Ovocie na muštovanie

PÔVOD: zrejme Fínsko v 80. rokoch 20. storočia, ale korene siahajú do 90. rokov 19. storočia a práce Ivana Vladimíroviča Mičurina, odroda arónie Mičurinovej (Aronia mitchurinii), teda zrejme kríženca [(Sorbus aucuparia x Aronia melanocarpa) x Aronia melanocarpa], niekedy je označovaná aj ako Aronia x prunifolia. Je veľmi blízko príbuzná odrode Nero.

RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké, len nepatrne menšie než odroda Nero.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká.

PLODY: na aróniu veľké (100 plodov váži priemerne 99,5-110 g, merajú priemerne 0,9 cm), guľaté až sploštene guľaté, stredne pevné, v okolíku je priemerne 20 plodov. Sú tmavofialové až čierne, je to jedna z najtmavších odrôd v šupke aj v dužine, ale má výrazne svetlé osrienenie. Šťava veľmi silne farbí. Majú strednú výťažnosťou šťavy (priemerne 77,2 %), majú stredný obsah cukru (14,2 °Bx či 9,16 g na 100 g) a nižší obsah kyselín (0,8 g na 100 g) aj polyfenolov než iné odrody. Chuť má sladkú, málo kyslú, menej trpkú než odroda Nero, so slivkovo-likérovou dochuťou.

DOZRIEVANIE: neskoršie, asi 2 týždne po odrode Nero, asi v polovici septembra, na sušenie sa dá zbierať ešte aj v októbri. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, z dôvodu vysokého obsahu antibakteriálnych a antiplesňových látok vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: plody začerstva, vtedy obsahujú všetky účinné látky. Používajú sa na výrobu kompótov a džemov, vylisovaná šťava je vhodným prídavkom do ovocných muštov. Trpkosť sa zmierni zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú plody vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonidov, vitamínov PP, B2, B9, karotény, pektínové látky a rutín. Obsahujú veľké množstvo železa a dôležité mikroelementy: bór, fluór, meď, mangán, kobalt, molybdén a ďalšie. Pre obsah jódu až 400 mg/100 g plodov po odstránení semien sú plody vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, sú vhodné na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C- ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe krvácavých stavov, pri liečbe vysokého krvného tlaku, artériosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľké množstvo rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

 
STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora) aj voči hube Phyllosticta arbutifolia. Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky napr. nezamotali do sietí.

PÔVOD: Francúzsko, obec Aprémont v departemente Haute-Saône, v regióne Franche-Comté, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1826, pomenovaná po pomológovi Boscovi.

 
RAST: stredne bujný, neskôr mierny. Vytvára stredne veľkú, riedku, tupo ihlanovitú či guľovitú až široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (cca 5-8 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná

 
PLODY: veľké, typického fľašovitého vzhľadu, šupka má základnú farbu svetlozelenú, prekrytú jemnou hrdzou, v zrelosti má zlatožltú až hnedopomarančovú farbu. Biela až žltobiela dužina je mäkká, jemná, silno šťavnatá, maslovitá. Chuť je polosladká, výborná, korenistá. Považuje sa za jednu z najchutnejších hrušiek.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici septembra, konzumná zrelosť prvá polovica októbra, vydrží do novembra. Plody vetrom nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj džemy, mušty, či kompóty. V dobe zberu znáša veľmi dobre prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje hlboké, dobre priepustné a primerane vlhké, teplé pôdy. V nepriepustných a studených pôdach je dužina kamienkovitá a plody sú malé. Je vhodná do teplých až stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvetoch. V teplejších polohách ju napadá obaľovač jablčný, vo vlhkých, uzavretých môže trpieť chrastavitosťou, tak jej vyberáme otvorené polohy a udržiavame vzdušnú korunu.

PÔVOD: Rumunsko – Sedmohradsko, veľmi stará odroda.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, vznosne; koruna je veľká, guľovitá, hustá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Coxova reneta, Golden Delicious, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Starking Delicous. 

PLODNOSŤ: skorá, úrodnosť bohatá.

