12% DPH

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, vyšľachtil ju Maliga Pál ako kríženec odrôd Pándy a Montreuil a od r. 1970 je na trhu.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný, polovzpriamený. Vytvára vysoké, guľovité, hustejšie koruny. Nevyhoľuje a nemá sklon k previsnutému rastu, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), sploštene guľovité. Šupka je veľmi jemná, svetločervená až žiarivočervená, je na pomedzí medzi kyselkou a amarelkou. Dužina je svetločervená, mäkká, redšia, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava málo farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho vyteká šťava.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, relatívne rovnomerne. Horšie znáša prepravu, ľahko sa otláča.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum (višne na torte), ale aj na všestranné spracovanie na svetlejšie kompóty, džemy, sirupy či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v úrodných, dostatočne vlhkých, ale dobre odvodnených pôdach. V suchej pôde sú plody drobnejšie. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody, trpí tam glejotokom. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Je stredne až menej odolná voči monilióze.

Rýchlo rastúca, bohato rodiaca, skorá, odolná odroda červeného viniča.
Strapec stredne veľký a stredne hustý, vzhľadný, na dlhej stopke. Bobule sú stredne veľké, tmavo modré, oválne, šupka je pevná. Bohatý obsah resveratrolu (antioxidantná a antibakteriálna molekula). Odroda vhodná na priamy konzum, výrobu červeného vína. Dobrá odolnosť voči mrazom a hubovým chorobám. Hlboké pôdy (intenzívne rastie), slnečné stanovište. Pôvodom z Maďarska.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Švédsko, r. 1984.

 
RAST: stredne silný rast, v mladosti viac do výšky, neskôr do šírky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: krátke až stredne dlhé a husté strapce s veľkými bobuľami čiernej farby. Šupka je silná, pevná, dužina nazelenalá, šťavnatá, chuť je výrazne aromatická, sladko kyselkavá.

 
DOZRIEVANIE: rovnomerné, od júna do júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, šťavy, vína, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište príp. polotieň. Priepustná pôda s dostatkom humusu a živín. Odroda vhodná do všetkých, aj chladnejších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, dobre odolná voči múčnatke americkej a hrdzi.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne v Nemecku alebo Švajčiarsku, náhodný semenáč, veľmi stará odroda.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, vzpriamený, neskôr stredne silný rast, koruna najprv pyramidálna, neskôr guľovitá, so sklopenými vetvami. Konáre majú sklon k vyhoľovaniu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Ontário, James Grieve, Jonathan, Parména zlatá zimná, Starking Delicious, Šampanská reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, 4.-5. rok po výsadbe, stredná, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, kužeľovité, slabo rebrovité pri kalichu zúžené - zvonkovité. Šupka je tenká, hladká, suchá, zelenkavožltá, na slnečnej strane načervenalá, s hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, aromatická, na reze takmer nehnedne. Chuť je príjemná, harmonická, svieža, kyslejšia až kyslosladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť v januári či februári, dlhá skladovateľnosť do marca až júna. Veľmi dobre skladovateľná, nevädne, nehnedne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie. Dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Nenáročná odroda na pôdu. Vyhovujú jej teplé a stredne teplé polohy najmä preto, že neskoro ukončuje vegetáciu. Vhodná pre záhrady i väčšie výsadby.

 
ODOLNOSŤ: nízka odolnosť dreva voči mrazu, kvety sú stredne mrazuodolné, stredná až vyššia odolnosť voči múčnatke a chrastavitosti. Citlivá na meďnaté prípravky.

PÔVOD: USA, University of Arkansas, kríženec Ark. 631 × Ark. 883 z roku 1982, registrovaný v roku 1993

 
RAST: stredne bujný, vytvára beztŕňové, vzpriamené výhony. Veľmi dobre odnožuje, takže rýchlo vie vytvoriť černicový záhon. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až júni.

 
PLODNOSŤ: Plodí na dvojročných výhonoch, úrodnosť je stredná.

 
PLODY: stredne veľké (4-7 g), lesklé plody kužeľovitého tvaru s pevnou dužinou. Chuťovo veľmi sladké (4,8-9,6 %), aromatické, len s malými semienkami, s vysokým obsahom vitamínu C v rámci černíc (48 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od konca júla do konca augusta (začína 11 dní pred Navaho), dozrieva počas necelých 4 týždňov.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj mrazenie či ďalšie spracovanie (džemy, zaváraniny). Dobre znášajú prepravu a sú dobre skladovateľné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou, pôda dobre odvodnená, hlinitá, organická, bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná (do minimálne -24 °C), stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea), dobre odolná voči suchu.

PÔVOD: Eurázia, na Z po Anglicko, na S po juh Škandinávie, na V cez Ural až po Omsk, na J po severné Španielsko, južné Farncúzsko, stredné Taliansko a severné Grécko.

 
RAST: stredne rýchly. Je to dlhoveký, mohutný listnatý strom s rozložitou, husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 20 až 40 ma šírky asi 12 m. Kôra je svetlohnedá až sivá, borka tmavosivá, plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov. Sýtozelené listy sú súmerné, široko srdcovité, po okrajoch pílkovité, na spodnej strane šedozelené, chlpaté. Dožije sa aj 1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané vo vzpriamených vrcholíkoch, kvitnú v júni a júli, asi 2 týždne po kvetoch lipy veľkolistej, krásne voňajú.

 
PLODNOSŤ: pri voľne stojacich stromoch stredne skorá, v 12.-20. roku života, pri stromoch v lese neskorá, až v 25.-30. roku života.

