Listnaté

PÔVOD: Východná časť Severnej Ameriky – od juhu východnej Kanady na severe až po Georgiu na juhu, od Nového Škótska na východe až po Minnesotu a Arkansas na západe. Do Európy bol privezený koncom 17. storočia. V súčastnosti je v Európe často pestovaný, objavuje sa nielen v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v lesoch.

RAST: Opadavý strom, dorastá do výšky 20–30(–40) m vysoký, s šedastou borkou. Listy má dlhé 10–25 cm a široké asi 10 cm. Na jeseň sa listy najmä mladších stromov farbia na červeno, odtiaľ pochádza druhový názov. Od príbuzných druhov s podobnou stavbou listov (Q. palustris, Q. coccinea, Q. velutina) sa líši najmä ich nápadne matným povrchom.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne v máji na letorastoch. Kvety sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, buď sedia priamo na konárikoch alebo majú krátke stopky. Je cudzoopelivý, na tvorbu semien potrebuje prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: Do plodnosti vstupuje v 20 až 30 rokoch, vyššie úrody dávajú až tak 50-ročné stromy. Viac rodia dominantné stromy s veľkou a voľnou korunou. Úroda je vyššia každých 2-5 rokov.

PLOD: Žaluď je skoro rovnako dlhý ako široký, guľovitý, na vrchole so zvyškom blizny, vyrastá po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité. Žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý. Čiaška je plytko miskovitá, hrubostenná, šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté.

DOZRIEVANIE: v októbri. Plody dozrievajú až po dvoch letách.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná, dekoratívna parková drevina s všeobecne drevina do mestskej zelene či alejí. Po odstránení horkých tanínov buď vymývaným mletého prášku z plodov alebo po naklíčení plodov sa dá použiť ako prídavok do múky.

STANOVIŠTE: Slnečné až polotieň, je menej náročný na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie.

ODOLNOSŤ: Mrazuodolný do -34 °C až -40 °C. Suchuvzdornejší než ostatné naše duby. Odolný voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: južná Európa, Malá Ázia.

 
RAST: strom je pomaly rastúci, dosahuje výšku 9-20 m a šírku 6 m, má guľovitú korunu, na suchých stanovištiach je iba vo forme kra.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne dvojdomý, resp. existujú samčie stromy a obojpohlavné stromy, ktoré sú ale väčšinou funkčne samičie, lebo samčie kvety na nich sú nedostatočne vyvinuté. Kvitnú na konci mája a vytvárajú nápadné súkvetia, takže kvitnúci strom vyzerá ako biely, silne voňavý oblak.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, v prítomnosti stromov oboch pohlaví vysoká.

 
PLODY: podlhovasté krídlaté nažky 2-3 cm dlhé.

 
DOZRIEVANIE: počas októbra.

 
VYUŽITIE: je vhodný na výsadbu do parkov, záhrad či iných častí tepelných ostrovov miest, najmä do suchých svahov. Manna zo stromu získavaná narezaním kmeňa je zdrojom cukru - tzv. mannový cukr alebo mannitol, ktorý sa využíva ako diabetické sladidlo a ako liečivo.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, len v mladosti znáša čiastočné zatienenie, znesie aj vysychajúce skalné podklady s nepatrnou vrstvou zeminy, preferuje výživné a zásadité pôdy, optimum je na vápencoch.

 
ODOLNOSŤ: veľmi dobre zvláda extrémne sucho, horšie mrazy.

PÔVOD: Severná a stredná Čína, Taiwan, Japonsko, vzácnejšie i Kórea. Z Číny bol do Európy privezený v roku 1763 a bol nazvaný podľa botanika Josefa Gottlieba Kölreutera, ktorý sa začal zaoberať rozmnožovaním cievnatých rastlín a založil moderné pestovanie rastlín. Vo svojej domovine rastie v suchých údoliachch a vysýchavých riečnych korytách aj na brehoch vodných tokov, často sa tam vysadzuje aj v mestách, parkoch, v okolí chrámov.