PLODY: menšie až stredne veľké, tvar guľovitý, pravidelný. Šupka hladká, suchá, najprv svetlozelená, neskôr svetložltá až slamenná žltá, s červenkastým líčkom a veľmi drobnými lenticelami. Biela dužina, krehká a šťavnatá, chuť kyselkavo - sladká, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra, konzumná zrelosť: december-január, uskladnenie do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba muštov a kuchynské spracovanie, znesie transport.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, polohu (do 600 m n.m.) a agrotechniku, prospieva jej dobrá vzdušná vlhkosť. Dobre znáša veterné polohy.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom a chorobám.

PÔVOD: Švédsko, selekcia semenáčov.

RAST: slabší, dorastá len do výšky 1,2-1,5 m a do šírky 0,6-1 m. Listy má užšie ako ostatné odrody arónií.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne asi týždeň po ostatných odrodách arónií.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká, napriek menšej veľkosti plodov a menšiemu počtu plodov v okolíkoch.

PLODY: menšie (priemerne 3,2 g, 6,6 mm), guľaté, v okolíku je priemerne 17 plodov. Sú tmavofialové až čierne, lesklé, bez výrazného osrienenia, so svetlejšou dužinou ako iné odrody, aj šťava z nich je svetlejšia. Sú menej šťavnaté (73,6 %), ale obsahujú viac cukru (18,7 °Bx), kyselín (1,05 g) a polyfenolov (2340 mg/100 g) ako iné odrody. Chuťovo sú menej trpké ako napríklad odroda Nero.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra, ale skôr ako ostatné odrody s väčšími plodmi. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Preto sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: Plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtili ako komplexného kríženca genotypov SCRI 74126RA8 x SCRI 75131D2

 
RAST: bujný, najskôr počas sezóny vzpriamený, neskôr polovzpriamený, tvorí stredný až vyšší počet pevných, beztŕnnych výhonov, ktoré sú zelené alebo mierne do purpurova, pričom v zime sú takmer celé purpurové.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (2,1-8,1 kg/rastlinu), pravidelná. Plodí na bočných konárikoch minuloročných výhonov, ktoré sú dlhé aj 30 cm.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (v rozmedzí 5,3-10 g, najčastejšie okolo 6 g, 25-40 mm), tupo kónického tvaru, čierne a mierne lesklé, pevné. Chuť je príjemne pikantná, vyvážene sladkokyslá, aromatická. Majú vysokú cukornatosť (priemerne 10,6-12,8 °Brix), hoci pomer cukrov a kyselín je stredný (4,53). Majú vysoký obsah minerálnych látok (0,34 % hmotnosti) a vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrievajú od polovice júla do konca augusta až septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú. Majú slabú tendeciu po zmrazení sčervenať, najmä ak pri zbere neboli úplne zrelé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredných aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Stredne náchylná na poškodenie fytoftórou či bakteriálnou spálou.

PÔVOD: Česká republika, Výzkumný a šlechtitelský ústav ovocnářský Holovousy, hlavným šľachtiteľom bol Jaroslav Tupý, vyšľachtil ju ako kríženca odrôd Rubín a Vanda v r. 1980, registrovaná bola v r. 1994.

RAST: stredne bujný, vytvára vysoko guľovité až rozložité koruny, konáre obrastajú stredne husto.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, opeľovačom. Vhodní opeľovači: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Londýnske, Orleánska reneta, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampanská reneta, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, prekrytá takmer na celom plode pruhovanou červeňou. Dužina je žltkastá, pevná, krehká, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, výrazne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, uskladnená vydrží do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, mušty, výživy, pečenie či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou. Nemá rada suché polohy a pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, rezistentná k bežným rasám chrastavitosti (5-7 bodov z 9), obsahuje gén rezistencie Vf, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Kanada, Britská Kolumbia, Vancouver, Pacific Agriculture Research Center, v r. 1980 vyšľachtená ako kríženec odrôd Nootka x Glen Prosen, pričom odroda Glen Prosen pochádza z kríženia odrody Cumberland, teda ostružiny západnej (R. occidentalis). Na trh uvedená v r. 1989. "Tulameen" znamená v jazyku pôvodných Indiánov z Britskej Kolumbie "červená zem" a je tiež menom rieky tadiaľ tečúcej.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony dorastajú do strednej výšky 1,5-1,8 m, husto vetvené, sú jemne otŕnené, najmä v spodnej časti. Stredne silno odnožuje. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, priemerne 1,37-1,5 kg na rastlinu a 8,143 t/ha.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (priemerne 24,7 mm x 20,3 mm, 2,68-5,38 g) kužeľovité, pevné, silne lesklé, žiarivo červené. Sú stredne šťavnaté. Chuť je výborná, aromatická a sladká s dobrým pomerom cukrov a kyselín (priemerne 5,32:1).

