Bylinky

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s výrazne modrými kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.

 
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú. U odrody Berggarten sú elipsovité až okrúhle, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté, striebristozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení ťažkých, mastných jedál. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.

PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.

 
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú, sú podlhovasté až elipsovité, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení a používajú sa s ťažkými, mastnými jedlami. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.

PÔVOD: Stredomorie, pestuje sa v mnohých oblastiach sveta, v niektorých aj splaňuje (napr. Makaronézia, južná časť Severnej Ameriky).

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker, vysoký 40–200 cm, aromatický, bohato vetvený, s husto olistenými vetvami. Listy sú protistojné, bez stopky, čiarkovité, na rube bielo chlpaté, veľmi aromatické.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý, kvitne opakovane počas roka, od februára v teplejších oblastiach až po október. Kvety majú hluchavkovitý tvar a sú bledomodré a veľmi voňavé.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: veľmi aromatická drevnatá, medonosná a veľmi okrasná bylinka používaná kulinárne aj pre liečivé účinky. Kulinárne využitie: mladé výhonky, listy a kvety sa jedia surové aj tepelne spracované, čerstvé či sušené, nakrájané nadrobno alebo ako vetvičky, ktoré sa po dovarení odstránia. Listy majú veľmi výraznú, horkastú a živičnú chuť, kvety sú o čosi jemnejšie. Používajú sa pri ochucovaní polievok, dusených, pečených a grilovaných jedál, ale aj keksov, džemov či želé. Robí sa z nich aj voňavý čaj. Liečivé využitie: listy, mladé výhonky aj kvety sa používajú v podobe čaju vnútorne aj externe. Pôsobia antisepticky a protizápalovo. Obsahujú aj flavonoid diosmín, ktorý je účinnejší než rutín pri znižovaní lámavosti krvných vlásočníc, flavonoid rozmarol je zas silným antioxidantom. Celá rastlina pôsobí aj proti kŕčom a plynatosti, podporuje správnu činnosť srdca a krvný obeh, dobré trávenie a vylučovanie žlče. Je potopudná a ukľudňuje, no zároveň pôsobí povzbudzujúco. Externe sa používa do kúpeľov na podporu krvného obehu a prekrvenia končatín či pri reume. Voda destilovaná z kvetov sa používa na výplachy očí. Nesmie sa užívať počas tehotenstva v terapeutických dávkach, lebo stimuluje maternicu. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Podobne sa používa aj éterický olej získavaný destiláciou listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s ľahkou, suchšou, dobre priepustnou pôdou, preferuje mierne vápenitú.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -10 °C až -15 °C pri vzraste aspoň 40 cm. Dôležité pre úspešné prezimovanie je vyhnúť sa premokreniu koreňov, preto sa dobre pestuje "pod oblôčkom", kde je pod strechou chránený pred prílišnou vlhkosťou.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, vyšľachtila ho v r. 1952 pani Pole z Lye End Nursery a pomenovala ho na počesť korunovácie kráľovnej Alžbety II. Považuje sa za medzidruhového kríženca medzi rebríčkom túžobníkovým Achillea filipendulina a rebríčkom Achillea clypeolata.

RAST: vzpriamený, kompaktný, dorastá do výšky 50-100 cm a šírky 40-60 cm. Je to krátkoveká trvalka prezimujúca v podzemku. Má aromatické, matne sivozelené až strieborné a jemne vykrajované listy, ktoré tvarom pripomínajú papradie. Stonky s okolíkmi kvetov sú pevné.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilný, hoci atraktívny pre opeľovačov, s obojpohlavnými, aromatickými, zlatožltými kvetmi usporiadanými do veľkých okolíkov, širokých až 10 cm a kvitnúcich počas dlhého obdobia od júna do septembra.

PLODNOSŤ: zrejme žiadna, rozmnožuje sa vegetatívne odnožujúcimi podzemkami.

