Airpoty

PÔVOD: USA

RAST: bujný. Koruna je stredne veľká, guľovitá až ihlanovitá, hustá, s mierne zvislými vetvami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, výborne opeľuje mnohé iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Kalvil biely zimný, Ušľachtilé žlté, Ontario.

PLODNOSŤ: skorá, každý 2. alebo 3. rok veľmi vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké plody kalvilového tvaru. Šupka je mierne drsná, suchšia, žltozelená až žltá, osrienená, niekedy s červeným nádychom na slnečnej strane, s nápadnými hnedými bodkami. Dužina jemná, kyprá, voňavá, šťavnatá, belavožltá, na reze málo hnedne. Chuť korenistá, aromatická, sladkokyslastá, pripomínajúca chuť duly.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, dozrieva koncom novembra až začiatkom decembra, vydrží do apríla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, vína, skladovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, bohaté na vápnik. V chudobnejších pôdach je nutný dostatok vlahy a občasné prihnojenie.

ODOLNOSŤ: dosť odolná voči mrazu; na studených, nepriepustných pôdach podlieha rakovine, vo vlhkom prostredí je málo odolná voči chrastavitosti, v suchom prostredí trpí múčnatkou, je náchylná na škvrnitosť plodov pri nedostatku vápnika či prehnojení dusíkom.

PÔVOD: od južnej Európy a juhozápadnej Ázie až po stredné Nemecko, Česko, strednú Moravu, sever Slovenska, južné Poľsko, Ukrajinu, Krym a Kaukaz. Rastie pôvodne v krovinatých stráňach a svetlinách lesov, najmä na vápencovom podloží od nížin po pahorkatiny.

RAST: stredne bujný. Je to krovitá drevina s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Listy sú protistojné, jednoduché, sýtozelené, eliptické alebo vajcovito kopijovité s typickou rovnobežnou žilnatinou.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje ďalší geneticky odlišný semenáč alebo odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovačov v čase kvitnutia vysoká a pravidelná, kvety nezvyknú vymŕzať, len musí byť dosť teplo, aby aspoň čmeliaky, muchy a chladuvzdornejší opeľujúci hmyz lietal.

PLODY: síce menšie ako plody selektovaných a šľachtených veľkoplodých odrôd, ale tiež sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), antioxidanty a v plnej zrelosti sú chuťovo veľmi zaujímavé. Sú to kôstkovice oválneho alebo súdkovitého tvaru s lesklou šupkou červenej farby a mäsitou dužinou. Kôstka je podlhovastá, ryhovaná. Chuť plodov je v nezrelom stave trpká, po dosiahnutí úplnej zrelosti sviežo sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: väčšinou od augusta do októbra.

VYUŽITIE: Atraktívny ker do parkov, záhrad, medzí, ktorý zaujme skoro kvitnúcimi žltými kvetmi a nádherne sfarbenými červenými plodmi. Dá sa použiť ako solitérna drevina, resp. lepšie vo dvojici kvôli opeleniu, ale aj ako živý jedlý plot, ktorý dobre znáša rez a napriek tomu je plodný. Plody sú vhodné na priamy konzum i spracovanie - výrobu štiav, sirupov, džemov, likérov, pálenky - drienkovice.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.

 
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.

PÔVOD: Anglicko, vznikol v záhrade zámku Ribston v Knaresboroughu v grófstve York ako semenáč zo semien dovezených z francúzskeho Rouenu v r. 1686 alebo 1688.

RAST: stredne bujný , vytvára veľkú korunu, ktorá je široká, stredne hustá, neskôr previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači napr.: Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskoršia, podpriemerná, neistá, nepravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, nesúmerné, plocho rebrovité, nepravidelné, k jednej strane skosené. Šupka je drsná, pruhovaná - mramorovaná, žltozelená s hnedo-červenkastým líčkom. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, žltkastá, chrumkavá, s muškátovou vôňou, na vzduchu hnedne. Chuť je sladkokyslá, korenistá a veľmi dobrá až výborná, patrí k najchutnejším.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumne dozrieva od 2. polovice októbra až do decembra bez straty chuti, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výrobu vína a džemov, sušenie, muštovanie. Plody sú odolné voči otlačeniu, dobre znášajú prepravu a vyžadujú skladovanie vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, vlhkejšie a úrodné pôdy. Preferuje stredne teplé a vyššie polohy chránené pred vetrom, s vlhkým ovzduším; neznáša sucho a príliš teplé polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti. V nadmernom vlhku či suchu trpí rakovinou, vo vetre padá a býva napadnutá vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. U nás sa množila aj pod názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.

 
RAST: stredne bujný, rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.

 
PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.

 
PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: ČR, ako náhodný semenáč ho našli a vybrali pracovníci VŠÚO Holovousy, registrovaný bol v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný až veľmi bujný, neskôr bujný až stredne bujný. Vytvára vznosné, guľovité, polovzpriamené, riedke až stredne husté koruny. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne stredne skoro. Samičie kvety začínajú kvitnúť pred samčími, ale čas kvitnutia sa čiastočne prekrýva. Na zvýšenie úrody je potrebná prítomnosť inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Apollo, Jupiter.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 12-12,5 g, 13x34,5x32 mm), elipsovité, s nepatrnou až stredne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená s tmavohnedými j svetlými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je polopapierová, pevná, skoro hladká, svetlohnedá, dobre lúskateľná aj luskáčikom, súdržnosť polovíc je stredná až silná. Jadro je stredne veľké až veľké, vyplňuje celú škrupinu (45-47 % celkovej hmotnosti plodu), je svetlohnedé, niekedy býva mierne zaschnuté. Chuť je pomerne aromatická, sladkastá, dobrá, menej výrazná, ani v suchom stave nie je výrazne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, rovnomerné.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá mierne zosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí. V chladnejších oblastiach môže dôjsť k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Celkovo je dobre odolný voči chorobám, viac náchylný je len na bakteriózu (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Európa po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Najväčšia zachovalá lokalita v strednej Európe je práve na Slovensku - v Harmaneckej doline - NPR Harmanecká tisina. V najrozsiahlejšej lokalite celkovo (cca. 700 ha) vo V Gruzínsku v tiesňave Bacara tisy staré 400–600 rokov tvoria prevládajúcu drevinu porastov.