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie neskoré, veľmi dlhé, o 2 týždne dlhšie než u väčšiny raz rodiacich odrôd (priemerne 50 dní). U nás dozrieva od začiatku júla do polovice augusta. Plody sa dobre oddeľujú od kvetného lôžka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Dobre znášajú prepravu i krátkodobé skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná. Je silne odolná voči múčnatke (Sphaerotheca humuli), odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.) a fytoftóre (Phytophthora spp.), stredne odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), stredne až menej odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum či Didymella applanata.

PÔVOD: krajový veľkoplodý genotyp z úpätia Považského Inovca.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: veľké, guľovitého až kónického tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.

 
RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.

 
PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.

 
VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.

 
STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazom.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M. M. Griška, odroda druhu Actinidia arguta var. purpurea selektovaná ako semenáč z voľného opelenia materiálu privezeného v r. 1958 z Pekingu, prípadne aj z Ľvova, Batumi a Mičurinska.

RAST: bujný, dorastá do 4-6 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina vyžadujúca na dosiahnutie úrody opelenie samčou odrodou, napr. Prince Jumbo.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, približne 15-ročné rastliny dávajú ročnú úrodu 20-35 kg. 

PLODY: stredne veľké (priemerne 10,6-11,7 g, 3,3-3,8 x 2,2-2,3 cm), podlhovasté. Šupka je pevná, purpurová a aj dužina je purpurová. Chuť je výborná, sladká len jemne kyslá, príjemná, (obsah cukru priemerne 6,6-12 %). Obsahuje viac glukózy a fruktózy než sacharózy v porovnaní so zelenoplodými odrodami. Má stredne vysoký až vyšší obsah vitamínu C (91,9 mg/100 g) a podobne stredný obsah karotenoidov (priemerne 0,84 mg/100 g). Má zrejme najvyšší obsah antokyánov zo všetkých odrôd kiwi.
 
DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra do októbra. Plody sa zbierajú mäkké a hneď konzumujú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.). 

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam .

PÔVOD: USA, Minnesotta, Excelsior, vyšľachtil ju v r. 1869 P. M. Gideon ako semenáč odrody Cherry Crab.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr slabší až ustáva a potrebuje zmladenie. Tvorí najskôr úzko pyramidálne, neskôr vysoko guľovité až previsnuté koruny. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, časť plodov tvorí aj partenokarpicky. Vhodné opeľovače: Akerö, Antonovka, Charlamowski, Cortland, Cox Pomona, Croncelské, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Rímske, Wagenerovo. Neopeľuje ju dobre Matkino.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-6 rokov po výsadbe), vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr má sklony rodiť striedavo, treba pomôcť vhodným rezom v rok predpokladanej vysokej plodnosti.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (špecificky ľahké, teda priemerne 135 g, ale aj 200 g), guľovité až plocho guľovité, tvarovo dosť pravidelné. Šupka je hladká, lesklá, pevná, jemne osrienená, najskôr zelenožltá, neskôr žltá, prekrytá z väčšej časti charakteristickým krásnym karmínovočerveným, pruhovaným líčkom, voní. Dužina je žltobiela, pod šupkou či aj uprostred mramorovano ružovkastá, jemná, mäkká veľmi šťavnatá a na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslastá, s malinovou vôňou a príchuťou, veľmi dobrá, pripomína chuť Malinového holovouského.

 
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú začiatkom októbra, vydržia uskladnené až do Vianoc, ale najmä z vyšších polôh, najlepšiu chuť mávajú v novembri. Čas zberu treba dobre vystihnúť, pri oneskorení sa plody hromadne opadávajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Na polohu ani pôdu nie je veľmi náročná, ale mala by byť dostatočne vlhká. V suchých a teplých polohách síce dobre plodí a plody sa pekne vyfarbujú, ale dosť opadávajú, bývajú červivé. Vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, kde sa napríklad už nedarí odrode James Grieve. Zvláda dobre aj mrazové kotliny.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči múčnatke, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti. Viac ju v suchých, teplých oblastiach napáda obaľovač jablčný (Cydia pomonella).