PLODY: zrejme žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná trvalka do zmiešaných trvalkových záhonov v menších a väčších záhradách, parkoch a v mestskej výsadbe, buď samotný alebo lepšie v skupine 3 rastlín tej istej odrody (5-7 rastlín/m2). Krásne kontrastuje s fialovo či modro sfarbenými druhmi: kocúrnikom, levanduľami, šalviami, yzopom lekárskym, zvončekom Sarastro. Dopĺňa sa pekne aj s rebríčkom obyčajným Paprika alebo s ľaliovkou Stella de Oro. Zároveň je lákadlom pre opeľovačov vrátane pestríc. Tuhé, pevné stonky so súkvetiami sú cenené na rez do vázy za čerstva aj na sušenie. Podobne ako iné druhy rebríčka má kvitnúca vňať aj liečivé účinky: zastavuje krvácanie, zmierňuje bolesť, má protizápalové a antiseptické účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne odvodnenú pôdu najmä kvôli prezimovaniu, zvláda aj suchšiu, menej výživnú, štrkovitú pôdu, v príliš vlhkej a výživnej pôde či v polotieni sa trsy môžu rozklesnúť. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, ale potrebuje suchšiu pôdu na úspešné prezimovanie, odolný voči väčšine chorôb a škodcov, niekedy môže trpieť múčnatkou a voškami. Zajace ani vysoká zver ho nepoškodzujú.

PÔVOD: takmer v celej Európe, v S Ázii aj na S Severnej Ameriky, pôvodne zrejme na brehoch riek, horské populácie boli až v prameniskách v alpínskom stupni. Dnes sa vo veľkom pestuje v záhradách.

 
RAST: rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 5–50 cm a široká do cca. 30 cm, s úzko kužeľovitými prezimujúcimi cibuľkami v zhluku na krátkom oddenku. Stvol je priamy, dutý. Listy sú po 1-2, duté, hladké, s priemerom do 0,6 cm a dĺžkou až 35 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými, ružovými až svetlofialovými kvetmi usporiadanými po 8-30 ks do poľguľovitých okolíkov s priemerom až 5 cm, kvitnúcimi od mája do októbra.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: tobolky, obsahujúce niekoľko čiernych semien, v čase plnej zrelosti puká a semená z nej vypadávajú.

 
DOZRIEVANIE: od júla do októbra.

 
VYUŽITIE: po stáročia pestovaná v záhradách ako zelenina, bylinka či korenina. Nektárodajná a peľodajná rastlina atraktívna pre mnoho opeľovačov. Kulinárne využitie: Jedlé sú všetky časti, hoci cibuľky sú príliš malé - málokedy presiahnu priemer 1 cm. Najčastejšie sa konzumujú listy, surové, tepelne upravené aj sušené. Majú mierne cibuľovú chuť a výborne dochucujú šaláty, nátierky, dresingy, polievky, omáčky, vaječné jedlá, atď. Podobne sa dajú používať aj kvety, ktoré sú pikantnejšie. Celé súkvetia sa dajú obaliť v riedkom cestíčku a vypražiť. Liečivé využitie: celá rastlina má pozitívny vplyv na tráviaci a obehový systém. Zlepšuje chuť do jedla a trávenie, znižuje krvný tlak a podporuje činnosť srdca. Má podobné účinky ako cesnak, ale omnoho miernejšie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na pestovanie, preferuje slnečné stanovište s výživnou, vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou, ale darí sa jej vo väčšine pôd vrátane ťažkých ílovitých a aj v polotieni. Toleruje pH pôdy od 5,2 do 8,3.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v cibuli do -23 °C až -29 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, potrápiť ju môžu v nepriaznivých podmienkach pleseň cibuľová (Perenospora destructor), skleróciová hniloba (Sclerotium cepivorum) či zo škodcov vošky, roztoče a mínerka pórová (Napomyza gymnostoma).

PÔVOD: Stredozemie a Predná Ázia. Rozšírila sa aj v severnejšie položených oblastiach Európy, v Makaronézii, v Severnej aj Južnej Amerike.

