Ovocné

PÔVOD: Nemecko, Brüheim pri meste Gotha v Durínsku, v r. 1837 bola nájdená ako náhodný semenáč v záhrade komorníka Wangenheima, po ktorom ho pomenoval pomológ Dittrich.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti, vytvára stredné až väčšie guľovité, rozložité koruny. Používa sa aj ako kmeňotvorná odroda, lebo je silne mrazuodolná v dreve a rastie rovno. Vo vyššom veku sa na kmeni tvoria charakteristické závaly.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredna skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 23 g, niekedy až 40 g), oválne, súmerné. Šupka je pod silným svetlomodrým osrienením fialovomodrá, niekedy jemne hrdzavá, je kyslastá a v plnej zrelosti sa dá z plodu stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhá, zelenožltá, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná, najmä z teplejších polôh a po menej daždivej sezóne. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach, ale uspokojí sa so širšou škálou pôd. Je vhodná aj do vyšších polôh a do alejí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, použila sa pri šľachtení prvej generácie tolerantných odrôd v Čačaku: Čačanskej lepotice, Č. ranej a Č. najbolje, plody pri dlhotrvajúcich dažďoch praskajú a napáda ich monilióza, treba udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: USA, Kingston, farma Philippa Ricka, objavená ako náhodný semenáč, zrejme odrody Esopus Spitzenberg. O jej propagovanie sa najviac zaslúžil Jonathan Hasbrouck, po ňom ju pomenoval autor prvého pomologického popisu v r. 1826 Judge J. Buel.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, šľahúnovitý, neskôr slabší, vytvára guľovité, hustejšiem neskôr širšie, previsnuté koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hájkova muškátová reneta, Idared, James Grieve, Krasokvet žltý, Laxton Superb, Matkino, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Red Delicious, Spartan, Starkrimson Delicious, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá, v dobrých podmienkach vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 105-130 g), vysoko guľovité až tupo kužeľovité, pomerne vyrovnané. Šupka je hladká a lesklá, žltozelená až žltá, prekrytá na 3/4 až 4/5 povrchu karmínovočerveným rozmytým či mramorovaným líčkom. Dužina je krémová až žltá, pod šupkou býva ružovkastá, pevná, krehká, šťavnatá, jemná. Chuť je sladkokyslá, typicky jemne korenistá, aromatická, veľmi dobrá až výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality a roku od konca septembra do asi polovice októbra, konzumne dozrieva od decembra a vydrží do marca až mája. Predčasne odtrhnuté, ale aj prezreté plody vädnú a rýchlo múčnatejú. Plody prezrejú aj priamo na strome bez padania.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie či muštovanie. Dužina na vzduchu len málo hnedne. Po zbere ich treba rýchlo schladiť a udržiavať pri teplote do 2-3 °C. Veľmi dobre sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dostatočne vlhkým vzduchom, napr. pri vodných plochách, ale nie v inverznej polohe. Vyžaduje výživnú, dostatočne vlhkú pôdu, v suchej piesočnatej plody predčasne prezrievajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. V teplých, suchých oblastiach veľmi náchylná na múčnatku, je náchylná na bakteriálnu spálu a stredne odolná voči chrastavitosti. Zvykne trpieť tzv. Jonathanovou škvrnitosťou plodov, čo je fyziologický prejav nedostatku vápniku v plodoch a vzniká najmä po príliš suchom lete, pri prehnojení dusíkom či po príliš neskorom zbere a skladovaní pri vysokej teplote. Je odolná voči monilióze a málo náchylná na rakovinu.