 
PLODY: oriešky oválneho tvaru, nesúce hnedé semená.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, krajinotvorný, vhodný na výsadbu v záhradách, parkoch a na verejných priestranstvách, do alejí a stromoradí, ako solitéry či dvojice do krajiny ku kaplnkám atď. Je to významná medonosná drevina. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce či čerstvo rozvinuté, ešte polopriesvitné listy - samotné či v šalátoch. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné miesta. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú pôdu. Neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú pôdu. Prirodzene rastie na humóznych a vlhkejších pôdach, v suťových a lužných lesoch, v dubohrabinách. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná v dreve do -34 °C až -40 °C, silne vetruodolná.

PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, ako voľne opelený genotyp 2-64-32 vyšľachtili šľachtitelia I. K. Gidzjuk, N. V. Savinkova, A. P. Pavlovskaja a A. T. Tkačeva v roku 1987. Na západe nazývaný aj Blue Rock.

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 150 cm a šírky 120 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Jugana, Streževčanka, Vostorg.

 
PLODNOSŤ: je skorá, stredná až vyššia, priemerne 3,5 kg/krík, 11,5 t/ha.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 1,6 g, maximálne 2,6 g), podlhovasté, vretenovité, tmavofialové so silným osrienením, takže vyzerajú ako svetlomodré. Šupka je hrubšia. Obsahujú stredné množstvo semienok. Chuť je sladkokyslá, príjemne aromatická a pri testovaní chuti dosiahla 4,9 bodov na 0-5 bodovej škále.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v polovici mája.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, do dezertov, koláčov, džemov či sirupov. Dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Bieloruskaja Sladkaja x hybridná forma C106, 2001.

 
RAST: stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká. Úrodnosť priemerne 1,6kg na krík.

 
PLODY: čierne, veľmi veľké, so stredne hrubou šupkou. Chuť je sladká, vynikajúca. Po dozretí plody neopadávajú, odtrh je suchý.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna - začiatkom júla, cca 2 týždne pred odrodou Jubilejnaja Kopanija.

 
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište.

 
ODOLNOSŤ: odroda je komplexne odolná voči hubovým ochoreniam, škodcom, suchu aj mrazom. Rezistentná voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.

PÔVOD: ČR, Šlechtitelská stanice Velké Losiny, vyšľachtený ako kríženec odrôd Rote Vierländer x Chenonceaux.

 
RAST: stredne bujný, stredne hustý, tvar krovitý. Raší stredne skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, riedke, Bobule sú stredne veľké, hruškovité, stredne pevné. Šupka je stredne červená. Chuť je kyslastá až kyslosladká, jemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla na priamy konzum a týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov, sirupov, džemov, želé či vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje neutrálne pôdy s dostatkom vlahy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ríbezle.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Japonsko, kde sa pôvodne vyskytoval ako endemit na ostrovoch Honšú, Kjúšú a Šikoku, kde rastie v krovinách a na stanovištiach narušovaných ľudskou činnosťou, v pásmu od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1200 m. Je to druh ostružiny - Rubus illecebrosus. Bol zavlečený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky, kde sa pestuje v záhradách a parkoch a splaňuje.

RAST: rýchly horizontálny. Je to poloker s plazivými koreňmi a plazivými či oblúkovitými výhonmi dlhými 50–100(–150) cm. Kvetonosné výhony sú vzpriamené, dlhé až 60 cm, lysé, bez osrienenia, s 3–4 mm dlhými ostňami. Listy sú nepárnoperovité s (3–)5–7 kopijovitými lístkami s pílkovitým okrajom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s bielymi, výraznámi kvetmi vyrastajúcimi jednotlivo alebo po 2-3. Kvitne v júni až septembri.

PLODNOSŤ: pravidelná, stredne vysoká.

PLODY: súplodie je veľmi veľké (14–30 mm), tvarovo podobné jahode, červené, mäkké, v plnej zrelosti sa dobre oddeľuje od kvetného lôžka. Je veľmi dekoratívne, ale chuť má menej výraznú, mdlo sladkú.

DOZRIEVANIE: od augusta do mrazov.

VYUŽITIE: na priamy konzum a dekoráciu dezertov a najmä na výrobu džemov, v ktorých sa lepšie rozvinie jej chuť.

STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, vyhovuje jej kvalitná, vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá pôda.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.

 
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 2,8 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké až veľké, dobre vypĺňa celú škrupinku (tvorí 48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami netrpí. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.

PÔVOD: Ukrajina, z voľného opelenia odrody Semjon.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: USA, South Haven, South Haven Experiment Station, vyšľachtil Stanley Johnston v r. 1962 ako kríženca genotypov SH 333 [Redhaven x SH 171 (voľne opelená Halehaven)] x SH 348 (voľne opelená Ambergem) a v roku 1965 vybral výsledného kríženca. Po 10 rokoch testovania bola v roku 1976 uvedená na trh.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí silné kostrové konáre.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne .

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,35 cm), guľaté, v tvare veľmi pravidelné. Šupka je zlatožltá s asi 80 % prekrytím červeným líčkom. Dužina je žltá, pevná, nevláknitá, výborne oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi podobná chuti odrody Redhaven, kyslosladká až sladká, dobrá. Plody sú veľmi pevné a veľmi dobre znášajú prepravu.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Redhaven, teda v 2. dekáde augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, výživy, destiláty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve (5 z 10 bodov), vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch (7 z 10 bodov), vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans) (1,14 zo škály 0-9, kde 9 je najhoršia hodnota), vyššie odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), stredne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xantomonas pruni), stredne až vyššie odolná voči dierkovitosti - klasterosporióze (Stygmina carpophila).