 
RAST: rýchly. Je to vytrvalá, bohato rozvetvená bylina vysoká 30–80 cm. Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité, vrúbkovito pílkovité. Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: používa sa ako liečivá rastlina, pastva pre včely a v kuchyni začerstva pre svoju výraznú citrusovú vôňu. Kulinárne využitie: listy zbierané pred kvitnutím do čajov, miešaných nápojov, likérov (napr. Chartreuse či Bénedictine) a ovocných šalátov či zaváranín, priemyslovo sa z nej extrahuje aj veľmi drahá silica, lebo výdatnosť je veľmi nízka. Liečivé využitie: listy (vňať) pred kvitnutím, sušíme rýchlo, v tieni a pri nízkej teplote. Medovka ukľudňuje, používa sa pri nespavosti, proti kŕčom v tráviacom trakte, proti nechutenstvu či pri plynatosti. Má aj proti protivírusové účinky, najmä pri herpese či repelentné účinky. Dá sa použiť aj ako dynamický akumulátor, teda rastlina, ktorá zhromažďuje minerály alebo živiny z pôdy a uchováva ich v prístupnejšej forme - používa sa ako hnojivo alebo mulč.

 
STANOVIŠTE: preferuje ťažšiu, výživnú pôdu v slnečnej, chránenej polohe.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C v podzemku, z ktorého na jar raší. Ako prevenciu voči voškám a roztočom odporúčame umiestnenie na dostatočne vlhké miesto a neprehusťovanie porastu. Dostatočné vzdialenosti a výber miesta s dostatočným prúdením vzduchu slúži aj ako prevencia proti múčnatke.

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: Stredná Ázia, Irán a Afganistan, bol ale zavlečený do mnohých častí Eurázie, do Severnej aj Južnej Ameriky.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 1–2 m, s priamou, vetvenou, jemne ryhovanou byľou. Listy sú striedavé, 2–3-krát perovité, dolné a prízemné so stopkou a dlhé až 1 m, horné sú menšie a prisadajúce k byli. Celá rastlina je silne aromatická.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v júli a auguste.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: dvojnažky aromatickej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: aromatické listy a stopky sa konzumujú surové alebo varené od skorej jari po neskorú jeseň. Ochucujú sa nimi polievky, omáčky, šaláty, dusené jedlá, nahrádzajú ""vegetu"", teda zmes sušenej pomletej koreňovej zeleniny a byliniek na ochucovanie. Aby ste mali dostatok listov aj počas leta, odporúča sa zrezať rastliny počas kvetu k zemi. Kvety sa dajú použiť na dochucovanie tiež. Mladé stonky môžete použiť ako stopkatý celer v šalátoch alebo na ochutenie varených jedál. Semená sa používajú tiež - surové alebo varené, vcelku alebo pomleté - do šalátov, slaných koláčov, polievok. Koreň (najlepšie 2-3-ročný) s veľmi výraznou chuťou sa konzumuje varený či pečený, nastrúhaný na dochutenie jedál. Získava sa z neho aj esenciálny olej používaný v potravinárstve. Všetky časti majú liečivé účinky pri nechutenstve, zlom trávení, kolikách, plynatosti a bronchitíde. Kvety lákajú včely a hmyzích predátorov (napr. pestrice) do záhrady.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, vzdušné. Preferuje úrodnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, ale nie je náročný.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -23 °C až -29 °C, na zimu odumrie nadzemná časť, ale korene ostávajú nepoškodené. Na predchádzanie hubovým chorobám ako sú hrdza, múčnatka, alternáriová škvrnitosť odporúčame vysadiť rastliny v dostatočne širokom spone (cca. 0,9x0,9 m) na slnečnom a vzdušnom mieste.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, fialovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

PLODY: drobné tvrdky.

DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Francúzsko, zrejme oblasť Provence, koncom 19. a zač. 20. stor., presný pôvod neznámy. Kríženec medzi levanduľou úzkolistou (L. angustifolia) a širokolistou (L. latifolia). Nazývaná aj "francúzska levanduľa" alebo "lavandin".

 
RAST: stredne rýchly. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 60–90 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, voňavými fialovými drobnými hluchavkovitými kvetmi v dlhých praslenoch (6,5-8 cm) kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid netvorí plody, množí sa vegetatívne.

 
VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Jej vôňa je silná, sladká, veľmi príjemná a kvetinová, s nižším obsahom gáfru ako u odrody Grosso, a preto sa používa najmä v kozmetike, parfumérii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj varené či esenciálny olej (EO) na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny, krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov, octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď kvety v čaji či kúpeli alebo EO z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších EO a môže sa používať neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C, mrazuodolnejšia z odrôd lavandinu. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Menej trpí hubovými chorobami vo vlhkejších podmienkach.

