Záhradníkov rok

Práve kvitnú ovocné stromy. Je to skvelá príležitosť vydať sa na potulky krajinou. Možno máte vo svojom okolí starú ovocnú alej, ktorá na takúto prechádzku pozýva. Ak alej vo vašej blízkosti nerastie, je to možno dobrá príležitosť zamyslieť sa, kde by už onedlho aj vašim pričinením mohla zapustiť korene.     Človek prechádzajúci súčasnou poľnohospodárskou krajinou sa cíti dosť skľúčene. Kráča obilnými  a kukuričnými lánmi bez konca. Márne hľadá tieň starého stromu uprostred poľa, úpenlivo sa dožaduje remízky a medze, túžobne očakáva alej. Možno si poviete: Kto by už dnes chodil krajinou pešo, na bicykli alebo koni? Len snílkovia a romantici, čo nemajú nič iného na práci. Dnes nieto času na pomalé hĺbavé túlanie sa krajinou. Niet času na vnímanie posolstva jej záhybov, jaziev i krásnych zdedených šperkov. Krajina nám dnes značne ochudobnela a stala sa priestorovou a materiálovou základňou na realizáciu ambicióznych ekonomických projektov. Čistý kalkul.           Začal som popisom stavu neosobnej agrárnej krajiny a pri vývoji tohto stavu by som aj rád zostal. Kde sa u nás vzali aleje, ktoré sa medzičasom zas niekam podeli? Najstaršie aleje vznikli v časoch renesancie a baroka. Príslušníci šľachty sadili aleje lesných drevín, aby demonštrovali veľkosť i ekonomickú prosperitu svojho panstva. Najviac alejí sa na našom území vysadilo pravdepodobne v časoch Rakúska-Uhorska za vlády Márie Terézie a Jozefa II., ktorí nariadili výsadbu alejí po celom svojom veľkopanstve. Mohutné koruny stromov preukazovali všakovaké benefity. Chránili pochodujúce vojská pred páľavou slnka i zrakmi zvedov cudzích armád.      O čo šťastnejší boli vojaci, ak alej, ktorou pochodovali, bola ovocná, a tak im cestou takpovediac padali do úst zrelé čerešne, jablká, slivky i hrušky. Od spokojnosti vojakov nie je ďaleko k spokojnosti sedliakov. Tí boli nanajvýš potešení rozhodnutím vrchnosti sadiť k cestám, vodným tokom a kanálom ovocné stromy. Niežeby nemali zmysel pre majestátnu vertikálnu líniu pompéznych šľachtických lipových a dubových alejí. Avšak vysadiť okolo cesty hruškovú, jabloňovú, slivkovú, či orechovú alej v sebe nesie aj značný ekonomický potenciál. V minulosti mnohé regióny výrazne zbohatli z celkom prostej činnosti, a to z muštovania. A ako by to bolo, keby činorodý sedliak nepridal aj ďalšie ušľachtilé produkty – sušené ovocie, pálenky i ovocné vína.  A ako sme na tom s alejami dnes? Súčasné dožívajúce ovocné aleje boli vysadené  zväčša v 50. rokoch minulého storočia cestnými správami. Mnohé sa nachádzajú na konci svojho životného cyklu, iné sú predčasne oslabené necitlivým rezom, no nájdu sa aj aleje v peknom stave (napr. výsadby dlhovekých jabloní odrôd Jadernička moravská a Batul). Najvitálnejšie a najdlhovekejšie aleje zložené z listnatých lesných drevín ešte môžu žiť rádovo niekoľko desiatok rokov, ak ich život predčasne neukončí ostrie motorovej píly. Totiž z alejí dnes máme strach. Prestali sme ho mať z vlastnej nebezpečnej a rýchlej jazdy a začali sme mať obavu zo stromov. V Českej republike vznikla na podporu alejí príznačná kampaň: „Pozor, stromy sa rútia okolo ciest šialenou rýchlosťou“. Zvláštne, že aleje billboardov okolo ciest rásť môžu bez povšimnutia.       