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda pestovaná už v 18. storočí v Nemecku a Holandsku, rozšírená najmä v blízkosti dnešného Gdansku v historickom území Pomoranska, ktoré sa po 2. svetovej vojne rozdelilo medzi Nemecko a Poľsko.

RAST: bujný , tvorí veľkú, guľovitú, neskôr rozložitú, širokú a hustú korunu. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Croncelské, Jonathan, Krasokvet žltý, Ontário, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, (stredne) pravidelná, stredná až vysoká, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, úhľadné, s charakteristickými pozdĺžnymi hranami, často so švom, strednej veľkosti. Šupka je jemná, hladká, lesklá, mastná, zelenožltá, prekrytá krvavou červeňou a niekedy pruhovaním, často s nádychom modravého osrienenia. Dužina je žltkastá, pod šupkou často ružovkastá, jemná, kyprá, šťavnatá a voňavá. Chuť je sladkokyslastá, jemne korenistá s malinovou príchuťou, dobrá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva hneď po zbere, vydrží do decembra, ale časom stráca chuť. Plody sa zle prepravujú, ľahko sa otláčajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, mušty, výrobu vína.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda na teplo a pôdu, vhodná aj do vyšších, horských polôh, vyhnúť sa len príliš vlhkým polohám a mokrým pôdam, či príliš suchým pôdam, na ktorých sú plody malé.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči rakovine, stredne až menej voči chrastavitosti.

PÔVOD: Kanada, štát Ontario, vyšľachtil v r. 1820 Charles Arnold v obci Paris ako kríženec odrôd Wagenerovo (otcovská odroda) x Northern Spy (materská odroda). Na trh ju uviedla škôlka bratov Transonových v Orleánse v r. 1882. V r. 1898 získala ocenenie od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti. Do Listiny povolených odrôd v Československu bola zapísaná v r. 1954. Synonymá a cudzie názvy: Ontarioapfel.

RAST: najskôr stredne bujný, neskôr ustáva. Vytvára najskôr vysoko guľovité či úzko pyramidálne koruny, ktoré sa neskôr rozkladajú až na guľovité, sú pomerne malé a riedke.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Má tendenciu vytvárať aj partenokarpické plody bez opelenia. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Krasokvet žltý, Matkino, Oldenburgovo, Parkerovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Šampanská reneta, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, výrazne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké, sploštené, rebernaté s piatimi oblejšími, dobre vyvinutými rebrami, ktoré sa ťahajú pozdĺž celého plodu. Šupka je hladká, lesklá, pevná až kožovitá. Základná farba je výrazne zelená, neskôr slamovožltá s karmínovočerveným líčkom, menej nápadným, rozmytým, niekedy aj široko pruhovaným. Plody bývajú pri zbere modrasto osrienené. Dužina je najskôr stredne tuhá, neskôr mäkká, krémová až žltkastá, čiastočne zrnitá, veľmi šťavnatá, na vzduchu málo hnedne, vydrží dlho bez múčnatenia. Po dozretí voňajú plody len slabo, ale po rozkrojení silnejšie a pripomínajú vôňou odrodu Omanové. Chuť majú kyslastú až sladkokyslú, osviežujúcu, bez korenitosti, najchutnejšie sú z nižších, dostatočne teplých polôh. Majú vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber väčšinou až v 2. polovici októbra, čo najneskôr, keďže až tesne pred zberovou zrelosťou sa plody najlepšie vyfarbujú. Už pri zbere sú náchylné na otlačenie, takže s nimi treba manipulovať opatrne. Konzumne dozrievajú v januári, vydržia v chladnom uskladnení do mája, pri skladovaní nevädnú, ale pri prehnojení môžu hniť zvnútra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie a muštovanie, prípadne aj na pečenie. Kvôli nízkemu obsahu cukrov je vhodné pri konzumácii s mierou aj pre diabetikov.

