Ovocné

PÔVOD: Čína, patrí medzi takzvané čínske biele hrušky, druh Pyrus x bretschneideri

 
RAST: bujný na ázijskú hrušku

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, opeľujú ju iné ázijské hrušky alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (150-200 g), podlhovasté až súdkovité. Šupka je hladká, zelená až zelenožltá v plnej zrelosti s červenkastým líčkom. Dužina je krémovobiela, chrumkavá, šťavnatá, sladkastá a len mierne kyslá. Niekedy môže byť zrnitá. Má jemnú muškátovú, ale aj medovú arómu.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva v druhej polovici septembra, na konzum po odležaní.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do cca. -25 °C, rezistentná voči hubovým chorobám ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) aj voči alternárii premenlivej (Alternaria alternaria).

PÔVOD: neistý, buď z Nemecka v 2. pol. 19. storočia vypestovaná škôlkarom Küpperom v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici a zavedená na trh v r. 1887/88 alebo privezená do Nemecka z Francúzska ešte počas francúzsko-nemeckej vojny v rokoch 1870/71. Známa bola aj ako Küpperova raná alebo Früheste der Mark (Najskoršia z kraja).

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké pyramidálne, neskôr až guľovité, ale celkovo menšie koruny, relatívne riedke, vhodné aj do menších záhrad. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné vodorovne, neskôr až previslo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lyonská skorá, Veľká čierna chrupka, Büttnerova, Braunauer, prípadne aj neskôr kvitnúca Napoleonova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, nepravidelná, závislá od ročníka.

PLODY: menšie (priemerne 3,5-5 g), s nepravidelným tvarom, srdcovitým až guľovitým, šupka je lesklá červená, neskôr tmavohnedočervená, vínovočervená; dužina je mäkká (srdcovka), červená, v plnej zrelosti fialovohnedá, stredne šťavnatá, málo farbiaca, dobrá, sladká, ľahko sladkokyslá, jemne aromatická, treba ju nechať plne vyzrieť a neuponáhľať sa so zberom. Kôstka ide dobre oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: 1. deň čerešňového týždňa, je to najskoršia odroda, od ktorej sa počítajú čerešňové týždne. Podľa lokality a priebehu počasia dozrieva koncom mája až začiatkom júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale vzhľadom na dobrú oddeliteľnosť kôstky od dužiny je využiteľná aj na iné spracovanie, vrátane sušenia. Plody v červenej zrelosti dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje teplé polohy s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou a vápenitou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. V suchých pôdach sú plody drobné, podobne aj v ílovitých, kde naviac stromy trpia glejotokom. Teplé polohy jej svedčia nielen kvôli malej mrazuodolnosti skoro kvitnúcich kvetov, ale aj kvôli tomu, že sa najlepšie prejaví jej najlepšia prednosť - ranosť a plody sú kvalitnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, ale slabo v kvete, stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, náchylnejšia na moniliózu po popraskaní.

PÔVOD: Bulharsko, okolie dediny Shanovo, výber z prirodzene sa vyskytujúcich divých semenáčov.

RAST: stredne bujný, kompaktnejší, dorastá do 2-3 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 5,3 g, 23x18 mm), súdkovité až guľaté. Jedna z najväčších odrôd s týmto tvarom, veľmi chutná. Kôstka je v pomere k plodu veľká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta, relatívne krátko (počas 6-7 dní), vhodná na nárazový zber.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, likéry, kandizované ovocie, a vďaka tvaru veľmi vhodná nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Grécko, veľmi stará odroda cca z roku 100 n. l.

 
RAST: mierny a pomerne kompaktný rast, vytvára kríkovitý, rozložitý habitus do výšky 3-4m a šírky 3m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, hruškovité plody zelenej až žltozelenej farby, s ružovou dužinou aromatickej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách od konca augusta až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sušenie, glazovanie - všestranné použitie

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odrodu možno pestovať v záhone i veľkom kvetináči.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: USA, prirodzená púčiková mutácia odrody Negronne v Ridgeville v Južnej Karolíne.