Na Slovensku sa nájde množstvo miest, ktoré sú pre aleje ako stvorené. Sadenie okolo cestných komunikácií vyžaduje zmenu „spoločenskej objednávky“ práve kvôli zmienenému strachu zo stromov okolo cesty. Keby sme však sadili stromy okolo novopostavených cyklotrás, poľných ciest, či vodných kanálov, pribudli by stovky kilometrov alejí a stromoradí. Dočkali by sme sa zlepšenia krajinného rázu, podpory druhovej pestrosti, zníženia prašnosti, spomaľovania vetra, obmedzenia veternej erózie i vďačnosti ľudí prechádzajúcich alejou za príjemný tieň v horúcom letnom dni a za sladké ovocie ako posilu na ďalšiu cestu. Prvé lastovičky vznikajú aj vďaka podpore grantových programov Zelené oázy a Sadíme budúcnosť Nadácie Ekopolis, programu Pre budúcnosť Nadácie Slovenskej Sporiteľne či ďalších programov. Niektoré z nich nájdete aj na mape projektov výsadby drevín. Pri výsadbe treba dôkladne premyslieť druhy a odrody vhodné na danú lokalitu a plánovanú mieru starostlivosti, ako aj vhodný spon výsadby pre ne. Je zbytočné sadiť na starostlivosť náročnejšie ovocné stromy niekam, kde im nebude mať kto zabezpečovať výchovný a neskôr aj udržiavaci či zmladzovací rez, dostatok výživy či ošetrenia proti voškám apod. V tomto prípade zvoľme radšej odolnejšie listnaté stromy, ktoré si po počiatočnom prihnojení, povýsadbovom reze a zapestovaní korunky v dostatočnej výške poradia už samy. Podobne sa ušetríme sklamania, ak do alejí posadíme bujne rastúce, voči chorobám odolné a húževnaté odrody, nie odrody vyžadujúce veľa pozornosti gazdu v sade a záhrade. Takisto nesaďme teplomilné druhy a odrody do vyšších polôh či naopak odrody jabloní citlivé na múčnatku v teplých a suchých oblastiach. Možno nás láka posadiť do pustej krajiny pri ceste čo najviac sadeníc, ktoré sú teraz také útle, nezabudnime však zvážiť ich veľkosť v dospelosti, aby naša horlivosť vytriezvela na realistický odhad sponu výsadby. Druhy a odrody vhodné do alejí: Listnaté stromy: duby, lipy, neštepené čerešne vtáčie, neštepené jarabiny oskorušové, brekyňové či vtáčie, javor poľný (dobre znáša aj zasolenie), javor mliečny a javor horský, jaseň štíhly, jaseň mannový, pagaštan konský, platan javorolistý, topoľ čierny, a k vodným tokom topoľ biely a jelša Ovocné stromy:  Čerešne na podpníku čerešňa vtáčia:  Burlat, Dönissenova, Droganova, Libějovická, Thurn-Taxis (Schneiderova), Troprichterova, Veľká čierna chrupka (k poľným cestám apod., môžu byť aj bližšie pri ceste) Boppardská raná, Krupinská Dudečka, Germersdorfská, Granát, Hedelfingenská, Jánovka mšenská, Karešova, Kaštánka, Kordia, Lyonská raná, Moreau, Napoleonova, Rýchlica nemecká (aspoň 4 m od cesty)   Gaštany Hrušky na podpníku hruška planá:  Canalova, Jakubka česká, Koporečka, Maslovka rímska, Muškatelka turecká, Salisburyova, Soľnohradka, Tatarova hruška (k poľným cestám apod., môžu byť aj bližšie pri ceste) Čáslavka pravá, Bergamotka letná, Merodova maslovka, Muškatelka šedá, Nagevicova, Solanka, Špinka (aspoň 4 m od cesty) Jarabiny oskorušové štepené Jarabiny vtáčie štepené, napr. Moravská sladkoplodá Jablone na podpníku jabloňový semenáč:  Batul, Bernské ružové, Boikovo, Grahamovo, Kniežacie zelené, Punčové, Solivarské ušľachtilé, Wealthy (k poľným cestám apod., môžu byť aj bližšie pri ceste) Citrónové zimné, Coulonova reneta, Červené tvrdé, Gdánsky hranáč, Harbertova reneta, Landsberská reneta, Lecar, Malinové hornokrajské