Záhradníkov rok

Je stále možné pestovať dlhoveké marhule alebo je to oxymoron? Nejeden pestovateľ sa trápi pri pestovaní marhúľ. Zasadí stromček, stará sa oň, stromčeku sa darí, rastie, ba prinesie aj prvé plody. A naraz uschne jeden mocný konár, potom druhý, alebo ešte horšie – po zime nevyraší marhuľa vôbec. Tento jav sa nazýva predčasné hynutie marhúľ, ľudovo mŕtvica, odborne apoplexia. Čo ju spôsobuje? Popravde stále presne nevieme, skôr len tušíme a zo skúseností vyvodzujeme závery. Celé skupiny výskumníkov pátrali v uplynulom storočí po príčinách tohto javu, mnohé objasnili, no vyčerpávujúcu odpoveď neposkytli. Preto dnes tí, čo pestujú marhuľové sady, si zväčša popri nich vedú aj marhuľové škôlky, aby stromčeky pravidelne dosádzali. Apoplexia, hoci jej rozumieme azda o niečo viac, je stále medzi nami.   Vačšina štúdií výskumníkov sa však zhoduje, že stredoeurópska klíma marhuľovým stromom svedčí menej. Domovinou marhule sú zrejme dva regióny v Ázii - Čína a Tibet na jednej strane a západ Strednej Ázie na pomedzí Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgistanu na strane druhej. V oboch oblastiach je marhuľa druhom kontinentálnej klímy, teda bez výrazných výkyvov  v rámci zimy a leta, hoci teplotné rozdiely medzi zimou a letom sú veľké. Po ukončení vegetácie marhuľa upadne do spánku, prečká zimu, v ktorej ju nevyrušujú zmeny teploty a náhle oteplenia. Prebudí sa až s jarným oteplením, ktoré je zároveň aj začiatkom vegetácie.  U nás sa marhule prebúdzajú už počas vianočných oteplení, miazga začína prúdiť, vystupovať do kmeňa a koruny. Pri januárových a februárových ochladeniach následne namŕzajú časti lyka. Ak sa poškodí aj delivé pletivo kambium, poškodenie je nezvratné a začína proces chradnutia stromu. Z tohto dôvodu bielime pred zimou marhuľové kmene  – snažíme sa odraziť čo najviac zohrievajúcich slnečných lúčov a docieliť čo najneskoršie prebúdzanie a vystupovanie miazgy.     Paradoxne tuhšie zimy bez výkyvov znášajú marhuľové stromy lepšie. Aj to je azda jeden z dôvodov, prečo počas 20. storočia nárastli v sadoch majestátne, desiatky rokov staré marhule. V dnešných kolísavých zimách to majú jednoducho ťažšie. Vysoké teploty skoro na jar urýchľujú nástup rašenia a kvitnutia a tým sa úrody stávajú neisté aj v južných oblastiach. Schopnosť prečkať zimu ovplyvňuje ďalší významný faktor - dobré vyzretie dreva a uloženie dostatku zásobných látok. Vo vlhkých ílovitých pôdach je potrebné dobre zvážiť výsadbu marhúľ na podpníku myrobalán. Myrobalán rastie v týchto pôdach až príliš bujne a najmä počas vlhkej jesene vegetáciu ukončia náhle prvé mrazy, bez dostatočného vyzretia pletív. Na mrazové poškodenie a kolaps sú náchylné aj stromy po preplodení, nakoľko príliš veľká úroda strom vysilí, preto nestihne uložiť dostatok zásobných látok. Niekedy sa stane, že po preplodení usychajú stromy alebo časti korún už počas leta. Odpoveď skúseností Sadári, záhradníci i drobní pestovatelia, hoci nepodkutí exaktnými výsledkami výskumov, ale vedení  skusenosťami, tušili, že marhuľové drevo nie je najlepším kandidátom na zdarné prezimovanie. Preto sa jeho podiel snažili vo