Ovocie na pálenie

PÔVOD: Francúzsko.

 
RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka zimná.

 
PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred vetrami a mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.

PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862

 
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.

 
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "

PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.

 
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.

 
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.

PÔVOD: Nemecko.
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.
STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.
ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.

PÔVOD: Francúzsko, koniec 19. st.

 
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

"PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vznikla ako semenáč Hardenpontovej maslovky z roku 1852 v škôlkach Boisbunnelových. V r. 1867 bola uvedená na trh s menom prezidenta A. Masa v Bourg en Bresse. Synonymá: President Mass, Mas, Masova, Président Mas, Präsident Mas.

RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.
PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.
RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.

PÔVOD: južné Francúzsko, departament Rhône, buď ju našiel pán Morel či Jean Collaud v roku 1864 ako náhodný semenáč v meste Vienne alebo ju vypestoval Claude Blanchet, ktorý ju dal Morelovi, vlastníkovi ovocných škôlok vo Vaise-Lyone, ktorý ju v roku 1874 začal šíriť. V r. 1879 bola predložená na Pomologickom kongrese, kde ju odporučili na šírenie.
RAST: v mladosti veľmi bujný, rovný, neskôr stredne bujný. Kvôli vysokej plodnosti vytvára len stredne veľké, ihlanovité koruny so vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré sa pod úrodou skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Esperenova bergamotka, Dekanka zimná, Madame Verté, Guyotova, Parížanka, Poiteau, Thirriotova, Tongréská, Trévouxská a Williamsova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, striedavo vysoká a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až obrovské (priemerne 380 g, ale aj 600 g), fľaškovité, väčšinou zhrbolené, ku kalichu aj zhranatené. Šupka je hladká, jemná, nelesklá, pri zbere zelenožltá, potom žltá, na slnečnej strane červenkastá, s veľkými lenticelami, väčšinou aspoň okolo kalichu hrdzavá. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, na vzduchu hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, korenisto sladká, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra nárazovo, konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do októbra. Plody vo vetre padajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, ale aj výrobu kompótov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Nie je náročná na pôdu, plody dobrej kvality a veľkosti prináša na priepustných, úrodných pôdach. Znesie aj vyššie polohy, ale len s ľahšími pôdami a mimo mrazových kotlín. Z ťažších pôd býva vodnatá.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v mladosti a v letorastoch, neskôr je stredne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná je aj v kvete. Chorobami ani škodcami netrpí, vyhľadáva ju len méra hrušková (Psylla pyri).

PÔVOD: Holandsko, ABZ Seeds, 2014.

 
RAST: zdravý a kompaktný, do 30 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (14-17 g), kužeľovité, atraktívne oranžovočervené. Chuť je výborná, sladká, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, od júna do septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: materiál z asi 450-ročného stromu tzv. Adamcovej oskoruše z vrchu Žerotín pri Strážnici na Morave, patrí do pomologického typu Jemná.

RAST: stredne bujný až bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky, dobre plodná aj v medziobdobí.

PLODY: stredne veľké (2-3,5 cm, 7-15 g), guľovitého až kónického tvaru s malou kalíšnou jamkou. Šupka je pomerne jemná, väčšinou lesklá, žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Celý plod je pokrytý drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická, s minimom zrnitosti. Zrelé plody sú náchylné na otlaky.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, plody sú silne až stredne odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Taliansko, Faver, Valle di Cembra, v provincii Trento ako semenáč odrôd T44L04 Lagorai (materská odroda)×T35L04 (otcovská odroda).
RAST: vzpriamený, s oblúkovitými výhonmi pokrytými len malým množstvom tŕňov. Výška rastliny 1,5-2 m, výhonov je na rastlinu pomenej, ale majú bohatý plodný obrast. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 10-12 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, priemerne 1,4 kg/rastlinu.
PLODY: sú veľké (priemerne 5,5-8 g, 2,6-3x1,8-2,4 cm), mäkšie, jasne červené, s predĺženým kužeľovitým tvarom. Hustá dužina má výbornú malinovú vôňu a sladkú chuť (cca. 10,9 °Brix).
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: priamy konzum, mrazenie a ďalšie spracovanie na sirupy, džemy, ovocné kože, zmrzliny apod. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie až 6 dní pri 3 °C.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, priepustná a výživná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), voči odumieraniu malín (Didymella applanata), voči fytoftóre (Phytophthora sp.) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vybrali ju ako prirodzenú mutáciu červenoplodej odrody Sugana, ktorá je zas krížencom medzi odrodami Autumn Bliss a Tulameen.
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.
PLODNOSŤ:
PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

PÔVOD: ČR, Znojemsko, známa už v 1. pol. 20. storočia.
RAST: stredne bujný, dorastá do asi 6 m výšky aj šírky, koruna je guľovitá, hustejšia, kostrové konáre sa veľmi rozvetvujú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, do 5 rokov po výsadbe, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, ploché, oranžovožlté, na oslnenej strane tmavočervené. Dužina je silne šťavnatá, chuťovo dobrá, bez príchuti. Kôstka je dobre oddeliteľná od dužiny, jadro je sladké.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 1. pol. augusta, plody dozrievajú nerovnomerne. Sú skladovateľná je asi 2 týždne po zbere. Dobre sa prepravuje, neotláča sa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, kompóty, sušenie či destiláty.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na kvalitu pôdy, toleruje aj vlhkejšie aj suchšie pôdy, toleruje veterné polohy. Vhodná do teplých a chránených polôh v rámci stredne teplých oblastí (do asi 350 m n.m.).
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvetoch, stredne odolná voči monilóze, citlivá na šarku.

PÔVOD: Rusko.
RAST: v mladosti bujný, pri vstupe do plodnosti slabší.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké, svetlooranžové s červeným líčkom, srdcovitého symetrického tvaru, slabo plstnaté. Dužina žltá, tuhá, stredne šťavnatá, krémová, dobre odlučiteľná od kôstky, ktorá je väčšia. Veľmi dobrá harmonická chuť.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, teda v 2.-3. dekáde júla (2 dni po Maďarskej, zároveň s Velkopavlovickou).
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá na rôzne klimatické podmienky.
ODOLNOSŤ: spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč.
RAST: bujný rast, tvorí rozložitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, bohatá.
PLODY: veľké, oranžovožltej farby s rozmytým menším purpurovým líčkom, dužina oranžovožltá, stredne tuhá, šťavnatá, vynikajúcej sladkokyselkavej aromatickej chuti, dobre oddeliteľná od kôstky, jadro je sladké.
DOZRIEVANIE: zároveň s Velkopavlovickou, teda v 2.-3. dekáde júla.
VYUŽITIE: priamy konzum a konzervovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé a chránené, priepustná pôda; vhodná do teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: v dreve mrazuodolná, v kvete citlivá na jarné mrazíky, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: neznámy, zrejme západné Slovensko.

RAST: bujný, rovný, tvorí hustejšie, rozložité koruny. Má veľmi veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, bucľaté, tmavofialové, mäkké a šťavnaté. Šťava farbí. Chuť nie je mdlo sladká, ale príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, relatívne rovnomerné, približne od konca júna asi 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na sirupy a džemy, destiláty, do koláčov či zmrzliny, dá sa zamraziť na neskoršie použitie. Dobre sa vyníma ako jedlá dekorácia dezertov v kombinácii s bielymi a čiernymi plodmi. Kvôli vysokej šťavnatosti je menej vhodná na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne až menej odolná voči antraknóze.