Zoradiť podľa:
687 produktov
687 produktov
PÔVOD: veľmi stará odroda, vznikla buď v Nemecku, ako náhodný semenáč pri zámku Gravenstein v Schleswig-Holsteinsku alebo v Taliansku, v južnom Tyrolsku, je známa od 17. storočia.
RAST: bujný, vytvára veľké až veľmi veľké, široké, rozložité, neskôr až previsnuté koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Idared, Ingrid Marie, James Grieve Red, Jonathan, Krasokvet žltý, McIntosh, Ontário, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskorá (okolo 7.-10. roku po výsadbe), dobrá, striedavá, priemerne 12-16 t/ha.
PLODY: stredne veľké až väčšie (130-170 g), sploštene guľovité až vysoko guľovité, silne rebrovité, pozdĺžne nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, stredne mastná až mastná, žltozelená až žltá, prekrytá pruhovaným purpurovočerveným líčkom. Dužina je zelenkasto krémová, jemná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, vynikajúca.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v prvej polovici septembra, konzumne dozrievajú asi po 2 týždňoch po zbere, vydržia do konca októbra či do polovice novembra.
VYUŽITIE: výborné jablko najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu muštov, vína, destilátov. Dobre sa skladujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplejšie a vlhkejšie, lepšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. Neznáša mrazové a inverzné polohy. V suchých, veterných polohách plody predčasne opadávajú.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, odolnejšia voči rakovine, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, múčnatke.
PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.
RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.
STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.
PÔVOD: Ukrajina.
RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.
PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.
VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.
STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.
ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.
PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).
RAST: bujný, tvorí beztŕnne výhony, zelené s tyrkysovým až modrým nádychom, ktoré sa v zime sfarbujú do fialova.
OPEĽOVACIE POMERY: Samoopelivá, kvitne v máji až júni.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, dozrieva postupne na minuloročných výhonoch.
PLODY: stredne veľké, tvorené väčšími kôstkovičkami, purpurové až fialové, s osrienením vyzerajú ako zamatové, sú mäkké a šťavnaté ako maliny. Chuť pripomína viac maliny, je mimoriadne príjemne sladkokyslá až sladká a voňavá, ale je v nich cítiť aj stopy exotiky ostružiny západnej, tzv. čiernej maliny.
DOZRIEVANIE: jedenkrát za rok, zvyčajne od polovice júna do začiatku júla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, pečenie, ovocné kože apod.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C, kvitne neskoro a uniká neskorým jarným mrazom. Odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.
PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v r. 1978 ako kríženec odrôd Glen Prosen x Meeker.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony sú bez ostňov, dorastajú do 1,2-1,5 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už v 1. roku plodenia 1,6 kg/ker, ďalšie roky 3,8 kg/ker. Je to raz rodiaca odroda, rodí na bočných konároch vyrastajúcich z vlaňajších výhonov.
PLODY: sú veľké (priemerne 4-6 g), pevné, lesklé, červené s jemným voskovým nádychom, srdcovitého tvaru. Chuť je sladká, aromatická, príjemne harmonická.
DOZRIEVANIE: raz rodiaca, ale počas relatívne dlhého obdobia v závislosti od polohy od začiatku júna do júla či až od polovice júla do polovice augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Veľmi dobre a dlho držia na kríkoch a po zbere majú dlhú trvanlivosť a dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná, odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), stredne až vyššie odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), stredne náchylná na antraknózu (Colletotrichum acutatum) a náchylnejšia na poškodenie roztočmi.
PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.
PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, šľachtenie neznáme.
RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky asi 140-180 cm. Má svetlejšie, no zdravé listy.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne počas apríla.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká.
PLODY: sú veľmi veľké (aj viac než 1 cm, aj 1,5 cm), guľaté, v krátkych strapcoch po 2-4. Sú veľmi šťavnaté. Chuť je výborná, jemná, príjemne sladkastá a aromatická.
DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, likéry, vína, do koláčov či sušené do ovocných čajov.
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a listy vydržia zelené dlho do jesene.
PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, vyšľachtil ju Maliga Pál ako kríženec odrôd Pándy a Montreuil a od r. 1970 je na trhu.
RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný, polovzpriamený. Vytvára vysoké, guľovité, hustejšie koruny. Nevyhoľuje a nemá sklon k previsnutému rastu, dobre sa tvaruje.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), sploštene guľovité. Šupka je veľmi jemná, svetločervená až žiarivočervená, je na pomedzí medzi kyselkou a amarelkou. Dužina je svetločervená, mäkká, redšia, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava málo farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho vyteká šťava.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, relatívne rovnomerne. Horšie znáša prepravu, ľahko sa otláča.
VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum (višne na torte), ale aj na všestranné spracovanie na svetlejšie kompóty, džemy, sirupy či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v úrodných, dostatočne vlhkých, ale dobre odvodnených pôdach. V suchej pôde sú plody drobnejšie. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody, trpí tam glejotokom. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Je stredne až menej odolná voči monilióze.
PÔVOD: USA, vyšľachtil Elwyn Meader v New Hampshire Agricultural Experimental Station ako voľne opelený kríženec odrôd Minn PHO 4559 x Meredith, na trh ju uviedol v roku 1964.