RAST: je rýchly, ale celkovo dorastie len asi do 10 m výšky a šírky, zriedkakedy až do 15 m, u nás priemerne len 8 m. Má perovito zložené až 35 cm dlhé listy so 7-15 lístkami končistými, ozdobne zárezovými. Vyžaduje povýsadbový rez, ale po ňom potrebuje len minimálnu starostlivosť.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro, v júni až v júli, prípadne aj v auguste obojpohlavnými súmernými drobnými kvietkami zlatožltej farby. Kvety vyrastajú vo vzpriamenej alebo previslej metline, celé kvetenstvo je štvrť až pol metra dlhé a pri dobrom osvetlení sa zdá, že samo svieti. Kvety sú obojpohlavné a opeľované hmyzom.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

PLODY: neobvyklé, nafúknuté tobolky v bočnom priereze vyzerajúce ako vajce. Majú tri papierové chlopne a obsahujú tri jedlé semená. Zelené tobolky dozrievaním hnednú a aj po opade lístia pôsobia dekoratívne. Navyše v jesenných vetroch o seba šuchocú a upozorňujú na seba.

DOZRIEVANIE: semená v tobolkách dozrievajú v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrasný aj užitočný strom vhodný najmä do mestských parkov či okrasných záhrad. Poskytuje neskorú pastvu pre včely a iné opeľovače. Mladé listy a výhony sú jedlé po uvarení. Semená sú jedlé po opražení a môžu sa použiť ako korálky. Kvety sa používajú pri zápale očných spojiviek a slzení očí (epifore). Dá sa z nich získať aj žlté farbivo a z listov čierne.

STANOVIŠTE: Ideálny ako solitér do parkov a mestského prostredia, nenáročný na pôdu, ale lepšie sa mu darí na slnečných miestach a v teplejších oblastiach s dlhými, teplými letami.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný od -23 °C do -29 °C, odolný voči znečisteniu ovzdušia a voči vetru.

PÔVOD: Severná Amerika, Spojené štáty americké od východného Texasu po južnú Georgiu.

 
RAST: rastie bujne, dorastá do výšky 15-20 m, šírky okolo 12 m. Má veľké dekoratívne chlpaté listy a veľmi nápadné biele až svetloružové kvety.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má obojpohlavné kvety, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, začína vo veku 6-8 rokov a väčšie úrody produkuje od 10. roku života, striedavá, dobré úrody každé 2-3 roky. Len malé percento z kvetov vytvorí plody.

 
PLODY: valcovité tobolky (20-30 cm dlhá, 6-8 mm široká) svetlohnedej farby, ktorá puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20-40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika.

 
DOZRIEVANIE: počas septembra.

 
VYUŽITIE: alejový a parkový strom, dekoratívny celoročne.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, živná, najlepšie vlhkejšia pôda v teplých nížinách a stredne teplých pahorkatinách, ale znesie aj sucho.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: od severozápadnej Európy až po Kaukaz, Malú Áziu.

RAST: ker alebo strom dorastajúci do výšky 0,5-30 m a dožívajúci sa až 500 rokov. Vytvára pravidelnú zaoblenú korunu. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a pozdĺžne hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, striedavé, obrátene vajcovité, asymetrické, dlhé 6-10 cm, na okraji dvojito pílkovité, na povrchu tmavozelené a hladké, zospodu svetlejšie a s chĺpkami.

OPEĽOVACIE POMERY: Obojpohlavné červenkasté kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci, pred rozvíjaním listov, sú vetrom opelivé, silne cudzoopelivé, teda na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca toho istého druhu.

PLODNOSŤ: v prítomnosti opeľovača vysoká

PLODY: nažky s okrúhlym, širokým, zeleným krídlom. Hnedooranžové semeno je umiestnené asymetricky, na konci nažky.

DOZRIEVANIE: v máji až júni.