PÔVOD: Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Odroda Senior je neznámeho pôvodu.

RAST: umiernený, kompaktný. Je to v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky a šírky 30 cm. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s ružovými kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s bielymi kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

RAST: relatívne pomalý. Je to stálozelený ker, zriedkavejšie strom dorastajúci do výšky 1,8-2,5 m (v domovine aj 8-10 m). Má čiernohnedú borku a striedavo rastúce, stopkaté, charakteristicky kožovité, stálozelené, aromatické, podlhovasté až kopijovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, teda niektoré rastliny majú len samičie kvety, iné len samčie a na tvorbu plodov treba oboje.

PLODNOSŤ: stredne skorá.

PLODY: malé (priemerne 1 cm), vajcovité, v plnej zrelosti tmavopurpurové bobule s 1 semenom. Asi 30 % plodu tvorí olej a asi 1 % esenciálny olej.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: v záhrade má okrasné uplatnenie pre jeho pekné biele kvety a charakteristické listy. V Stredozemí je často pestovaný ako živý plot. Láka opeľovače a vtáky a prispieva k biodiverzite záhrady. Od antiky bol pestovaný ako liečivá rastlina a korenie - bobkový list. V kuchyni má nenahraditeľné zastúpenie na ochutenie polievok, omáčok a niektorých dusených jedál. Je kľúčovou súčasťou bouquet garni. Silice v listoch majú antibakteriálny účinok a sú súčasťou zmesí na nakladanie mäsa a iných potravín. Podporujú trávenie. Z plodov sa lisuje olej, ktorý je antibakteriálny, fungicídny a často sa využíva aj v parfumérii či pri výrobe tzv. aleppského mydla. Vavrín (Laurus) bol v antike symbolom slávy a víťazstva, z vetvičiek s plodmi (bobuľa po latinsky je bacca) sa vili vence na ozdobu tých, ktorí dosiahli úspech alebo aj určitý kvalifikačný stupeň. Od označenia ich nositeľov (bacca laureatus) sú odvodené slová bakalár a laureát, používané aj dnes.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, vlhká, ale dobre odvodnená pôda, po zakorenení dobre znáša sucho. U nás vhodný na pestovanie v prenosných kvetináčoch, zimných záhradách, skleníkoch či fóliovníkoch či na chránených terasách v mestách.

ODOLNOSŤ: mladé rastliny nevystavujeme mrazu, staršie sú spoľahlivo mrazuodolné do -5 °C vo fáze dormancie, môžu zvládnuť aj krátkodobý pokles do -10 °C až -15 °C, kedy sa síce odlistia, ale neskôr počas jari a leta regenerujú. Je odolný voči väčšine chorôb a škodcov, môžu ho ale napádať (najmä v skleníkoch) puklice, vošky a roztoče. Po zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: východné Stredomorie a Krym, na skalách, múroch a suchých svahoch.

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker vysoký a širký 20–60 cm. Vďaka glykozidu rutínu je sfarbený žlutozeleno až zelenomodro, je výrazne aromatický. Listy sú trojuholníkovité, striedavé, perovito zložené, slabo dužinaté a ich koncový lístok má vajcovitý tvar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne od júna do augusta až septembra krásnymi žltými kvetmi usporiadanými v súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: laločnaté tobolky na vzpriamenej stopke.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: Celá rastlina je pre ľudí mierne toxická, takže pre prípadnú konzumáciu či liečivé použitie je vhodná len v malých dávkach. Kulinárne využitie: listy sa v malom množstve používajú surové do šalátov alebo ako silne aromatické a horké korenie či do čaju. Liečivé použitie: listy obsahujú rutín, ktorý má prospešné účinky na obehový systém. Používajú sa externe na výplach očí či na hojenie rán. Pri opatrnom vnútornom použití majú protikŕčové účinky pri bolestiach žlčníku a obličiek, zvyšujú pružnosť ciev, obmedzujú sklerózu alebo znižujú menštruačné bolesti, no nesmú sa užívať počas tehotenstva, lebo môžu spôsobiť potrat. Rutový esenciálny olej sa používal už od staroveku, využíva sa v parfumérii aj na ochucovanie jedál, pôsobí aj proti roztočcu chmeľovému. Jej silná aróma odpudzuje niektoré druhy hmyzu, napríklad je vhodné sadiť ju k ružiam či malinám, mala by aj odpudzovať mačky.

