Vinič hroznorodý Jupiter

PÔVOD: USA, Arkansas Agricultural Experiment Station, University of Arkansas, vyšľachtili ju John Reuben Clark a James Norman Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Arkansas 1258 x Arkansas 1672 - v r. 1981 prebehlo kríženie, v r. 1984 selekcia.

RAST: stredne bujný, poliehavý. Listy sú veľké, tmavozelené, málo až stredne vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká (25-29 t/ha v plnej plodnosti).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 150-250 g), kónické, niekedy krídlaté. Bobule sú veľké (priemerne 4,5-5,5 g), oválne. Šupka je červenomodrá, v plnej zrelosti modrá, stredne hrubá, k dužine priľnavá. Dužina je stredne tuhá. Chuť je sladká, jemne muškátová, veľmi dobrá.  Cukornatosť je 19,8 %. Spadá do kategórie bezsemennosti III-IV, ide o stenospermokarpický typ bezsemennosti, bobule obsahujú malé, mäkké rudimenty, ktoré nie sú patrné počas jedenia.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, na prelome augusta a septembra (5 dní po Venus). Pri daždi počas dozrievania nepraskajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu hrozienok, vína, kompótov, sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, dostatočne vlhká, úrodná, ale priepustná pôda. Je vhodný do teplých až stredne teplých či chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je v rámci medzidruhových krížencov stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -23 °C (mrazuodolnejší než Einset Seedless, Vanessa Seedless, Venus či Saturn, ale menej než Mars či Reliance). Je stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), antraknóze (Elsinoe ampelina) a múčnatke (Uncinula necator), ale je náchylný na perenospóru (Plasmopara viticola).