VYUŽITIE: celý strom ako parková a alejová drevina, najmä v blízkosti vodných tokov. V nezrelej, zelenej fáze sú nažky jedlé a veľmi chutné, orieškové. Drevo je tvrdé, ťažké, húževnaté, využíva sa na výrobu nábytku, je odolné aj pod vodou.

STANOVIŠTE: teplomilná, slnečná až polotienna drevina, náročná na pôdne živiny. Na Slovensku rastie od najnižších polôh do 650 m n.m. ako súčasť luhu a spoločenstiev okolo riek alebo na presychavých stanovištiach (lesostepný ekotyp, krovitá forma).

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, silne odolný voči vetru. Citlivý na grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: Európa, okrem najjužnejších oblastí, Stredná Ázia, Kaukaz, Malá Ázia a severozápadná Afrika. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin po pahorkatiny ako prímes v lesoch, na medziach.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 15-30 m a šírky asi 10-15 m. Je to opadavý strom s priamym kmeňom a s veľkou vajcovitou až pyramidálnou korunou. Kôra je červenohnedá, borka sivohnedá a odlupujúca sa v priečnych pásoch. Listy sú jednoduché, podlhovasto vajcovité, po okraji hrubo pílkovité, veľké asi 10 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Biele kvety vyrastajú v okolíkovitých zhlukoch a kvitnú v apríli až máji.

 
PLODNOSŤ: obvykle neskorá, rôzne vysoká a rôzne pravidelná.

 
PLODY: Plod je guľovitá kôstkovica červenej až tmavočervenej farby, veľká asi 10 mm. Chuť väčšinou dužiny tenšej oproti kultúrnym odrodám je sladkastá až horká, nájdu sa aj semenáče s veľmi chutnými plodmi. Guľovitá kôstka je hladká, žltkastá. Plody obsahujú veľké množstvo flavonoidov.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu júna a júla.

 
VYUŽITIE: výborná alejová, krajinotvorná a medonosná drevina, vhodná aj na svahy do chránených vyšších polôh. Plody sú bohatým zdrojom potravy pre vtáctvo. Môže slúžiť aj ako ""obetný"" strom pre vtákov, aby toľko nepoškodzovali úrodu na kultúrnych odrodách čerešní. Je veľmi hodnotná aj z hľadiska biodiverzity, keďže je na ňu naviazaných množstvo domácich živočíchov, najmä hmyzu, aj vo vysokom veku, v štádiu odumierania. Vtedy ju môže osídliť aj jedlá drevokazná huba sírovec obyčajný. Kvalitné drevo sa používa na výrobu nábytku a hudobných nástrojov. Stopky plodov sú močopudné a fungujú ako tonikum. Odvar z nich sa používa pri cystitíde, edémoch, ťažkostiach s prieduškami, anémii. Aromatická živica vytekajúca z rán na kmeni sa používa na inhaláciu pri pretrvávajúcom kašli.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je to svetlomilný strom, ale znesie aj polotieň, dobre rastie na sviežich, priepustných, stredne ťažkých až ľahších pôdach bohatých na vápnik.

 
ODOLNOSŤ: väčšinou silne mrazuodolná v dreve s rôznou mrazuodolnosťou kvetov.

Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.

Štíhly listnatý strom môže rásť do výšky 20m. Kvety rastú v bohatých súkvetiach a sú krémovobiele. Plody - malvice, gulaté a rastú v prevísajúcich trsoch, keď dozrejú sú jasne červené. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C. Zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. V lesníctve je priekopníckou, pionierskou drevinou, ktorá okamžite zarastie rúbaniská a vývratiská. Plodmi sa živia vtáky. Slúži na výrobu kompótov, sirupov, likérov a používa sa v ľudovom liečiteľstve. Nemáročná, svetlomilá drevina, ktorej sa darí na suchých, ale aj vlhkých a kamenistých pôdach. Používa sa na výsadbu vkusných alejí. Je vhodná na výsadbu aj do horských oblastí.