Rast bujný, neskôr stredný, koruna guľovitá, zahustená. Plodnosť skorá, úroda bohatá, pravidelná. Plod guľovitý až sploštene guľovitý, stredne veľký, šupka zeleno žltá- žltá, neskôr krytá tmavočervenou farbou, na slnečnej strane intenzívne fialovočervené líčko, povrch hladký, polomatný, dužina jemná, krehká, veľmi šťavnatá, biela. Chuť výborná, sladko nakyslá, aromatická, osviežujúca. Vyhľadávaná odroda vhodná na priamy konzum a zimné uskladnenie. Stredné a vyššie stanovište, chránené polohy, kvalitná, vlhkejšia, úrodná pôda, odroda vhodná do záhrad i väčšej výsadby. Mrazuodolná odroda. V mladosti je vhodné prerieďovanie konárov, prebierka plodov. Pôvod Kanada(McIntosh x Newton). Veľmi dobre sa opeľuje s odrodami: Coxova reneta, Golden delicious, James Grieve Red, Zvonkové. Zber v 2.polovici septembra až 1.polovici októbra, konzumná zrelosť: október/ 11 - november, skladovateľnosť do januára až marca.

PÔVOD: ČR, Ostroměř u Hořic v Podkrkonoší, náhodný semenáč, ktorý vyrástol v sade ovocinára F. Kareša na začiatku 20. storočia

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný. Tvorí veľké stromy so široko rozložité, guľovité až vysoko guľovité koruny s riedkym vetvením a s nápadne veľkými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Burlat, Kaštánka, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Rivan, Van.

PLODNOSŤ: je skorá, vysoká a pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), nepravidelne srdcovité. Šupka je tenšia, ale pevná, veľmi lesklá, v plnej zrelosti tmavočervenej až hnedej farby. Dužina je tmavočervená, v plnej zrelosti mäkká, silne šťavnatá, šťava dobre farbí. Chuť je výborná, kyslosladká, príjemne čerešňovo korenistá. Kôstka je veľká, od dužiny sa oddeľuje stredne dobre.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, podľa oblasti niekedy počas 1. polovice júna. Uniká vrtivke čerešňovej, takže nebýva červivá.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum a vhodná aj na ďalšie spracovanie: sušenie, výrobu kompótov, sirupov, džemov a destilátov. Dobre znáša aj dlhšiu prepravu, keď sa zbiera v červenom stave.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, ale aj vo vyšších polohách. Potrebuje výživnú, ľahšiu, dostatočne výhrevnú, hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom vlahy, v príliš suchých alebo naopak príliš vlhkých pôdach rodí menšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Málo náchylná na moníliu plodov aj moníliovú spálu. Stredne odolná voči praskaniu plodov počas dlhodobých dažďov.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil Gustav Čejka v Stupave v r. 1991 ako kríženec odrôd Cresthaven a Burbank July Elberta.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná

 
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, silne prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej polovici plodu prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky je tiež mierne načervenalá, stredne tuhá, nevláknitá. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká a dobre oddeliteľná od dužiny. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 2. polovici augusta, 11 dní po odrode Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

 
VYUŽITIE: priamy, konzum, konzervovanie a ďalšie spracovanie

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.

PÔVOD: ČR, Svojšice u Kolína, vypestoval ju J. Procházka ako semenáč Zelenej ringloty v 1. pol. 19. storočia a pomenoval ju podľa vtedajšieho majiteľa panstva, registrovaná v r. 1954.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, vytvára široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Anna Späth, Lützelsachsenská, Kirkeho, Ontário, Oullinská, Kráľovná Viktória, Stanley, Zelená ringlóta. Dobre opeľuje: Bühlskú, Flotovovu mirabelku, Kirkeho, Katalónsky špendlík a Zelenú ringlótu.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 36-40 g), takmer guľovité, z oboch strán mierne stlačené, mierne nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, tuhá, osrienená, zelenožltá prekrytá svetlofialovou až fialovohnedou, niekedy s jemnou, inokedy hrubšou hrdzou, so stredne výraznými až výraznými lenticelami, dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, žltkastá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, mierne vláknitá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa oddeľuje od dužiny stredne dobre, na jej rebrách môže dužina čiastočne ostávať.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda 3. dekáda augusta až 1. dekáda septembra. Na strome vydrží 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na výrobu džemov, lekvárov a na sušenie či pečenie. Včas obraté plody sa dobre prepravujú, plne zrelé sú citlivé na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, je náročná na úrodnú a hlbokú pôdu. V suchej pôde sú plody drobné, vo vlhkej uzavretej polohe trpí moniliózou. Vhodná aj pre vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú náchylnejšie na praskanie počas dlhotrvajúcich dažďov a následne na moniliózu, obľubujú ju osy. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke, menej odolná voči červenej škvrnitosti listov (Polystigma rubrum).

