Zoradiť podľa:
68 produktov
68 produktov
PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. st.
RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská.
PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.
PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.
STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a nižšie polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou.
ODOLNOSŤ: odroda je vysoko odolná voči hubovým chorobám, chrastavitosti a voči mrazu.
PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.
PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.
PÔVOD: 2. pol. 18. storočia, pôvod neznámy.
RAST: bujný, vytvára mohutný strom so silným kmeňom a kužeľovitú korunu so silnou, riedkou kostrou. Jedna z najlepších kmeňotvorných odrôd, rastie rovno a má tvrdé drevo.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre mrazuodolná v kvete. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: nastupuje po 5-8 rokoch po výsadbe a je pravidelná, vysoká.
PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka je hrubá, hladká, po utretí nápadne lesklá, po úplnom dozretí žltá až zlatožltá , na slnečnej strane karmínovo červená, na niektorých plodoch je táto červeň pásikavá alebo tmavohnedočervená. Biela dužina je jemnozrnná, krehká, maslová, s výbornou, jemne korenistou, sladkou a voňavou, muškátovou chuťou.
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta (asi 10 dní pred úplným dozretím), konzumná zrelosť: postupná, v 2. polovici augusta, skladovateľnosť cca. 14 dní.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, veľmi krátka skladovateľnosť (10-14 dní, potom ovocie múčnatie).
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na teplo, darí sa jej aj vo vyšších polohách s chladnejším podnebím, ale lepšie v chránených pred vetrom; vyžaduje hlboké hlinité, nie príliš vlhké pôdy.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, odolná voči hubovým chorobám, len v nepriaznivom počasí a príliš vlhkej polohe náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.
PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.
DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.
VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.
STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.
PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.
RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.
STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.
PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.
PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.
PÔVOD: Belgicko, Tournai, vypestoval ju okolo r. 1840 ako náhodný semenáč M. Norbert Daras de Naghin v Tournai neďaleko francúzskych hraníc, kde bola v r. 1858 predstavená na výstave. Z genetických testov vychádza, že je potomkom Hardenpontovej. Synonymá: Naghinova maslovka, Nanghinova maslovka, Nanghinova, Beurré de Naghin, Naghins Butterbirne, Nanghins. Butterbirne.
RAST: bujný, vzpriamený. Vytvára široké pyramidálne koruny. Charakteristický je jej úzky tmavý list, ktorý pripomína list rododendronu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, každý druhý rok vysoká.
PLODY: veľké, baňaté až guľovité, takmer hladké. Šupka je hrubá, matná, tuhá, kožovitá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá, jemne bodkovaná, bez líčka. Dužina je biela, často aj žltkastá, maslovitá, často len polorozplývavá, šťavnatá. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, mierne korenistá. Sklon k otlačeniu je veľmi malý, k hnednutiu dužiny malý, ku kamienkovitosti stredný.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri až februári.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, mušty, výživy, džemy a lekváre, destiláty, pečenie a sušenie. Prepravu znáša dobre nielen hneď po zbere, ale aj v čase konzumnej zrelosti. Dobre sa skladuje.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje dobrú, priepustnú a dostatočne vlhkú a výživnú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne v kvete. Je silne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, tá ju môže potrápiť v uzavretých, vlhkých, studených polohách.
PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.
RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.
Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.
PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.
PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.
PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.
PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.
PÔVOD: Francúzsko, 19. st.
RAST: stredne bujný, zdravý rast, vytvára veľkú, silne rozvetvenú korunu vysoko-guľovitého tvaru.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Blumenbachova, Avranšská, Clappova, Williamsova.
PLODNOSŤ: nastupuje v 5.-8. r. po výsadbe, pravidelná, stredná až vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody vajcovitého tvaru, niekedy mierne hranatý alebo k jednej strane stlačený. Šupka je jemná, hladká, čiastočne mastná, jemne hrdzavá; farebne zelená, pri dozretí zlatožltá alebo citrónovo žltá. Dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká až kyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumná zrelosť: v pol. októbra, skladovateľnosť okolo 14 dní.
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu destilátu.
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, preferuje nižšie polohy a hlboké, hlinité, dostatočne vlhké a teplé pôdy.
ODOLNOSŤ: odolná voči monilióze, mladé stromčeky menej mrazuodolné.
PÔVOD: Belgicko, Jodoigne, vypestoval ju Simon Bouvier ako semenáč neznámeho pôvodu a v r. 1843 prvýkrát rodila. Leroy ju popísal dvakrát, raz sa domnieval, že to je hruška totožná s tou, ktorú vypestoval van Mons v r. 1823 ako jednú zo svojich semenáčov a pomenoval po svojom priateľovi, riaditeľovi kráľovských záhrad v Paríži, Poiteauovi. Preto dostala pomenovanie Poiteau nouveau, teda nová Poiteauova hruška, u nás sa udomácnil názov z nemčiny: Neue Poiteau.
RAST: je bujný, tvorí vysokopyramidálne koruny, s kostrovými konármi rastúcimi vzpriamene a s dobre rozvetvenými postrannými konármi a plodonosným obrastom. Má hrubé, zdravé listy.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Lectierova, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), úroda je každoročná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: Veľké až veľmi veľké, nepravidelného tvaru, buď hruškovitého alebo hranatého, na povrchu mierne zhrbolené. Šupka je hladká až drsná, na strome tmavozelená až trávovozelená, neskôr sotva znateľne svetlejšia žltozelená, len veľmi zriedkavo s červenkastým líčkom, po celom povrchu pokrytá jemnými sivými lenticelami, môžu sa vyskytovať hrdzavé škvrny, hrdzavé pruhy, väčšie hrdzavé plochy a niekedy pokrývajú aj väčšie časti plodu, najviac v okolí kalicha. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou zelenkastá, stredne tuhá, jemná, len okolo jadrovníka jemne zrnitá, maslová až celkom rozplývavá, stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, jemne muškátovo korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva koncom októbra a vydrží do konca novembra. Pri konzumnom dozrievaní takmer nemení farbu, ľahko sa dá prehliadnuť dozretie a hrozí prezretie a zmúčnatenie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a výrobu kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, je relatívne nenáročná na polohu a pôdu, ale na dosiahnutie kvalitných plodov a bohatej úrody je vhodná najmä hlboká, výživná, doststočne vlhká a teplá pôda. Znesie aj veternejšie a chladnejšie polohy.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete a kvety dobre odolávajú aj nepriazni počasia, silne vetruodolná, dobre odolná voči chorobám, len v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.
RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.
PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.
DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.
VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.
STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.
RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.
PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.