Panenské české, Strýmka (aspoň 4 m od cesty)   Liesky turecké Moruše biele (Morus alba): rôzne odrody, bieloplodé, čiernoplodé aj fialovoplodé Orechy kráľovské Ringloty na podpníku myrobalán: Althanova, Oullinská, Wazonova Slivky na podpníku myrobalán: Ontario, Wangenheimova V novovysadených ovocných alejách sa môžu uplatniť aj rôzne staré odrody či vzácne krajové odrody, čím prispejeme k ich ďalšiemu zachovaniu a šíreniu aj za hranice regiónu. Netreba sa báť, že by takéto sadenie bolo zbytočnou investíciou, pokiaľ po výsadbe bude nasledovať aj svedomitá následná starostlivosť. Tá je úplne kľúčová a bez nej budú vysadené stromy len živoriť, prípadne úplne zahynú. Nezabudnime ani na súhlas majiteľov pozemku a správcu ciest, vysadiť stromy v dostatočnej vzdialenosti od cesty (tak, aby koruna ani v dospelosti nesiahala nad cestu) a ponechať pred križovatkou 50 m bez vysadených stromov. Výsadba a starostlivosť o aleje sú poklady vložené do vienka ďalších generácií. Ak sme my mohli obdivovať krásu aspoň posledných alejí, bolo by chvályhodné, aby sa z nej mohli tešiť aj ďalšie generácie.   Jedno staré príslovie hovorí: „Krajina bez alejí je ako obraz bez rámu“. Obraz našej krajiny si naozaj zaslúži dôstojný rám, akým aleje bezpochyby sú. A netreba sa čudovať, keď samotný rám časom vstúpi do obrazu.  

Chcete si z Vašej záhradky vytvoriť Rajskú záhradu? Nemusíte si (ale môžete) nutne do jej stredu vysadiť Strom poznania granátovník púnsky. Ale môžete si ju vyskladať ako funkčnú a zároveň krásnu kombináciu ovocných stromov a ovocných kríkov, zeleniny a jedlých kvetov, či trvaliek a samovýsevných letničiek s ďalšími jedlými súčasťami – napr. listami, mladými výhonkami, cibuľami, podzemkami či koreňmi. Mnohé z nich nájdete aj v predajni našej škôlky. Jedlé kvety nie sú len súčasným extravagantným výstrelkom drahých reštaurácií. Na skrášlenie jedál, zlepšenie ich chuti a vône sa používali už pradávno. Dokonca aj ako hlavná zložka niektorých jedál. Aj v receptoch zozbieraných v ranom novoveku narazíme na použitie ruží, bazy, nevädze, klinčekov, fialiek či levandule pri príprave jedál.      Nájdeme medzi nimi kvety či skôr kvetné puky zeleniny - brokolice, karfiolu či artičokov. Alebo kvety bežne používaných byliniek ako pamajorán, baza, tymián či šalvia. Ale tu zďaleka neskončíme. Jedlé sú aj primárne okrasné kvety ruží, ľalioviek, tulipánov či krasuliek, ktoré väčšina ľudí nezvykne jesť na posedenie. A dokonca aj kvety inváznych rastlín ako zlatobyľ kanadská či netýkavka žliazkatá, ktorých výskyt môžeme krotiť radšej príborom namiesto herbicídov.  Prečo vôbec jedlé kvety jesť? Okrem toho, že sú krásne, voňavé a chutné? Ak by vám tento výčet nestačil, mnohé z nich majú aj liečivé účinky, podporujú správne trávenie a majú významnú nutričnú hodnotu či obsahujú bioaktívne zložky ako antioxidanty.    