PÔVOD: SR, VÚOOD Bojnice.

 
RAST: bujný, bujnejší než samičie odrody, ale dobre zvláda rez a dá sa tvarovať aj do živého plotu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samčia, opeľovacia odroda s vysokou násadou samčích kvetov. Vytvára veľké množsto klíčivého peľu, opelí 7-10 samičích rastlín - podľa rozmiestnenia a prevládajúcich vetrov. Kvitne veľmi dlho - od marca do mája.

 
PLODNOSŤ: neplodí.

 
PLODY: neplodí.

 
DOZRIEVANIE: neplodí.

 
VYUŽITIE: univerzálny opeľovač, opelí všetky samičie odrody. Listy obsahujú vitamín C, antioxidanty a bioflavonoidy, konáriky aj serotonín, čaj z nich sa používa pri prechladnutí.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ:plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

 
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

PÔVOD: Kanada, vyšľachtili ju L. H. Hough a Catherine H. Bailey na Rutgers University v roku 1968 ako komplexný kríženec týchto odrôd: [(Geneva x Naramata) x (Morden 604) x (Phelps x Perfection)]

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Harlayne, Harogem.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vhodné zabezpečiť veľkosť plodov prebierkou.

PLODY: stredne veľké až veľké, vajcovité, nesúmerné, hrboľaté. Šupka je slabo až stredne plstnatá, stredne hrubá, tmavooranžová, s malým purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá až tuhá, stredne šťavnatá, väčšinou ľahko oddeliteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. a 2. dekáde júla, 8 dní pred Velkopavlovickou. Pri dlhšie trvajúcich dažďoch v čase dozrievania plody niekedy praskajú a sú napadané moniliózou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, konzervovanie, výrobu džemov aj sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a v zime v kvetných pukoch, stredne v kvetoch, tolerantná voči šarke, bakteriálnej škvrnitosti listov (Xantomonas pruni) a monilióze kôstkovín (Monilinia laxa).

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: pravdepodobne v JV Európe a na Zakaukazsku, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, dorastá do výšky 30+ m a šírky 15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samčích.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, po 5-10 rokoch, vysoká.

 
PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

 
DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

 
VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Biele Karpaty, stará odroda, ktorá sa vyskytovala hlavne na pohraničí Moravy a Slovenska.

RAST: stredne bujný, tvorí vysoko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ:PLODY: prevažne stredne veľké až malé, elipsovité. Šupka je zlatožltá až slamovožltá, posiata bielymi lenticelami, po dozretí silno osrienená. Dužina je jemná, polotuhá, prepletená bielymi žilkami, stredne šťavnatá. Chuť je sladká, niekedy korenistá, inokedy mierne kyslastá s charakteristickou vôňou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré koncom júla až začiatkom augusta. Po zbere vydrží asi týždeň.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu lekvárov a výborného destilátu.

STANOVIŠTE: slnečné, inak nie je náročná, vhodná aj do vyšších polôh aj veternejších lokalít.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, náchylnejšia na moniliózu, treba sa vyhýbať uzavretým polohám pri výsadbe a udržiavať vzdušnú korunu.

Rast bujný, neskôr stredne intenzívny, koruna najprv guľovitá, neskôr ihlancovitá, rozložitá, s vetvami skláňajúcimi sa pod tiahou plodov. Plodnosť skorá, každý druhý rok hojná. Stredne veľký až veľký, tvar kužeľovitý, pri kalichu charakteristicky zúžený, žltý podklad šupky je zastrený tmavo pruhovanou červeňou s drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina žltá, veľmi jemná, voňavá, chuť príjemne aromatická, sladká, korenistá. Veľmi cenná odroda, vhodná na priamy konzum i spracovanie, dobre znáša prepravu. Zber koncom septembra, konzumná zrelosť: október až začiatok novembra, skladovateľnosť do decembra (v klimatizovaných podmienkach i dlhšie). Stredné polohy, i vyššie chránené polohy, úrodné pôdy. V prvých rokoch hlbší výchovný rez. Mrazuodolná. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Ontario, Starking. Dobrý opeľovač pre iné odrody. Pôvodom z USA.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1915 nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Vytvára veľké, široko rozložené koruny, dostatočne husté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Rivan, Van, Summit, Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká a pravidelná. Plodí v malých chumáčoch po celej dĺžke konárov. 