 
STANOVIŠTE: polotieň alebo slnečné, so suchšou, dobre odvodnenou pôdou. Je nenáročná na obsah živín v pôde.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -15 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná a tepluvzdorná. Na predchádzanie hniloby odporúčame sadiť do dobre odvodnenej pôdy, ako prevenciu proti múčnatke teplé miesto s dostatočným prúdením vzduchu. Pre silné repelentné účinky nebýva poškodzovaná hmyzom.

PÔVOD: Kultivar ‘Cerise Queen’ patrí medzi staršie záhradnícke selekcie druhu Achillea millefolium a v okrasnom záhradníctve je známy približne od polovice 20. storočia. Presný šľachtiteľ alebo škôlka, ktorá kultivar uviedla na trh, nie sú spoľahlivo zdokumentované - často sa uvádza ako selekcia európskeho (pravdepodobne nemeckého) pôvodu. 

RAST: vzpriamený, kompaktný, dorastá do výšky 60 - 80 cm cm a šírky 30-50 cm. Je to krátkoveká trvalka prezimujúca v podzemku. Má aromatické, matne sivozelené až strieborné a jemne vykrajované listy, ktoré tvarom pripomínajú papradie. Stonky s okolíkmi kvetov sú pevné.

OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilný, hoci atraktívny pre opeľovačov, s obojpohlavnými, aromatickými, sýto-ružovými až purpurovo-ružovými kvetmi usporiadanými do veľkých okolíkov, širokých až 20 cm a kvitnúcich počas dlhého obdobia od júna do septembra.

PLODNOSŤ: zrejme žiadna, rozmnožuje sa vegetatívne odnožujúcimi podzemkami.

PLODY: zrejme žiadne.

DOZRIEVANIE: netvorí plody.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná trvalka do zmiešaných trvalkových záhonov v menších a väčších záhradách, parkoch a v mestskej výsadbe, buď samotný alebo lepšie v skupine 3 rastlín tej istej odrody (5-7 rastlín/m2). Krásne kontrastuje s bielymi či žlto sfarbenými druhmi: rebríčkom Coronation Gold, bielou levanduľou Alba, šalviami, yzopom lekárskym Albus,...atď. Dopĺňa sa pekne aj s ľaliovkou Stella de Oro. Zároveň je lákadlom pre opeľovačov vrátane pestríc. Tuhé, pevné stonky so súkvetiami sú cenené na rez do vázy za čerstva aj na sušenie. Podobne ako iné druhy rebríčka má kvitnúca vňať aj liečivé účinky: zastavuje krvácanie, zmierňuje bolesť, má protizápalové a antiseptické účinky.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne odvodnenú pôdu najmä kvôli prezimovaniu, zvláda aj suchšiu, menej výživnú, štrkovitú pôdu, v príliš vlhkej a výživnej pôde či v polotieni sa trsy môžu rozklesnúť. Vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný do -34 °C až -40 °C, ale potrebuje suchšiu pôdu na úspešné prezimovanie, odolný voči väčšine chorôb a škodcov, niekedy môže trpieť múčnatkou a voškami. Zajace ani vysoká zver ho nepoškodzujú.

PÔVOD: Kanada.

 
RAST: bujný do výšky cca 60-100 cm. Listy sú veľké, hladké, zelené, kvety biele. Jedlé stonky sú atraktívne sfarbené, červené až tmavočervené aj vnútri, nielen na povrchu, šťavnaté, sladkokyselkavé, osviežujúce.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, vetrom opelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, tvorí množstvo stredne hrubých stoniek, nie málo veľmi hrubých.

 
PLODY: nie sú jedlé, sú vajcovité nažky s 2-4 krídlami, používame len na rozmnoženie.