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí guľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, s mierne výrazným švom. Šupka je stredne husto plstnatá, žltá s mdlo červeným rozmytým líčkom. Dužina je žiarivožltá, šťavnatá, stredne tuhá, slabo vláknitá, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, príjemne aromatická.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zároveň s Redhaven, podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Dozrieva rovnomerne.
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (do -31 °C), aj v kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti. Dobre odolná voči praskaniu plodov spôsobenému praskaním kôstky.
PÔVOD: neznámy, zrejme z Balkánu, veľmi stará odroda, na našom území zrejme už od 15. storočia.
RAST: v mladosti veľmi bujný, vplyvom bohatých úrod slabne, tvorí vyššie, neskôr guľovité, husté koruny. Drevo má krehkejšie, pod úrodami sa ľahko láme.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro a veľmi bohato.
PLODNOSŤ: stredne skorá, veľmi vysoká, striedavá po preplodení, ale dá sa regulovať rezom.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25-30 g), tvarovo >veľmi variabilné od guľatých cez oválne, krátko oválne až po obrátene oválne, často rastúce veľmi husto pri sebe na konári. Šupka je pevná, tenká, najskôr červeno až fialovo modrastá, neskôr fialovomodrá, šedomodro osrienená. Dužina je pri dozrievaní polotuhá, neskôr mäkká až rozplývavá, s jemnými žilkami, žlto- alebo zlatozelená, šťavnatá, veľmi sladká, bez výraznej korenitosti, s typickou vôňou. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku. Kôstka sa zle oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: je veľmi neskoré, od polovice, väčšinou od konca septembra do polovice októbra, dozrieva nerovnomerne na strome aj v rôznych lokalitách. Plody dobre držia na strome, nepadajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na výrobu lekvárov, destilátu, do buchiet, slivkových gulí, prípadne aj do kompótov a sušenie vcelku, menej na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vyžaduje pôdy hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, v nehnojených, suchých pôdach sa stromy vysokou plodnosťou skoro vyčerpajú a plody sú menej šťavnaté. Vhodné sú teplé a stredne teplé polohy, aby plody stihli dobre vyzrieť a netrpeli moniliózou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne až dobre tolerantná voči šarke, náchylná na moniliózu plodov, najmä pri preplodení, nebýva červivá.
RAST: stredne bujný, málo odnožuje, priemerne 6 odnoží na krík za 3 roky, takže je menej náročná na starostlivosť.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, vetrom opelivá, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia (priemerne 2,6 kg/ker), pravidelná
PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 2,6-2,7 g), podlhovasté. Jadro s hrubšou šupkou je stredne veľká až menšie (tvorí asi 41-45 % hmotnosti plodu, priemerne 1,1, g), najmä po ošúpaní je veľmi chutné.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, počas 2.-3. dekády septembra.
VYUŽITIE: okrasný aj úžitkový krík vhodný do voľne rastúcich živých plotov, medzí, vetrolamov, na pastviny, menších či väčších záhrad i parkov, poskytuje včelám prvý peľ v rámci roka. Plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Drevo sa používa v košikárstve na výrobu lubových košíkov, na výrobu kvalitných uhlíkov na kreslenie.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete.
RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.
PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.
RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.
PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.
PÔVOD: Poľsko, Osielsko, selekcia Zofie a Hieronima Łukaszewskych semenáčov z ruských odrôd z 90. rokov 20. storočia.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí guľovité kry s výškou cca. 1,6 m a šírkou 1,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Blue Banana, Jolanta, Karina, Zojka.
PLODNOSŤ: skorá (rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká (3-5 kg/ker), priemerná úroda je 9,9 t/ha.
PLODY: pomerne veľké (priemerne 1,5-1,9 g), úzko oválne, tmavomodré, pokryté svetlejším voskovým povlakom, pevné. Plody sú šťavnaté, veľmi chutné, sladkokyslé.
DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici mája.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie. Plody vďaka pevnosti veľmi dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete.
PÔVOD: vyšľachtená v Japonsku, patent vlastní Berry Unlimited, patrí do skupiny zemolezov Blue Treasure.
RAST: bujný, vytvára dobre rozvetvený guľovitý ker, dorastá do výšky 1,5 m a šírky 1,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je vhodné pri výsadbe kombinovať viac odrôd. Vhodné opeľovače: Strawberry Sensation, Boreal Beauty, Boreal Beast, Blue Treasure.
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden dospelý krík prinesie úrodu priemerne 3,6 kg (maximálne 4,5 kg) plodov za rok. Priemerná ročná úroda je 11,8 t/ha (maximálne 14,8 t/ha).
PLODY: veľké 2,5-3 cm, oválne so zaobleným srdcovitým koncom; v chuti šťavnaté, veľmi sladké (maximálna cukornatosť 17 °Brix), s príchuťou údených sliviek.
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, od polovice júna do polovice júla. Vhodné aj na mechanický zber. Majú stredne silnú tendenciu opadávať po dozretí.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov a kompótov, mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.
ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).
Domov stromov Vám ponúka široký výber ovocných a listnatých stromov, kríkov, podpníkov a kvalitného náradia pre stromy.
PON - PIA 9:00 - 15:00
Obedná prestávka 12:30-13:00