim a v neskoršom veku aj opakovane zmladzovacím, ktorým jej vieme podstatne predĺžiť život a plodnosť.  Vyberáme si ju do lokalít s dostatočne hlbokou, výživnou a primerane vlhkou pôdou, ani príliš suchou (kde má malé, padajúce plody), ani príliš mokrou (kde trpí rakovinou). Ocení najviac stredne teplé oblasti, skôr otvorené polohy, kde toľko netrpí múčnatkou či vlnačkou krvavou a inými voškami, ale ani chrastavitosťou, ktorá ju ohrozuje v uzavretých lokalitách s vysokou vlhkosťou vzduchu. Soľ nad zlato? Posledná odroda je jedna z dvoch slovenských, ktoré svojim rozšírením presiahli hranice krajov a dokonca aj štátu (Druhou je Hontianska končiarka, o nej inokedy). Je to SOLIVARSKÉ UŠĽACHTILÉ pochádzajúce zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes už súčasťou Prešova. A je teda SOĽ NAD ZLATO? Teda Solivarské ušľachtilé nad Parménou zlatou zimnou?  Ak by sme súdili podľa miery rozšírenia po svete, tak ťažko, ale rozhodne má aj svoje prednosti. Plody Solivarského ušľachtilého sú obvykle podstatne väčšie od Parmény zlatej zimnej, šťavnatejšie a podobne chrumkavé. Chuťovo sú síce oveľa menej zaujímavé, len sladkokyslé bez výraznej arómy či korenitosti, ale na vzduchu po rozkrojení takmer nehnednú a aj vďaka mastnej šupke nevädnú a vydržia tiež približne do marca.  A navyše stromy sú oveľa menej náročné na kvalitu pôdy a polohu, znesú aj vyššie a chladnejšie lokality, hoci vzhľadom na silnejšiu náchylnosť na chrastavitosť sa tiež treba vyhnúť uzavretým polohám. Síce vstupujú do plodnosti neskôr, ale zase sú dlhovekejšie ako Parména zlatá zimná a sú menej náročné na rez.  Tak ako, vybrali ste si už tú Vašu rozprávkovú jabloň?

Návod, ako si vysadiť vianočný stromček, ktorý vám bude robiť radosť celý život a zdobiť vašu záhradu celoročne. Tieto Vianoce ste si dopriali niečo špeciálne. Nie vianočný stromček ako povinnú jazdu, ako voňavú dekoráciu, ktorú po Troch kráľoch vyhodíte, zoštiepkujete či spálite. Ale vianočný stromček živý, s koreňovým balom alebo v arbotaške. Vianočný stromček ako darček sám o sebe. Dar, ktorý vám bude prinášať svoje dary dlhé roky po vysadení. A) A čo za dary sú to? 1. Mladé svetlozelené ihličky alebo púčiky na koncoch vetvičiek plné vitamínu C s príjemnou živičnou vôňou a chuťou. Môžete ich jesť čerstvé alebo nakladané v mede alebo si z nich s medom či cukrom urobiť sirup. Dajú sa aj naložiť do slaného či sladkokyslého nálevu - tzv. nakladané vianočné stromčeky. Alebo si ich pripravte ako čaj či vložte ich do vriacej vody a naparujte sa nad nimi vy či jedlá. Dá sa z nich urobiť aj pivo. Kedy ich zbierať: po cca. 3-5 rokoch po vysadení (aby stihli zmocnieť). Získate ich najmä z týchto druhov:  borovica lesná, borovica limbová, (aj borovica čierna a ďalšie borovice) duglaska tisolistá,  céder libanonský jedľa Nordmannova, jedľa balzamová, (aj jedľa biela a ďalšie jedle) smrek balkánsky, smrek obyčajný, (aj smrek pichľavý a ďalšie smreky) 2. Živica vytekajúca z rán alebo z tzv. živičných pľuzgierikov. Kto má odvahu, môže ju použiť v malom množstve ako antiseptickú žuvačku pri zápale hrdla alebo si pripraviť s ďalšími ingredienciami (panenský včelí vosk, kokosový olej, iný tekutý olej) živicový balzam vhodný najmä na natieranie hrude pri dýchacích problémoch.     