 
DOZRIEVANIE: zber stoniek od apríla do júna. Semená na rozmnožovanie dozrievajú v júli a auguste.

 
VYUŽITIE: stonky treba tepelne upraviť, používajú sa na prípravu koláčov, kompótov, omáčok, sirupov, v ktorých si zachovávajú červenú farbu.

 
STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište až polotieň, humózne pôdy.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda.

PÔVOD: Euroázia okrem Islandu, v Škandinávii a Rusku po 65° severnej šírky. Na juhu zasahuje areál na Azorské a Kanárské ostrovy, do S Afriky, Malej Ázie, na V cez Kaukaz, Blízky východ, Irán, do nižších polôh Himálají, do J Číny a na Taiwan.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 60–90 cm a široká asi 80 cm, s drevnatejúcimi horizontálnymi oddenkami. Stonka je priama, štvorhranná, rozkonáruje sa až v hornej časti. Na listoch, listeňoch aj kalichu sú tmavé lesklé žliazky, vylučujúce silice. Listysú stopkaté, vajcovité, chlpaté. Na vrchole hlavnej stonky a horných konárikov rastú krátke hlávky ružových kvetov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými, niekedy funkčne samičími kvetmi, hmyzom opelivý. Kvitne v júni až septembri.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá.

 
PLODY: vajcovité, podlhovasté tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: listy sa používajú najmä ako korenina - oregano - a kvitnúca vňať najmä ako liečivá rastlina. Kulinárne využitie: listy čerstvé a sušené ako korenina najmä do mediteránnych jedál ako pizza, špagety apod. Používajú sa aj na ochutenie octov, olejov, dresingov, zeleninových či strukovinových jedál. Jedlé a podobne chutné sú aj kvety, ktoré sa dajú používať podobne. Liečivé využitie: sušená kvitnúca vnať sa používa externe do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápaloch ďasien, inhaluje pri kašli. Vnútorne pôsobí pozitívne na tráviaci a dýchací systém. Pôsobí proti kŕčom, zvyšuje vylučovanie žlče, upravuje činnosť žalúdku a podporuje trávenie a chuť do jedla. Používa sa proti prechladnutiu, chrípke, horúčke a bolestivej menštruácii. Je to významná nektárodajná rastlina.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so suchšou, teplejšou, dobre odvodnenou pôdou, ale nie je náročný na úrodnosť pôdy, preferuje mierne zásaditú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v koreni do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: zrejme starobylý, prvýkrát popísaná v r. 1696 anglickým botanikom Johnom Rayom. Je to botanický druh Mentha x piperita, teda prirodzene sa vyskytujúci neplodný kríženec medzi druhmi Mentha aquatica x Mentha spicata.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 0,3 až 0,9 m a šírky 1 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júli až októbri svetloružovými sterilnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neplodná

 
PLODY: netvorí plody. Množí sa poplazmi.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: listy sa používajú do čaju aj rôznych studených nápojov (napr. mojito), listami či esenciálnym olej z nich získavaným sa ochucujú zmrzliny, žuvačky, čokoláda a iné cukrovinky. Esenciálny olej sa využíva aj v kozmetike: zubné pasty, šampóny či mydlá a iné kozmetické produkty, v ktorých pôsobí chladivo. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou, najmä pre deti.

 
STANOVIŠTE: polotieň či slnečné, s dostatočne vlhkou, výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch do -34 °C až -40 °C, na zimu nadzemné časti odumierajú na jar opäť spoľahlivo vyraší. Na prevenciu verticíliového vädnutia či hrdze zbierajte listy priebežne a udržiavajte vzdušný porast.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

 
RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, ružovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

 
PLODY: drobné tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, presný pôvod nie je známy. Kríženec medzi levanduľou úzkolistou (Lavandula angustifolia) a širokolistou (Lavandula latifolia). Nazývaná aj "francúzska levanduľa" alebo "lavandin".