 
RAST: kompaktný, nízky vzrast do cca 1-1,5 m. Listy sú tmavozelené, hlboko laločnaté, veľmi atraktívne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: skorá, v teplých oblastiach bohatá.

 
PLODY: menšie, vínovočervené až fialové plody s červenou dužinou lahodnej, sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: od polovice septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, želé, do koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Odroda vhodná aj pre pestovanie v kontajneri (min. priemer 25 cm) na terasách, balkónoch.

 
ODOLNOSŤ: nenáročná odroda, odolná voči suchu a mrazu do -16 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti.

PÔVOD: Belgicko, v r. 1825 v kláštore v Leuvene objavená ako náhodný semenáč, v Belgicku sa nazýva aj Pastorale.

 
RAST: v mladosti silný, neskôr pomerne slabý, koruna je široko ihlanovitá, neskôr vysoko guľovitá a menšia.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Mechelenská, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 450 g), široko vajcovité, zboku stlačené, plocho zhrbolené. Šupka je hrubá, väčšinou drsná, málo lesklá, zelená až zelenožltá, husto posiata hrdzavými bodkami či až škvrnami, na slnečnej strane hnedastá. Dužina je biela, v dobre vyvinutých plodoch žltkastá, jemná, len okolo jadrovníka zrnitá, v zrelosti veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je u plodov z vhodných polôh sladkokyslá, príjemne muškátovo korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári a vydrží veľmi dlho, do marca, prípadne až apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako jedna z najneskôr dozrievajúcich hrušiek, ale aj na výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, veľmi teplé, chránené, ale s dostatočným prúdením vzduchu. Vyžaduje hlboké, živné, teplé pôdy. V studených, mokrých pôdách sa jej nedarí, plody sú malé, kamienkovité a praskajú. Je vhodná pre teplé polohy, nehodí sa pre chladné miesta, kde plody nemôžu poriadne vyzrieť.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, málo odolná voči chrastavitosti, vyžaduje otvorenú polohu a udržiavenie vzdušnej koruny.

PÔVOD: Nemecko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: bujný rast, vytvára vysoko pyramidálnu až vysoko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Blumenbachova maslovka, Hardenpontova maslovka, Esperenova bergamotka, Boscova fľaša.

 
PLODNOSŤ: nástup do plodnosti je skorý, úrodnosť vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké, hruškovité až zvonovité. Šupka je hladká, nemastná, zelenožltá, po dozrení oranžovožltá až červenožltá, s výraznými hnedozelenými bodkami, predovšetkým v oblasti kalicha a stopky. Dužina žltobiela, jemnozrnná, šťavnatá, chuť sladkokyslá, slabo aromatická, mierne trpká.

 
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra, konzumná zrelosť september až polovica októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, štiav.

 
STANOVIŠTE: teplejšie polohy (nížiny až stredné polohy), chránené pred vetrom, dostatočne vlhké a na živiny bohaté pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až silnejšie odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju J.C. Nelis v r. 1815 v Mechelene.
RAST: slabší rast, vytvára ale veľkú, guľovitú a hustú korunu. Kmeň i vetvy sú húževnaté, odolávajú nepriaznivým vplyvom.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro a kvety sú mrazuodolné.

 Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Hardyho maslovka, Krivica a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké plody širšieho, hruškovitého tvaru, zúženého smerom ku stonke. Povrch býva často nerovný, šupka je hrubá, veľmi drsná, pokrytá hrdzou alebo hrdzavými lenticelami. Základná farba je zelená, neskôr zelenožltá, po dozretí sa spočiatku tmavá hrdza sfarbuje do svetlohneda. Biela až zelenkastá dužina je jemná, šťavnatá, chuťovo výborná, príjemne škoricovo korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom alebo v polovici októbra, konzumná zrelosť: v decembri až januári, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu a polohy, darí sa jej aj vo vyšších, drsnejších polohách, prospieva v pôde ľahšej, piesčitej i v pôde ťažkej, hlinitej.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná odroda, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Nemecko, 2. pol. 19. st., semenáč Landsberskej renety.

RAST: stredne bujný rast, vytvára kužeľovitú až previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače napr.: James Grieve, Ananásová reneta, Coxova reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, každoročná, bohatá.

