Ovocie na pálenie

PÔVOD: Francúzsko, 19. st.

 
RAST: stredne bujný, zdravý rast, vytvára veľkú, silne rozvetvenú korunu vysoko-guľovitého tvaru.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Blumenbachova, Avranšská, Clappova, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 5.-8. r. po výsadbe, pravidelná, stredná až vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody vajcovitého tvaru, niekedy mierne hranatý alebo k jednej strane stlačený. Šupka je jemná, hladká, čiastočne mastná, jemne hrdzavá; farebne zelená, pri dozretí zlatožltá alebo citrónovo žltá. Dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká až kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumná zrelosť: v pol. októbra, skladovateľnosť okolo 14 dní.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu destilátu.

 
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, preferuje nižšie polohy a hlboké, hlinité, dostatočne vlhké a teplé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: odolná voči monilióze, mladé stromčeky menej mrazuodolné.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.

 
RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.

 
ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.

 
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.

PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.

VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.

STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.

RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.

PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: zdravý a silný rast do cca 30 cm. Kvitne v apríli a máji.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, rovnomerné, tupo kužeľovité, lesklé, atraktívne, žiarivo červené. Chuť je osviežujúca, sladká. Plody sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
DOZRIEVANIE: v júni.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, mrazenie. Sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, príp.polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči múčnatke.

"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."

PÔVOD: zrejme Turecko.

 
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.

 
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.

 
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.

PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).

PÔVOD: vznikla v USA ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde posledným rodičovským párom boli genotypy C4R8T143 × C4R9T26 a následne bola zo semenáčov vybraná v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici a registrovaná bola v r. 1999.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lenova, Lerosa, Mirka, Palava, Pinkcot, Radka, Sylvercot, Veecot, Vemina, Zetka.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, elipsovité, súmerné, hladké. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, čiastočne krytá purpurovým rozmytým menším líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je silne horké.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od 2. polovice júna, 17 dní pred Velkopavlovickou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.