To, či sú konkrétne kvety jedlé, si najlepšie overíme s pomocou kľúča na určovanie rastlín či aplikácií na určovanie rastlín  plantnet či i-naturalist a v rôznych relevantných zdrojoch zameraných na jedlé rastliny. V prehľadnej tabuľke nižšie nájdete tipy na niektoré užitočné zdroje inšpirácie pre vaše kúzlenie s jedlými kvetmi. Samozrejme zdrojov kvetinových receptov na internete je oveľa viac, jedlosť kvetov použitých v recepte však odporúčame overiť na viacerých miestach. Tipy na zdroje informácií o jedlých kvetoch Názov Popis Rozsah www.pfaf.org Databáza s jedlými, liečivými a inak využiteľnými rastlinami s podrobným popisom rastlín a stručným popisom kulinárneho využitia s odkazmi na zdroje informácií Takmer 700 druhov rastlín s jedlými kvetmi a ich časťami (peľom, nektárom) Alexander Heil: Rajská zahrada. Pěstujeme jedlé vytrvalé rostliny. Přehled od A do Z. HEL,  Ostrava, 2004. Kniha o jedlých trvalkách a samovýsevných jednoročkách rozdelená do 4 sekcií podľa konzumovanej časti so stručným popisom rastlín aj ich kulinárneho využitia  31 druhov s jedlými kvetmi Jana Vlková: Květinová kuchařka. Jedlé kvítí a býlí na vaření i zdobení. Smart Press, Praha, 2015. Kniha s podrobným popisom rastlín s jedlými kvetmi, tipmi na zber, použitie a receptmi. 99 druhov s jedlými kvetmi + 40 receptov Jana Vlková: Kytky k jídlu v receptech i herbáři. Jana Vlková, Praha, 2018 Kniha s podrobným popisom rastlín s jedlými kvetmi, tipmi na zber, použitie a receptmi. 40 druhov s jedlými kvetmi + takmer 100 receptov Jana Vlková: Pampelišky k jídlu. Jana Vlková, Praha, 2019. Kniha s podrobným popisom púpavy lekárskej, jej jednotlivých častí a receptmi. 20 receptov z púpavy lekárskej Magdalena Beranová: Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. Academia, Praha, 2012. Kniha s popisom kuchyne praveku, stredoveku s receptmi aj z raného novoveku.  7 druhov s jedlými kvetmi + 17 receptov z raného novoveku z nich Lesley Bremnessová: Byliny. Zdravie, krása a radosť. Fortuna Print, Bratislava, 2003. Kniha o bylinkách s podrobným popisom, tipmi na pestovanie, liečivým, kulinárnym a technickým použitím. 36 druhov druhov s jedlými kvetmi + 15 receptov Peter Becker, Claudia Wilhelmi: Vaříme z divokých bylin. Profi Press, Praha, 2018. Kniha kuchynských a kozmetických receptov z 10 druhov voľne rastúcich bylín. 5 druhov s jedlými kvetmi + 16 receptov Monika Halmos: Veilchen, Rose & Lavendel. Freya, Linz, 2014 Kniha s podrobným popisom fialky, ruže a levandule a s receptmi z nich, rozdelenými do dvoch častí – pikantné (slané) a sladké recepty. 34 + 35 + 34 receptov z fialky, ruže a levandule   Jedlé kvety môžeme nájsť a vypestovať takmer všade: od malého kvetináča s veľkonočnou dekoráciou prvosienok a fialek, cez okraje zeleninových záhonov a samostatné kvetinové bufety, jazierka a potoky až po lúky a lesy poskytujúce pestrú skladbu kvetov bylín aj drevín.      Jedlé kvety môžeme pri vhodnej kombinácii pestovaných a zbieraných druhov jesť celoročne a to v čerstvej aj spracovanej podobe. Mnohé je najlepšie jesť čerstvé a neupravené, pričom majú po odtrhnutí rôznu trvanlivosť. Od nenápadných kvietkov veroniky či nezábudky, ktoré treba zbierať tesne pred použitím až po vytrvalé kvety z čeľade slezovitých, tie vydržia v chladničke aj týždeň.    Iné kvety pred použitím treba povariť či aspoň oblanšírovať, niektoré sa dobre nakladajú do oleja, octu či alkoholu. Viaceré môžeme aj šetrne sušiť tak, že si do značnej miery zachovajú svoju farbu, chuť a vôňu. A sušené kvety sa dajú používať vcelku alebo rozomlieť na rôzne hrubý prášok, ktorým môžeme dozdobiť jedlá. Pri používaní sa môžeme pohrať s farbami, textúrami, vôňami a chuťami.      