Zemolez kamčatský Jugana

PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, ako medzidruhový hybrid Lonicera kamtschatica х Lonicera Turczaninowii 1-39-23 vyšľachtili šľachtitelia I. K. Gidzjuk, N. V. Savinkova, A. P. Pavlovskaja a A. T. Tkačeva. Na trh bol uvedený v roku 2010.

 
RAST: stredne bujný, kompaktný, kostrové konáre rastú vzpriamene, vytvára guľovité až rozložité kry s výškou priemerne 1,5 m a šírkou až 1,9 m. Rez do 5 rokov len sanitárny (poškodené alebo vylomené výhony), potom aj zmladzovací či presvetľovací rez v predjarí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Streževčanka, Vostorg.

 
PLODNOSŤ: skorá (od 2. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná, priemerne 3,5 kg z kríka (maximálne 6,5 kg/krík), 11,5 t/ha (maximálne až 21,5 t/ha).

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 1,4 g, max. 1,8 g), džbánovitého tvaru s tupým koncom, pravidelné vo veľkosti aj tvare, pevné. Šupka je tmavofialová až takmer čierna so silným osrienením, pomerne tenká. Chuť je sladká, dezertná, je to jedna z najchutnejších ruských odrôd s vysokým obsahom cukru (13-21 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici mája. Plody nepadajú. Sú vhodné na ručný aj mechanizovaný zber. Odtrh je suchý a ľahký. Plody dobre znášajú prepravu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, silne odolný voči múčnatke jabloňovej (Podosphaera leucotricha) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), veľmi silne odolný voči voškám (Semiaphis lonicerae).