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené. Dobre sa prispôsobuje rôznym podmienkam, nedarí sa jej len v ťažkých, ílovitých, mokrých pôdach a naopak príliš suchých pôdach či v mrazových kotlinách. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh. Hodí sa najmä do záhrad, sadov či včelníc.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silnejšie mrazuodolná v kvete, je stredne odolná voči chrastavitosti, stredne až menej voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v ťažkej pôde. Napáda ju voška vlnačka krvavá.

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Kanada, Saskatchewan, Langham, semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) z voľného opelenia odrody Thiessen, ktorý vybral Dieter Martin a uviedol na trh v roku 1990.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky asi 4-5 m a šírky asi 3 m, málo odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú na muchovník veľmi veľké (priemerne 13,8-14,3 mm, 1,37 g), guľaté, rastú v strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, sladká (cukornatosť priemerne 16-22 °Brix). Majú stredný obsah vitamínu C (priemerne 6,73 mg/100 g), polyfenolov (priemerne 701,3 mg/100 g) aj antokyánov (priemerne 269,4 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo polovice júna, rovnomerné v rámci strapcov, počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -40 °C až -45,6 °C, stredne v kvete, stredne odolný voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Kanada.

RAST: bujný rast, polovzpriamená koruna.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná,

PLODY: stredne veľké, nesúmerné. Šupka je lesklá, stredne hrubá, hladká, pôvodne zelenožltá, prekrytá takmer na celej ploche plodu tmavočerveným líčkom. Dužina je svetložltá, šťavnatá, kyslastosladká, aromatická, veľmi chutná, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: stredne skorá odroda, dozrieva koncom júla / začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: chránené stanovište, teplé a stredne teplé polohy. Dobre znáša i suchšie podnebie.

ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazom v dreve aj v kvete, odolnejšia voči monilióze a múčnatke broskyňovej, plody sú odolné voči opadávaniu pred zberom, v daždi nepraskajú ani netrpia hnilobou.

PÔVOD: Kanada, University of Saskatchewan, vyšľachtený Bobom Borsom ako kríženec japonskej a ruskej odrody, registrovaný v roku 2014.

 
RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti až 2 m vysoký.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Len čiastočne samoopelivý, pre lepšie opelenie je dobré vysádzať aspoň 2 odrody. Vhodné opeľovače: Boreal Beast (výborný), Honeybee, séria Indigo, Giant's Heart, Tundra (dobrí), ruské odrody, Boreal Beauty (slabší).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už počas druhého roka plodenia môže dosiahnuť v priemere aj 2,6 kg/rastlinu/rok.

 
PLODY: mäsité, pevné, veľmi veľké (priemerne 2,8 g, maximálne 3,9 g) v tvare surfu. Sú veľmi sladké, chuťovo výborné, pripomínajú čučoriedky, cukornatosť je v priemere 13,3 °Brix, kyseliny v priemere 1,8 %. Obsahujú vysoký podiel vitamínov a zdraviu prospešných látok, napríklad polyfenolov (965 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrievajú v priemere 7 dní po odrode Tundra a sérii Indigo a 14 dní po väčšine ruských odrôd, teda väčšinou začiatkom júla. Vhodný na ručný aj mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: plody vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, štiav, sirupov, mrazenie.

STANOVIŠTE: nenáročný na výber stanovišťa. Pôda hlinito piesčitá. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Rez do 5 rokov len sanitárny (poškodené alebo vylomené výhony).

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči spáleniu slnkom a voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

PÔVOD: Poľsko, Skierniewice, Poľnohospodársky výskumný Inštitút, vyšľachtili Łukasz Seliga a Stanisław Pluta ako odrodu muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia), bola registrovaná v roku 2023.

 
RAST: stredne bujný, priemerne dosahuje výšku 3-4 m a šírku 3-4 m, habitus je pod váhou úrod rozložitý, relatívne dosť odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne stredne skoro, podobne ako odroda Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 3,6 kg z 9-ročných kríkov).

 
PLODY: veľké (priemerne 10-12 mm a 0,70-1,15 g), guľaté, rastú v strapcoch po 10–15 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, stredne až viac sladká (cukornatosť v závislosti od roku 11,9-18,9 °Brix). Majú stredný až vysoký obsah vitamínu C (priemerne 4,5-9,8 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 669 mg/100 g) a antokyánov (priemerne 207 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, niekoľko dní po odrode Northline. Plody dozrievajú rovnomerne v rámci strapcov a neopadávajú.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.