PLODY: veľké, tupo rebernaté, sploštené. Šupka je lesklá, mastná, žltozelená s nepatrným svetločerveným líčkom. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, voňavá, chuť dobrá, kyselkavá, aromatická. Vyšší obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie. Plody sú vhodné proti prekysleniu žalúdka.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, otvorené polohy a hlboké hlinité pôdy. Neznáša mrazové polohy.

ODOLNOSŤ: nižšia odolnosť voči mrazu v dreve aj kvete, menej odolná voči chrastavitosti, stredne odolná voči múčnatke.

PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.

 
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: Rusko, Moskva, Moskovský botanický ústav MGU, semenáč z náhodného opelenia.

 
RAST: bujný, do 4 m. Koruna je pyramidálna, kôra je svetlohnedá s riedkymi tŕňmi. Listy sú veľké, svetlozelené, silne osrienené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

 
PLODNOSŤ: je veľmi vysoká, priemerne 7-15 kg/krík, maximálne až 35 kg/krík.

 
PLODY: jedny z najväčších (priemerne 0,8, maximálne až 1,3 g), oválne. Šupka je pevná, oranžovožltá, pri zbere nedochádza k jej poškodeniu. Dužina je šťavnatá, kyslejšia . Obsahuje 2,8 % cukru, do 4,3 % oleja. Má stredne vysoký obsah vitamínu C (101 mg/100 g) a karotenoidov (10,2 mg/100 g). Má až 6 mm dlhú stopku, čo uľahčuje zber.

 
DOZRIEVANIE: v 2. polovici júla. Dobre sa zbiera striasaním v určitej fáze zrelosti, ale treba zbierať rýchlo, lebo plody rýchlo prezrievajú a mäknú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Maďarsko, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, University of Horticulture and Food Industry Kölyuktetö, v r. 1975 vyšľachtili József Csizmazia A László Bereznai ako medzidruhový kríženec Muškát Ottonel x Eger 2 (Villard Blanc), v Maďarsku bol registrovaný v r. 2009. Pomenovaný je po Alette van der Maet, žene známeho maďarského spisovateľa Jánosa Apáczai Csere. Obsahuje gény z druhov Vitis berlandieri, Vitis rupestris a Vitis vinifera.

 
RAST: je silný, tvorí málo zálistkov. Vzdialenosti medzi internódiami sú veľké a koruna je voľná a ľahko upraviteľná. Pestuje sa na jednom ťažni. Optimálny počet pukov na 1 m2 je 6-8. Raší neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: ideálne 10-12 t/ha pri zaťažení 6-8 pukov na m2, ale vie byť aj 15-20 t/ha pri nižšej kvalite.

 
PLODY: strapec je stredne veľký až veľký, redší až hustejší (priemerne 203 g s 88 bobuľami). Bobule sú stredne veľké (priemerne 2,5 g, 15,8 mm), guľaté až oválne, zelenožlté, na slnečnej strane žltohnedé s voskovitým osrienením a drobnými bodkami. Chuť je muškátová, príjemne sladkokyslastá (priemerne 19 °NM), príjemne vonia, obsahuje semienka. Prezretím sa stráca príjemná osviežujúca chuť hrozna.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v polovici septembra.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum a na výrobu stolového vína muškátovej chuti s náznakom vône bazy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy s ľahšou piesočnatou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Menej náročný na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v zime (9 bodov z 9-bodovej škály) a raší neskoro, takže väčšinou uniká aj neskorým jarným mrazom. Je vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) (oboje 7 bodov z 9) a vyššie odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (6 bodov z 9) .

PÔVOD: Ukrajina.

 
RAST: bujný, hrubé drevo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: priemerná až vysoká, rodí aj na zálistkoch. Kvalita výborná.

 
PLODY: Riedke až stredne husté strapce s veľkými, tučnými, podlhovastými bobuľami dĺžky aj 5 cm. Farba fialová až tmavomodrá, pri stopke zelenkastá. Chuť sladká, chrumkavá. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku septembra. Čiastočným odlistením dopestujeme vzhľadné strapce.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Strapce dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vyžaduje širší spon, oporný kolík, úrodnú pôdu a primeranú závlahu.