Kedy ju zbierať: po cca. 5-10 rokoch po vysadení (aby stihli zmocnieť). Získate ju najmä z týchto druhov:  borovica lesná, borovica limbová (aj borovica čierna a ďalšie borovice) duglaska tisolistá,  jedľa Nordmannova, jedľa balzamová – tzv. kanadský balzam, (aj jedľa biela a ďalšie jedle) smrek balkánsky, smrek obyčajný, (aj smrek pichľavý a ďalšie smreky)   3. Nezrelé samčie šištice v pevnom stave, ešte pred otvorením a uvoľnením peľu - také zdravé kyselkavé cukríky. Buď ich môžete jesť surové samotné alebo v šaláte, alebo aj tepelne upravené, či nimi zdobiť jedlá.  Kedy: po cca. 10-40 rokoch po vysadení Získate ich najmä z týchto druhov: borovica lesná - stredne skoro (po cca. 15 rokoch) borovica limbová - skoro (po cca. 12 rokoch)  duglaska tisolistá – skoro (po cca. 10 rokoch), jedľa balzamová – stredne skoro (po cca. 15-30 rokoch), aj jedľa biela jedľa Nordmannova – stredne skoro (po cca. 17 rokoch) smrek balkánsky – skoro (po cca. 10 rokoch), smrek obyčajný – neskoro (po cca. 40 rokoch), aj z ďalších smrekov. 4. Nezrelé samičie šištice v zelenom stave, už po opelení, ale ešte pred zdrevnatením. Buď ich môžete narezať na plátky a naložiť do sirupu, medu či alkoholu alebo z nich vyrezať ich sladké a sirupovité „srdce“ a opražiť ho. Sirup ochutený takýmito šiškami sa v Taliansku volá mugolio a pôvodne sa robil zo šišiek borovice horskej, teda kosodreviny (Pinus mugo), ale dá sa robiť z šišek rôznych drevín. V Rakúsku je zas veľmi populárny Zirbenschnaps, teda alkohol, v ktorom boli macerované šišky borovice limbovej.    Kedy: po cca. 10-40 rokoch po vysadení Získate ich najmä z týchto druhov: borovica lesná – stredne skoro (po cca. 15 rokoch) borovica limbová – skoro (po cca. 12 rokoch), aj ďalšie borovice jedľa balzamová – stredne skoro (po cca. 15-30 rokoch), aj jedľa biela smrek balkánsky – skoro (po cca. 10 rokoch), smrek obyčajný – neskoro (po cca. 40 rokoch), aj ďalšie smreky < 5. "Oriešky", teda semienka, ktoré po ručnom alebo strojovom olúpaní môžete jesť surové alebo opražené, či vylisovať z nich olej.  Kedy: Po cca. 10-15 rokoch od výsadby Získate ich z týchto druhov: veľké semienka: borovica limbová (8x10 mm), (ale aj b. Armandova (11x13 mm), b. ohybná (9x11 mm), b. Jeffreyova (9x12 mm), b. kórejská (12x16 mm), b. málokvetá (8x10 mm), b. trpasličia (7x10 mm) či b. sibírska (8x10 mm)) stredné semienka: smrek obyčajný (3x4-5 mm) - neskôr, až po cca. 40 rokoch malé semienka: borovica lesná (2-3x3-4 mm), smrek balkánsky – malé semienka (1-2x2-3 mm) 6. Šiškové bobule borievky vcelku  alebo semenné bobule tisu, teda len červený miešok z nich, bez semena. V obidvoch prípadoch potrebujete samčiu a samičiu rastlinu na dosiahnutie úrody, keďže borievka aj tis sú dvojdomé rastliny.  Modré šiškové bobule borievky sa väčšinou sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej balkánskej "smreke". Používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat. Červené miešky tisu sú jedinou jedlou súčasťou prudko jedovatého tisu a sú sladké a slizovité – taký „sladký soplík“. Pri ich jedení treba dávať pozor a nezahryznúť do jedovatého semena ani ho neprehĺtať, len vypľúvať. Kedy:  borievka: po 5-7 rokoch od výsevu prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch,  tis: po 10-15 rokoch od výsevu   B) A ako na výsadbu? Hoci sa už teraz tešíte na dary vášho vianočného stromčeka, dostanete sa k nim až o pár rokov, ak sa stromčeku u vás bude dariť. Aby tomu tak bolo, treba výsadbu poriadne premyslieť. 1. KDE Vhodný druh na vhodnú lokalitu Prvá vec, ktorú je dôležité uvedomiť si už pri nákupe vianočného stromčeka, je to, či je vhodný do pôdnych a podnebných podmienok lokality, kam ho plánujeme vysadiť. Aby pekne rástol a netrápil sa on ani my. Môžeme si pomôcť aj týmto výberom druhov podľa im vyhovujúcich podmienok.  