Vŕba rakytová Sladké lízatko ako pozdrav jari Ako prvý posol jari s jedlými kvetmi svieti v plnom kvete do diaľky už od marca do apríla a peľom láka včely. Práve tento peľ je voňavý a veľmi chutný aj pre nás a zo samčích kvetov ho môžeme pri správnom načasovaní zlízať ako z lízatka. Netreba otáľať, lebo kvety kvitnú krátko. Samčie kvety s peľom môžeme aj ponoriť do vody a vypiť jar bez peny. Okrem týchto dvoch tipov veľa kulinárneho využitia táto vŕba nemá, ale keďže je z domácich vonku rastúcich jedlých kvetov jedna z prvých, môžeme jej to odpustiť.    Prvosienky Voňavé a sladké krásky Na lúkach a v riedkych lesoch nájdeme v apríli a máji voňavé nežne citrónovo žlté sukienky prvosienky vyššej či prvosienky bezbyľovej, ba aj sýtožlté sukne prvosienky jarnej. Rozšíriť škálu farieb nám pomôžu šľachtené verzie prvosienky jarnej s červenými a bordovými lemami sukienok alebo rôznofarebné kultivary prvosienky bezbyľovej či prvosienky holej. Sezónu jedlých prvosienok nám pomôže predĺžiť prvosienka zúbkatá, ktorá kvitne až v máji a júni.    Všetky tieto prvosienky sú vhodné do šalátov, ktoré farebne spestria a obohatia o sladkastú chuť a vôňu. Vďaka tomuto sú veľmi vhodné aj ako ozdoby dezertov, od skromných košíčkov až po veľké torty. Omamnú chuť a vôňu si zachovajú aj v čaji, ktorý nám pomôže privodiť pokojný spánok.   Fialky a sirôtky Omamné, skromné aj výstredné Všetky fialky aj sirôtky sú jedlé a keď využijeme viaceré druhy, vieme si aj pekne natiahnuť fialkovú sezónu. Asi najchutnejšie sú zároveň aj najvoňavejšie fialky voňavé, ktoré rozkvitajú ako jedny z prvých, podľa lokality od marca do mája. Ďalšími fialkami, ktoré u nás v prírode bežne nájdete, sú fialka psia, lesná, či Rivinova, ktoré kvitnú od apríla až do júna či júla.  Fialky sa ľahko medzi sebou krížia a bolo vyšľachtených už mnoho medzidruhových krížencov. Z nich sa najčastejšie na jar a na jeseň v záhradnictvách stretnete s rôznofarebnými sirôtkami (Viola x wittrockiana), tie sú ale citlivé na vysoké letné teploty.    Vyššie teploty znášajú lepšie tzv. minisirôtky, teda fialky rohaté, a tak vydržia kvitnúť až do júna. Ak vysadíte sirôtky do tieňa či polotieňa na sever od domu, môžu vám vydržať aj cez horúce a suché leto. Sezónu fialiek až do septembra či októbra vie predĺžiť aj domáca žltobiela fialka roľná či fialka trojfarebná. Počas teplého babieho leta často znovu zakvitne aj fialka voňavá. Receptov s fialkami je neúrekom, pri voňavých druhoch (f. voňavá a f. podivuhodná) môžeme ich vôňu uchovať aj v sirupe či maceráciou v octe či alkohole. V slaných jedlách sa uplatnia ako efektná a chutná dekorácia, najčastejšie v šalátoch, nátierkach, syrových roládach, či ako ozdoba krémových polievok. Škála sladkých jedál s fialkami a sirôtkami je naozaj široká, od čerstvých a kandizovaných ozdôb dezertov a nápojov, cez primiešanie do rôznych krémov a cesta až po džemy a želé.    Sirôtky a minisirôtky sú výstrednejšou verziou skromných fialiek a pri zdobení ich stačí použiť menej. Majú výraznejšiu osviežujúco kyselkavú chuť a sú príjemne chrumkavé. Ak ich pridáme do polievky, vedia ju zahustiť podobne ako okra. Môžeme ich aj vylisovať a ešte čerstvé použiť tesne po dopečení keksíkov na ich dekoráciu. Vylisované kvietky totiž po pritlačení na ešte horúce keksíky zvädnú a prilepia sa k nim bez toho, že by výrazne stratili farbu. Alebo ich môžeme uväzniť v ľadových kockách, ktorými v lete osviežujeme nápoje.