 
ODOLNOSŤ: Ošetrenie proti hubovým chorobám potrebné.

PÔVOD: Moldavsko, medzidruhový kríženec Guzaľ Kara x Villard Blanc.

 
RAST: bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný.

 
PLODNOSŤ: vysoká, úroda na 8-10-ročných kroch vedených na vysokej treláži je 150-170 kg.

 
PLODY: strapec je stredne veľký, kónický (priem. 320-380 g). Bobule sú veľké (5-7 g), predĺžené tmavomodré, príjemnej, sladkokyslej chuti. Cukornatosť je 18-20 °NM. Dužina je mäsitá, chrumkavá, šťavnatá. Modrá a silne osrienená šupka je zvyčajne hrubá.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Dozreté strapce dlho vydržia na kroch a dobre sa aj prepravujú.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj spracovanie na víno, džemy, mušty či kompóty. V chladnom uskladnení vydrží aj 5 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: teplé, slnečné a vzdušné, orientované na juh alebo juhozápad. Nemá veľké nároky na pôdu, dobre sa mu darí v piesčitej, hlinitej ale aj vo vápenitej pôde. Najlepšie sú hlboké, priepustné hlinito-piesočnaté pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: rezistentný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne citlivý na čiernu hnilobu viniča (Guignardia bidwellii), citlivejší na botrytídu (Botrytis cinerea). Mrazuvzdorný do -23 °C.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Seyve Villard 12375 x Kráľovná viníc; maďarský názov odrody je Palatina.

 
RAST: silný až stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: vysoká, spoľahlivá.

 
PLODY: Strapce stredne veľké (200-500 g), kompaktné. Bobule stredne veľké (3-4 g), guľovito elipsovité krásnej jantárovo žltej farby. Chuť je sladká, výrazne muškátová, harmonická. Šupka je pevná a tuhá. Cukornatosť 18-22 %, kyslosť 7 – 8g/l.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva už koncom augusta až začiatkom septembra. Potrebuje sumu aktívnych teplôt 2300 °C.

 
VYUŽITIE: Výborná stolová odroda vhodná na priamy konzum i muštovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, teplé polohy, hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Odroda vhodná aj do vyšších polôh a okrajových oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) , stredne voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) , veľmi vysoko odolná voči botrydíde (Botrytis cinerea), nízko voči červenej spále viniča (Pseudopeziza tracheiphila) a voči suchu dostačujúca. Stredne mrazuodolný do -22 °C až -23 °C.

PÔVOD: Rusko.

 
RAST: rýchlo rastúci ker.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, svetlozelené až žltkasté plody bez chĺpkov. Dužina je šťavnatá, sladká, aromatická. Plody po dozretí neopadávajú.

 
DOZRIEVANIE: od polovice júla.

 
VYUŽITIE: sladko aromatické plody sú vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.

PÔVOD: Nemecko, Bavorsko, Freising, Wissenschaftszentrum Weihenstephan für Ernährung, Landnutzung und Umwelt, vyšľachtil ju Herrmann Schimmelpfeng, je to odroda druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), známa aj pod menom "Bayern Kiwi".

 
RAST: bujný, ovíjavá liana dorastá 4-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavná, čiastočne samoopelivá odroda, jej úrodnosť sa zvýši v prítomnosti samčieho opeľovača, napr. odrody Prince Jumbo.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, až 30 kg z jednej rastliny v plnej plodnosti.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 7,6 g, dĺžka 2,6 cm, šírka 2 cm), valcovité, podlhovasté, mierne sploštené. Šupka je sýtozelená s červeným líčkom, hladká, tenká. Dužina je zelená, šťavnatá, veľmi aromatická a sladká s miernou kyselinku. Obsahuje stredne až veľmi veľa vitamínu C (81-182 mg/100 g) a aktinidín s protimikrobiálnymi účinkami.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici septembra. Zbierajú sa plne dozreté, teda mäkké priamo z rastliny.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.).

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne juhozápadná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.