svojich sadoch umenšiť. Ale ako znížiť prítomnosť dreva marhúľ v marhuľovom sade? Je to paradox a zároveň úloha, s ktorou by si ťažko hlavu lámal nejeden riešiteľ záhad. Nuž ale odpoveď je celkom jednoduchá, marhule neštepili na marhuľové podpníky, ale na slivky a to pekne vysoko – do korunky alebo až do kostrových konárov. Niet divu, že výskumníci nakoniec našli najdlhovekejšie stromy marhúľ zaštepené práve na slivkách. A v prípade, že marhuľový štep predsa len odumrie, na jeho mieste stále zostáva vitálna slivka.   Aká pôda, taký podpník Ponuka podpníkov, ktoré sa v jednotlivých oblastiach používali, je široká a líši sa podľa regiónov, nakoľko sa s obľubou používali miestne typy. Niekde prevažujú slivkové semenáče vypestované do korunky, inde sa viac používalo medzištepenie – napr. mrazuvzdornou Wangenheimou slivkou. V ťažkých pôdach sa ako podpníky sa používali pravé slivky, Bystrická a jej typy, Duranzia, Belica, Zelená ringlota a mnohé miestne typy okrúhličiek. Pán Gustav Čejka spomína Kozlienku, ktorá sa vyskytovala v okolí Prievidze a na Hornom Ponitrí.    V suchších pôdach sa štepili aj na myrobalán, tu je medzištepenie slivkou veľmi výhodné kvôli silnému podrastaniu myrobalánu. Azda ideálnou možnosťou je rozpestovať slivkový stromček a ten následne preštepiť marhuľou. Po marhuľovom semenáči siahame vtedy, ak budeme stromček sadiť v ľahkej a priepustnej pôde v teplej oblasti. V ťažkej pôde sa mu nedarí. V bežných škôlkach by ste stromy na vyššie popísaných podpníkoch hľadali márne. V našej škôlke však pestujeme aj marhule so slivkovým medzištepením – teda marhuľu štepíme vysoko na slivkový kmienok zaočkovaný na myrobaláne a tým zabezpečíme mrazuodolnosť a dlhovekosť stromčeka.   Režme uvážlivo Jedna z teórií hovorí, že mŕtvica je zapríčinená pôsobením húb a baktérií. Za pravdu môžeme dať tejto vete v prípade, že bol strom nesprávne rezaný alebo poškodený vylomením konára a cez otvorené rany prenikajú spóry húb a ďalšie organizmy. Režme preto uvážlivo a nevytvárajme veľkými ranami vstupnú bránu pre rozklad. Marhuľa je druh veľmi skoro vstupujúci do plodnosti. Kladie preto vysoké nároky na kvalitný výchovný rez. Inak nám hrozí preplodenie už v prvých rokoch po výsadbe. V teplých oblastiach dopĺňame klasický jarný rez spojený so zakracovaním výhonov aj Šittovým rezom, ktorým zapestujeme kompaktnú, plodným drevom nádherne obrastenú korunku. Tento rez je nutné vykonať najneskôr do 15. júna, po tomto termíne už narastie v druhej miazge len slabé drevo.       Kroky k úspechu Všade tam, kde pôda nie je príliš suchá, pestujme marhule na slivkových podpníkoch. Bieľme kmene, režme citlivo a uvážene, nenechajme stromy vysiliť preplodením, kontrolujme moníliu a predsa si povedľa chystajme marhuľové stromčeky na dosadbu. A hoci okrem starých odrôd klasického sortimentu (Maďarská, Veľkopavlovická, Rakovského) máme k dispozícii aj mrazuodolnejšie odrody (napr. odrody z kanadského šlachtenia: Harcot, Harogem, Harlayne alebo ukrajinskú Vynoslivij) ani tieto nie sú zárukou istého úspechu. Jednoducho marhuľa je druhom, ktorý nás neustále učí trpezlivosti. Odmena je však mimoriadne sladká.