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: pôvodne len v horách centrálnej časti Balkánskeho polostrova, v Macedónsku, severnom Grécku, Bulharsku, Albánsku. V Albánsku pravdepodobne už pôvodné populácie tohto druhu zanikli. V 2. pol. 16. storočia sa dostal do Istanbulu a odtiaľ ho zaslali botanikovi Clusiovi do Viedne. Najmä počas 17. storočia sa dostal do zámockých parkov, alejí, záhradných reštaurácií. Dnes je rozšírený skoro po celej Európe okrem severných častí, sekundárne aj v miernom pásme Severnej Ameriky, v Ázii na Ďalekom východe a na Novom Zélande.
RAST: rýchly, v dospelosti dosiahne 15 až 30 m, korunu má mohutnú, guľovitú, v staršom veku s previsnutými konármi. Borka je hladká, vekom drsnie a čiastočne sa odlupuje v malých šupinách. Puky sú silne lepkavé, červenohnedé. Dlaňovito zložené listy bývajú päťpočetné až sedempočetné na (až 27 cm) dlhej stopke, na okraji nepravidelně dvojito pilovité, sviežo zelené, lysé. Jazva po opadnutí listu sa nápadne podobá na konské kopyto, z toho pohchádza aj jeho druhové meno.
OPEĽOVACIE POMERY: kvety sú obojpohlavné, usporiadané až po 90 kusoch do vzpriamených kužeľovitých strapcov, ktoré pripomínajú sviečku. Kvitnú počas mája a sú opeľované aj hmyzom aj vetrom.
PLODNOSŤ: neskorá (20 rokov po výseve, cca. 16-17 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: zelené guľovité ostnaté tobolky s tmavohnedými semenami veľkými 1 až 3 cm.
DOZRIEVANIE: obvykle počas októbra.
VYUŽITIE: významná medonosná, parková a alejová drevina. Plody sa používajú na výrobu mastí, balzamov či gélov proti kŕčovým žilám.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje hlboké a humózne pôdy, ale znesie aj horšie. S výnimkou horských oblastí sa dá u nás pestovať všade.
ODOLNOSŤ: toleruje exponované lokality a znečistenie ovzdušia. Je veľmi mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C), ale mladé výhony môžu poškodiť neskoré jarné mrazy. Od konca 20. storočia ho napáda ploskáčik pagaštanovitý (Cameraria ohridella), ktorý spôsobuje tvorbu veľkých zaschnutých škvŕn na listoch, prípadne ich predčasný opad.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

 
RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

 
PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: južná, západná, stredná Európa, na západ do Írska a Anglicka, východne až po Ukrajinu po Don. Izolovaná lokalita v severnej Afrike. Teplomilné dúbravy, lesostepi, kroviny, lesné lemy.
RAST: poloopadavý až opadavý ker, dorastie do 2–5 m. Letorasty sú lysé alebo krátko chlpaté, púčiky sú vajcovité. Listy má podlhovasté až podlhovasto kopijovité, na vrchnej strane tmavozelené, na rube žltozelené, slabo kožovité, protistojné alebo po 3 v praslenoch. Veľmi dobre znáša rez do živých plotov. Z listov či kôry možno získať žlté farbivo.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až v júli, má obojpohlavné kvety opeľované hmyzom. Je samoopelivý. Kvety sú štvorpočetné, biele až zelenkasto biele, usporiadané v malých metlinách, kalich je zvončekovitý, koruna lievikovitá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká v prípade ponechania kvetov a vyvíjajúcich sa plodov pri reze.
PLODY: guľovité až vajcovité bobule, čierne, lesklé, pre nás nejedlé, ale jedlé pre vtákov, s dvoma fialovo hnedými semenami. Sú usporiadané v metlinách. Získava sa z nich modrozelené farbivo, stálejšie ako väčšina iných zelených prírodných farbív.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.
VYUŽITIE: dekoratívna drevina, vhodná do živých plotov. Plody sú jedlé pre vtákov.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, od vlhkejšej až po suchšiu pôdu. Veľmi vhodný ako drevina do živého plotu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -29 °C až -34 °C, odolný voči suchu, dobre znáša znečistenie ovzdušia.