 
RAST: stredne rýchly. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do asi 60 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, čiarkovité, zelené. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, voňavými bielymi drobnými hluchavkovitými kvetmi v dlhých praslenoch (9,5-11 cm) kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid netvorí plody, množí sa vegetatívne.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Hoci má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, sladká, veľmi príjemná a kvetinová, s nižším obsahom gáfru, a preto sa používa najmä v kozmetike, parfumérii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. EO sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo EO z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších EO a môže sa používať neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, kráľovská botanická záhrada v Kew, asistent kurátora Brian Halliwell ju v 80. rokoch 20. storočia vyselektoval ako perspektívneho kríženca levandule úzkolistej (L. angustifolia) a tzv. španielskej levandule (L. lanata), teda Lavandula x chaytoriae a pomenoval po ďalšom zamestnancovi záhrady, Richardovi Grayovi.

 
RAST: pomalý. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 50 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, na levanduľu relatívne široké, striebristé, chlpaté, dlhé až 5,5 cm. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná, ale kvitne drobnými, voňavými modrofialovými kvetmi usporiadanými do stredne dlhých praslenov (6-10 cm) dlho od júla do augusta, dlhšie než levanduľa úzkolistá.

 
PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne odrezkami.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, bylinná, svieža, jemne živičná a drevitá, s nižším obsahom gáfru. Môžete ju využiť v domácej kozmetike či aromaterapii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná do -20 °C, krátkodobo aj -23 °C, mrazuodolnejšia než väčšina odrôd l. prostrednej, mierne menej mrazuodolná než niektoré odrody l. úzkolistej (napr. Munstead). Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Holandsko, Boskoop, výskumná stanica, vyselektovaný ako semenáč z kultivaru Nepeta × faassenii 'Walker's Low', ktorý bol hodnotený v rokoch 1997 až 2002. 'Kit Cat' bol vybraný pre kompaktný rast a bohaté kvitnutie. Kocúrnik Nepeta × faassenii je krížencom medzi druhmi Nepeta racemosa a Nepeta nepetella. Názov kultivaru odkazuje na jeho atraktívnosť pre mačky.

RAST: stredne rýchly. Je to kompaktná, aromatická trvalka s hustými trsmi, dorastá do výšky 35–45 cm a šírky 40 cm počas kvitnutia. Listy sú sivozelené, matné a aromatické.

OPEĽOVACIE POMERY: je ako hybrid zrejme sterilný. Kvitne ale bohato jemnými, levanduľovomodrými, voňavými kvetmi, usporiadanými v hustých praslenoch počas veľmi dlhého obdobia od konca mája až po júl, po zostrihnutí kvetov zas počas augusta a septembra, prípadne až do novembra. Kvety sú veľmi atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: nevytvára plody so semenami, ak, tak len málo a majú zlú klíčivosť. Množí sa vegetatívne delením trsov na jar alebo na jeseň či odrezkami počas leta.

PLODY: tvrdky, ak vôbec vzniknú.

VYUŽITIE: veľmi okrasná a nektárodajná trvalka, vysádza sa do zmiešaných trvalkových záhonov, skaliek, ale aj do črepníkov. Výborne sa kombinuje s ružami, levanduľou a ďalšími suchomilnými trvalkami. Milujú ju mačky. Kulinárne využitie: mladé listy a kvety s mierne horkou a aromatickou chuťou na ochutenie šalátov, polievok atď. či uvariť na čaj. Kedysi sa listy kocúrnikov používali na ochutenie piva. Liečivé využitie: je veľmi účinný proti nadmernému zahlieneniu slizníc nosa, uší, hrdla či tráviaceho systému. Listy a kvitnúca vňať upokojujú, zvyšujú chuť do jedla a zlepšujú trávenie, znižujú teplotu a zápal, sú močopudné, tonizačné a mierne stimulujúce, pôsobia proti parazitom v tráviacom systéme a pri problémoch s obličkami. Externe urýchľujú hojenie rán.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje dobre priepustnú, stredne úrodnú až chudobnejšiu pôdu, dobre znáša suché a kamenisté podmienky. Neznáša zamokrenie.

ODOLNOSŤ: je plne mrazuvzdorný do -40 °C, odolný voči suchu po zakorenení. Je odolný voči bežným chorobám a škodcom, len v suchých letách môže trpieť múčnatkou či naopak v príliš vlhkých podmienkach trpieť hubovými chorobami. Predchádzame tomu výsadbou do dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej pôdy.