PLODY: veľké (priemerne 6,4 g), srdcovité, mierne hrboľaté. Šupka je pevná, lesklá, hnedočervená až tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, v plnej zrelosti červená, veľmi šťavnatá, farbí stredne silne. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, oválna a dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, teda niekedy počas 1. polovice júna, rovnomerne. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je veľmi dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda najlepšie hlinitopiesčitá, priepustná, ale dostatočne vlhká. Vhodná do suchších teplých až stredne teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetoch. Plody po dažďoch silne praskajú a sú stredne náchylné na moniliózu.

Bujný rast, vytvára široko pyramidálnu korunu. Plodnosť veľká, pravidelná. V kvetenstve obsahuje 15-20 i viac plodov, ktoré sú oválne, červeno-oranžové a majú stredne pevnú šupku. Dužina je žlto-oranžová, chuť sladko kyslastá až mierne trpká. Plody sú bohaté na vitamíny a vhodné na priamy konzum aj spracovanie (šťavy, sušenie, zaváranie, výrobu džemov, sirupov a likérov, ako náhrada za brusnice). Odroda nenáročná na stanovište a pôdy, dá sa pestovať aj vo vyšších horských oblastiach, ideálne ju vysádzame na slnečné miesto do vlhkej priepustnej pôdy, na vzdialenosť 4-8 metrov, vhodná do záhrad, sadov, parkov, alejí, stromoradí. Vysoká odolnosť voči nízkym teplotám v dreve i kvete, dobrá odolnosť voči škodcom a chorobám. Po zapestovaní korunky občasný udržovací rez. Dozrieva od konca augusta do konca septembra (podľa stanovišťa), rovnomerne. Samoopelivá. Pôvodom z ČR.

PÔVOD: Rusko, Minusinsk, Minusinskaya ESHM.

 
RAST: stredne bujný, rozložitý, konáre sú veľmi málo tŕnité. Po zbere úrody odrezaním konárikov výborne regeneruje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, priemerná úroda z jedného kríka je 9-11 kg/rok.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 0,8-1 g), oválne, svietivo oranžové, veľmi atraktívne. Dužina je jemná, aromatická, sladkokyslá, chuťovo výborná (až 8,5 % cukrov, len 2,1 % kyselín). Na rakytník má stredný až vyšší obsah vitamínu C (130 mg/100 g - pre porovnanie citróny rôznych odrôd majú 20-60 mg/100 g), stredný obsah karotenoidov (8,5 mg/100 g) a vysoký obsah oleja (7,3 %).

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, vďaka vysokému obsahu oleja veľmi vhodný na výrobu výrobu kozmetiky s hojivými účinkami.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Maďarsko, asi v r. 1868 ako náhodný semenáč. Známa vo všetkých marhuľových oblastiach pod názvami Maďarská najlepšia, Ungarische beste, Magyar legjobb, Kecskeméti kajszi či Hungarian best.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný, koruna guľovito rozložitá, prirodzene zahustená. V škôlke nerastie rovno, staršie stromy vnútri koruny dosť vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, zároveň s odrodou Velkopavlovická. Podľa času kvitnutia môže opeliť aj odrody: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Legolda, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (prvé plody už 4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, striedavá nie kvôli prirodzenej periodicite plodnosti, ale skôr kvôli zmrznutiu kvetov či mladých plôdikov.

PLODY: veľké (45-65 g), guľovito oválny, väčšinou súmerný, hladký. Šupka je stredne husto až husto plstnatá, svetlooranžová až sýtooranžová s rozmytým červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, len niekedy môže ostávať visieť na jej rebrách. Chuť je kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. a 3. dekáde júla, zároveň s odrodou Velkopavlovická.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná len do teplých oblastí pre marhule, aj tam na chránené miesto.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete a v mladých plôdikoch. Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).