Druh Osvit Vlhkosť pôdy pH pôdy Úrodnosť pôdy Znečistenie ovzdušia Mrazuvzdorn. Tepluvzdorn. Vetruvzdorn. Borievka obyčajná 3 1, 2 1, 2, 3 1, 2 3 2 3 2 Borovica lesná 3 3, 2, 1 1, 2, (3) 1, 2 3 3 2 2 Borovica limbová 3 1, 2 1, 2 1, 2 2 4 2 3 Céder libanonský 3 1, 2 1, 2, 3 2 1 2 3 2 Duglaska tisolistá 2 2 1, (2) 3 1 3 2 2 Jedľa balzamová 2 2 1, 2, (3) 2 1 4 2 1 Jedľa Nordmannova 1 2 1, 2, 3 3, 2 2 2 1 2 Metasekvoja čínska 1 2, 3 1, 2, 3 1, 2, 3 3 1 3 2 Smrek balkánsky 2 2 1, 2, 3 2 3 2 3 1 – plytké pôdy Smrek obyčajný 2 3, 2 1, 2 1, 2 1 4 1 1 – plytké pôdy Tis obyčajný 1 2 1, 2, 3 2 3 1 2 2 Tisovec dvojradý 2 2, 3 1, 2, 3 1, 2, 3 3 2 3 3 Ako legenda slúži nasledujúca tabuľka.  Charakteristika 1 2 3 4 Osvit najmenej náročné na svetlo stredne náročné na svetlo najviac náročné na svetlo Vlhkosť pôdy suchá stredná (vlhká, ale dobre odvodnená) mokrá (podmáčaná) pH pôdy kyslá neutrálna zásaditá Úrodnosť pôdy nízka stredná vysoká Znečistenie ovzdušia znášajú obzvlášť zl e znášajú stredne znášajú obzvlášť dobre Mrazuvzdornosť stredná  (do -23 °C až -29 °C) stredná až vysoká (do -29 °C až -34 °C) vysoká (do -34 °C až -40 °C) veľmi vysoká (do -40 °C až -46 °C) Tepluvzdornosť nízka stredná vysoká Vetruvzdornosť stredná vysoká veľmi vysoká Všetky nami ponúkané druhy ihličnanov sú z hľadiska mrazuvzdornosti vhodné do všetkých pestovateľských oblastí Slovenska. Niektoré z nich sú vhodné aj do naozaj extrémnych polôh.  Dostatok priestoru horizontálne aj vertikálne Takisto dôležité, ako výber správneho druhu pre danú lokalitu, je dopriať stromčekom dostatok priestoru. Hoci teraz sú maličké a možno nás to zvádza posadiť si ich čo najbližšie k domu, majme na pamäti, že všetky sú v dospelosti statnými stromami. Od najmenších, ale stále veľkých borievok obyčajných (vysokých 5-15 m v stromovej podobe), až po obrovské velikány duglasky tisolistej (vysoké 40-100 m).  V zásade by sme mohli považovať za smerodajnú pri určení vzdialenosti od iných stromov či konštrukcií predpokladanú šírku koruny v dospelosti, ale uvedomme si, že tenšie korene stromov siahajú do 4- až 7-násobku priemetu koruny rolu hrajú aj ďalšie faktory. Nezabudnime pri umiestňovaní stromčekov nielen na horizontálne vzdialenosti od iných stromov, domov či iných prekážok, ale ani na vertikálne vzdialenosti, či už nad zemou (napr. od elektrických vedení) alebo pod zemou (kanalizácia, plynovod, elektrické vedenie atď.).  Môže byť fajn mať pred južnými oknami domu či bytu v lete strom, ktorý zabráni prehrievaniu a v zime na ňom (na zavesenom kŕmidle) môžeme pozorovať vtáky, ale na tieto účely kvôli nedostatku svetla v zime radšej voľme opadavé listnaté stromy. A premyslime si dobre, aká vzdialenosť od budovy je bezpečná, ak by sa strom náhodou zlomil vplyvom vetra či búrky apod. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o výške a šírke druhov v ich prirodzených podmienkach, v suchších lokalitách v mestách môžu byť konečné veľkosti stromov menšie.  