RAST: pomalý. Vytvára dlhoveké, vždyzelené stromy alebo kry vysoké 3–20(–37) m vysoké, 10 m široké, s priemerom kmeňa 0,75–1,3 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Ihličie je na konárikoch usporiadané v dvoch radoch, na vzpriamených výhonoch radiálne. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je dvojdomý, jeden jedinec má vždy buď len samčie alebo len samičie kvety. Na tvorbu šišiek musí byť v dostatočnej vzdialenosti (70-250 m) od samičieho stromu aj samčí strom. Kvitne v marci až apríli.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 10-15 rokoch od výsevu), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom aj stálezeleným živým plotom do parkov aj záhrad, keďže veľmi dobre znáša rez. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako ""pomum pentagonum"". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

 
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

 
PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

 
DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

 
VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.

RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.

PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.

DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.

VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.

PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.

 
RAST: slabý, koruna kužeľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.

 
PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.

PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.

RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.

PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

Impozantný strom so vzpriamenou, pyramidálnou až široko kužeľovitou korunou, dorastajúci do výšky 8 - 14 m. Opadavé listy sú matné, sviežo zelené, veľké až 17 cm. Kvitne začiatkom apríla, ešte pred olistením a vyniká krásnymi, až 10 cm veľkými bielymi a príjemne voňajúcimi kvetmi. Plody sú červeno oranžové semená. Pred vetrom chránené slnečné stanovište príp. mierny polotieň. Pôda úrodná, priepustná, primerane vlhká, mierne kyslá. Mrazuvzdornosť do - 34 ℃. Zamulčovanie plytkých koreňov. Zlá znášanlivosť rezu. Pôvod Japonsko a Kórea.

PÔVOD: Austrália, Eastwood v štáte Nový južný Wales, náhodný semenáč, zrejme potomok odrody French Crab, ktorú kúpila Maria Ann Smithová od sadára Thomasa Lawlessa z Tasmánie na trhu v Sydney a vypestovala na svojej záhrade. Prvýkrát rodila v roku 1868. Rodina Smithových začala jabloň propragovať s menom Smith’s Seedling (Semenáč Smithových) a v roku 1890, 20 rokov po smrti pani Smithovej, bola predstavená na výstave Castle Hill Agricultural and Horticultural Show. V roku 1895 ju Albert Benson, ovocinársky expert Ministerstva poľnohospodárstva Nového južného Walesu, pomenoval Granny Smith a na výskumnej stanici Bathurst Experimental Station sa vo veľkom začala množiť. Synonymá: Smith's Seedling.

RAST: stredne bujný a vzpriamený až rozložitý so strednou tendenciou k prevísaniu konárov.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Bismarckovo, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, Dukát, Florina, Golden Delicious, Gustavovo trvanlivé, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Míšeň jaroměřská, Signe Tillisch, Spartan, Šampion, Vejlímek červený, Worcesterská parména, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná s menšou tendenciou k preplodzovaniu a následnej striedavej plodnosti. Rodí na jednoročných a dvojročných prevísajúcich konároch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité až kužeľovité, niekedy s menej výrazným rebrovaním. Šupka je hladká, pevná, výrazne zelená s nápadnými svetlými lenticelami, niekedy s purpurovohnedým líčkom, mierne voskovitá. Dužina je zelenobiela, pevná, hrubozrnná, krehká, šťavnatá. Chuť je kyslosladká, osviežujúca, dobrá až veľmi dobrá podľa klimatických podmienok.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, od kvitnutia po zber asi 180-210 dní, plody sa zbierajú koncom októbra až začiatkom novembra, čo najneskôr, ale tak, aby neomrzli. Konzumne dozrievajú až vo februári a veľmi dobre sa skladujú v dostatočne chladnom uskladnení, z vhodných polôh vedia čerstvé vydržať až 9 mesiacov.

VYUŽITIE: najmä na pečenie, sušenie, po plnom vyzretí aj na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vzdušné, ale chránené pred silným vetrom. Pôdu preferuje dostatočne vlhkú, ale dobre odvodnenú. Vhodná do teplých polôh s dostatočne dlhou vegetačnou dobou. 

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete. Stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na moniliózu, múčnatku a bakteriálnu spálu (Erwinia amylovora).

Vytvára stredne veľké, široké koruny guľovitého tvaru.

Plodnosť neskoršia, striedavá, ale veľmi dobrá. Veľký plod, tvar rozmanitý.

Šupka je jemná, zeleno-žltá, niekedy s malým zlatožltým až načervenalým líčkom a s drobnými hnedými lenticelami. 

Dužina je jemná, hustá, krehká, šťavnatá, chuť ľahko korenistá, aromatická. Vhodná na priamy konzum, skladovanie do konca novembra až do decembra.

Znesie i vyššie polohy, ale pred vetrom chránené. Vhodná predovšetkým do záhrad.

 
Dobrá odolnosť proti mrazu v dreve a v kvete.

Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, MacIntosh, Ušľachtilé žlté, Priesvitné letné. Dobrý opeľovač pre iné odrody. Pôvodom z Dánska, r. 1866."

PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.

 
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.