 
DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Kanada, Alberta, neďaleko Beaverlodge v povodí rieky Smoky, objavil W.D. Albright na svojej farme, ktorá sa neskôr stala výskumnou stanicou Beaverlodge Research Station, presadil ho okolo r. 1918, spolu s Dr. W.T. Macounom ho vybral koncom 20. rokov 20. storočia na testovanie, v roku 1928 ako Selekcia č. 9, v r. 1935 ako B.E.F. 3502 (1935), a znovu vybraný v r. 1950, na trh ho uviedol až v r. 1956 J.A. Wallace z Agriculture Canada, Beaverlodge, Alberta.

 
RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitý až previsnutý, Dorastá do výšky 2-4,5 m a šírky 6 m, stredne silno až silno odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa viac než 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 4,58 kg/rastlinu, až 6 t/ha), mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké(priemerne 12,4 mm), guľaté, po 7-11 v strapci. Šupka je purpurovočierna s osrienením. Chuť je veľmi sladká (priemerne 15,4 °Brix), jemná, pripomína chuť sušených sliviek. Plody obsahujú dosť väčších semienok, ktoré ale pri konzumácii nevadia (3,6 % hmotnosti plodov). Obsahom flavonoidov sa radí k jedným z najbohatších medzi muchovníkmi (550 mg/kg).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v druhej polovici júna, počas vyše 2 týždňov (priemerne 15 dní od 10 % po 90 % zrelých plodov), nerovnomerné v rámci strapcov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, náchylnejší na listovú škvrnitosť (Entomosporium mespili), ale so strednými príznakmi.

PÔVOD: odroda vyšľachtená v Japonsku, patent vlastní Berries Unlimited v USA, patrí do skupiny zemolezov Blue Treasure.

 
RAST: guľovito-rozložitý a bujný rast, ker dosahuje výšku cca 1,5 m a šírku cca 1,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd. Kvitne v apríli. Vhodné opeľovače: Giant's Heart, Blue Treasure (výborní).

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden dospelý krík prinesie úrodu priemerne 3,6 kg (maximálne 4,5 kg) plodov za rok. Priemerná ročná úroda je 11,8 t/ha (maximálne 14,8 t/ha).

 
PLODY: veľké cca. 2 cm, elipsovité až zaguľatené, tmavomodré. Chuť je sladkokyselkavá až sladká (maximálne 15 °Brix), s jahodovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, od polovice júna do polovice júla.

 
VYUŽITIE: vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, kompótov, pečenie, mrazenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).

PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st., zrejme vypestovaná ako náhodný semenáč van Monsom. Nemecké pomenovanie získala po básnikovi Christianovi Fürchtegottovi Gellertovi. Synonymá a cudzie názvy: Gellertova maslovka, Hardyova maslovka, Veľká Isambartka, Sedivka, Bera Hardego, Beurre Hardy, Beurre de Gellert, Gellert's Butterbirne, Thomas Beurré Gellert.

RAST: veľmi bujný rast v mladosti, neskôr bujný, zdravý. Vytvára krásne, vysoké, široko ihlanovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná a bohatá.

PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.

DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.

VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.
STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.

PÔVOD: Kanada, University of Saskatchewan

 
RAST: veľmi bujný, vzpriamený a pevný, konáre sa pod váhou plodov neohýbajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je vhodné pri výsadbe kombinovať viac odrôd. Vhodné opeľovače: Boreal Beast (výborný), Boreal Blizzard, Aurora (dobrí).

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 2.-3. roku po výsadbe a úrodnosť je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: veľké (priemerne 2,6 g, maximálne 3,7 g), pevné, kvalitné plody oválneho až srdcovitého tvaru a modrofialovej farby. Dužina je mäsitá, chuť je vynikajúca, sladkastá, cukornatosť dosahuje v priemere 16,9 °Brix, pomer kyselín je len 1,87 %.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, až začiatkom júla. Plody neopadávajú ani po dozretí. Sú vhodné na ručný aj mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: plody vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, štiav, sirupov, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.