Druh Výška v dospelosti Šírka v dospelosti Borievka obyčajná 5-15 m (kríková forma 4 m) 4 m Borovica lesná 40 m 10 m Borovica limbová 10-25 m 6 m Céder libanonský 30-40 m 15 m Duglaska tisolistá 40-100 m 20 m Jedľa balzamová 15-25 m 5 m Jedľa Nordmannova 30-50 m 5 m Metasekvoja čínska 15-35 m 4 m Smrek balkánsky 25-30 m 5 m Smrek obyčajný 30-50 m 10 m Tis obyčajný 3-20 m  10 m Tisovec dvojradý 20-50 m 8 m Opeľovače Ak Vám záleží na tom, aby ste mali z vašich ihličnanov aj úrodu šišiek alebo šiškových bobúľ borievok či semenných bobúľ tisu, nezabudnite, že v dostatočnej vzdialenosti potrebujú opeľovačov - teda rastliny, ktoré im poskytnú kompatibilný peľ. Našťastie pri ihličnanoch opeľovaných vetrom sa tieto vzdialenosti počítajú v stovkách metrov až kilometroch. Rolu tu hrajú prevládajúci smer vetrov aj prítomnosť prekážok. Keďže mnohé z týchto druhov ľahko opelia aj iné druhy ich rodu, ktoré v krajine bežne rastú, najviac si treba dávať pozor na prítomnosť opeľovačov v prípade tisu a borievky. Druh Opeľovače Borievka obyčajná samčia rastlina druhu borievka obyčajná Borovica lesná ktorákoľvek geneticky odlišná borovica Borovica limbová ktorákoľvek geneticky odlišná borovica Céder libanonský pravdepodobne samoopelivý Duglaska tisolistá niekedy samoopelivá, inokedy geneticky odlišný jedinec druhu Jedľa balzamová ktorákoľvek geneticky odlišná jedľa Jedľa Nordmannova ktorákoľvek geneticky odlišná jedľa Metasekvoja čínska čiastočne samoopelivá Smrek balkánsky samoopelivý, ale aj ktorýkoľvek geneticky odlišný smrek Smrek obyčajný ktorýkoľvek geneticky odlišný smrek Tis obyčajný samčia rastlina druhu tis obyčajný Tisovec dvojradý čiastočne samoopelivý   2. KEDY Kedy nastáva ten správny čas na výsadbu vianočných stromčekov? Jednoduchá odpoveď je po Vianociach 😊. Podrobnejšia znie takto: v čase, keď je pôda (už) rozmrznutá, ale (ešte) dostatočne vlhká a teploty nie sú príliš vysoké, takže všeobecne asi od októbra do konca marca.  Postupná adaptácia je kľúčovým slovom. Ak by sme vysadili vianočný stromček rovno z obývačky (kde je 20+ °C) na záhradu, kde je možno cez deň nad nulou, ale v noci aj -10 °C,  z tohto teplotného šoku by sa stromček nemusel spamätať. Radšej volíme postupný prechod z obývačky do nevykurovanej chodby / garáže, na chránenú terasu a až potom do zeme na záhradu, kde stromček už nič nechráni. Najlepšie vtedy, keď už nehrozia v krátkej dobe silné mrazy.   3. AKO Výkop výsadbovej misy Výsadbovú misu vykopeme aspoň 2-krát tak širokú ako je šírka koreňového balu a asi 1,5-krát tak hlbokú ako je jeho výška. Čím menej úrodná pôda je na mieste, tým väčšia a najmä širšia misa môže byť. Najskôr odstránime trávne drny a odložíme si ich bokom, ešte sa nám zídu. Nekopeme „jamu“ – a najmä nie v ílovitej pôde – v tvare kvetináča, či už s kruhovým alebo štvorcovým prierezom, lebo korene stromu by sa chovali ako v kvetináči. Veľmi ťažko by prenikali do okolitej utuženej pôdy a začali by sa skôr v jame krútiť a neumožnili dostatočné ukotvenie a vitálny rast stromčeka.  Naopak, steny misy urobme čo najviac členité, možno nám pomôže predstava hviezdice, ale tá hviezdica rozhodne nemusí byť dokonalá. Najmä zeminu poriadne prekypríme, aby do nej korienky mali šancu a tendenciu vrastať.  Neprevraciame vrstvy pôdy. Vykopanú zeminu môžeme priamo počas kopania rozdeliť na tri vrstvy – na najkvalitnejšiu vrchnú, stredne kvalitnú strednú a najmenej kvalitnú spodnú časť – a tie si odložme oddelene. Časť tej najhoršej zeminy si môžeme odložiť úplne zvlášť. Do každej tejto vrstvy primiešame kvalitný už vyzretý kompost, najlepšie kyslejšiu tzv. listovku z listov stromov z vlastnej záhrady (spolu aspoň 40 l) a asi 20 l biouhlia (pozor, nie popol!). Určite neprimiešavame nevyzretý hnoj či nebodaj umelé hnojivá. Samotné zasadenie Pred samotným zasadením nezabudnime už tesne vedľa jamy odbaliť koreňový bal stromčeku z jutovej siete a rozprestrieť