Ovocné

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.
RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.