korienky. Stromček posadíme (najlepšie vo dvojici s niekým) na lôžko vytvorené zo spodnej vrstvy zeminy obohatenej kompostom. Na spodok misy určite nedávame samotný kompost, hnoj či nebodaj umelé hnojivá. Stromček posadíme do takej výšky, v akej bol posadený v škôlke, ani vyššie, ani nižšie. Vo dvojici pokračujeme aj pri zakopávaní stromčeka. Jeden z nás pridržiava stromček, aby stál kolmo, druhý postupne prihŕňa vrstvy zeminy ku koreňovému balu. Asi v polovici práce môžeme stromček poliať, aby zemina okolo dobre priľnula ku korienkom. A dokončíme prácu až do roviny s okolitým terénom. Trávne drny, ktoré nám ostali po výkope, na záver otočíme zelenou časťou dole a poukladáme okolo okrajov výsadbovej misy a vytvoríme tak zálievkovú misu pre stromček. Pomedzi trávne drny môžeme nasypať tú časť najhoršej spodnej zeminy, ktorú sme si odložili zvlášť.  Zamulčovanie Nakoniec okolo stromčeka vytvoríme akoby “donut” (fašiangovú šišku s dierou uprostred) z kompostu vo vrstve aspoň 10-15 cm (aspoň 120 l)  a zamulčujeme podobne hrubou vrstvou materiálu bohatého na uhlík. Ideálne ihličnatou drevnou štiepkou, ale ak ju nemáme k dispozícii, tak môžeme použiť aj mulčovaciu kôru, lístie, slamu či staré seno. Dávame pozor, aby sa tento materiál nedotýkal kmeňa ani spodných konárov stromčeka. Mulčom zakryjeme celý priestor výsadbovej misy – priemer aspoň 1 až 2 metre. Rez Keďže aj sadenice ihličnanov s koreňovým balom prišli pri vyberaní zo zeme v škôlke o značnú časť koreňov (hoci menej ako pri vyoraní), je vhodné dorovnať stratu koreňov primeraným, ale citlivým rezom konárov, aby sme ich podporili v dobrom štarte na finálnom stanovišti. Režeme buď hneď po výsadbe alebo najneskôr skoro na jar ešte pred rašením nových výhonkov. Vyberáme konáre, ktoré príliš zahusťujú korunu, najmä spodné tenšie konáre, ktoré by časom aj tak boli zatienené vyššími a uschli by. Určite nerežeme terminál a hlavné konáre a vyhýbame sa ranám väčším než 1/4 priemeru kmeňa v mieste rezu. Dbáme na to, aby sme rezom nepoškodili habitus, teda tvar koruny. Najcitlivejšie postupujeme pritom pri duglaske tisolistej, ktorá môže mať problém vytvoriť dostatok živice na ochranu vzniknutých väčších rán (aj neskôr s priemerom maximálne 4-5 cm). Tento postup netreba aplikovať pri výsadbe stromčekov z arbotašiek Air-Pot, keďže pri šetrnom vytiahnutí z arbotašiek, v ktorých boli pestované, neprídu o takmer žiadne korene. Polievanie a ďalšia starostlivosť Po výsadbe nezabudnime stromček poriadne poliať. Poriadne znamená aspoň 30 l, teda 3 krhlami vody. Počas vegetačnej sezóny v suchších obdobiach volíme radšej menej časté (2x až 5x za leto), zato výdatné polievanie (50-100 l na jedno poliatie). Nezabúdajme doplniť vrstvu kompostu a mulču aspoň raz do roka alebo podľa potreby tak, aby koreňom nekonkurovali trávy. Na rozdiel od listnatých a najmä ovocných stromov ihličnaté stromy väčšinou nepotrebujú výchovný rez a celkovo sú na starostlivosť menej náročné, ak sme dodržali výber vhodného druhu na vhodnú lokalitu a stromček správne vysadili. Len to čakanie na ich hmatateľné dary je často dlhšie ako na dary ovocných stromov. Ale darom pre nás je aj ich vôňa, svieža farba aj uprostred zimy a charakteristická silueta či hebkosť ihličia niektorých z nich. Pichľavé vetvičky borievky ani hladké, ale zato jedovaté, ihličie tisa hladiť zrovna nemusíme, ale ihličie ostatných druhov, najmä jedlí, priam vyzýva k pohladeniu. Užite si vaše vianočné stromčeky naplno a celoročne.