Zoradiť podľa:
265 produktov
265 produktov
PÔVOD: USA, University of Arkansas, kríženec Ark. 631 × Ark. 883 z roku 1982, registrovaný v roku 1993
RAST: stredne bujný, vytvára beztŕňové, vzpriamené výhony. Veľmi dobre odnožuje, takže rýchlo vie vytvoriť černicový záhon. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až júni.
PLODNOSŤ: Plodí na dvojročných výhonoch, úrodnosť je stredná.
PLODY: stredne veľké (4-7 g), lesklé plody kužeľovitého tvaru s pevnou dužinou. Chuťovo veľmi sladké (4,8-9,6 %), aromatické, len s malými semienkami, s vysokým obsahom vitamínu C v rámci černíc (48 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od konca júla do konca augusta (začína 11 dní pred Navaho), dozrieva počas necelých 4 týždňov.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj mrazenie či ďalšie spracovanie (džemy, zaváraniny). Dobre znášajú prepravu a sú dobre skladovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou, pôda dobre odvodnená, hlinitá, organická, bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná (do minimálne -24 °C), stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea), dobre odolná voči suchu.
PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".
RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.
PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.
DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.
PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.
PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".
RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.
OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.
DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.
VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.
PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.
RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.
PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.
PÔVOD: Nemecko, nájdená ako náhodný semenáč na pozemku pána Schneidera v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici v 2. pol. 19. storočia, prvý krát popísaná bola v roku 1865. V Čechách sa pestovala na Mladoboleslavsku pod názvom Thurn-Taxis a považovali ju za krajovú odrodu.
RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredný. Vytvára pravidelné ihlanovité či široko pyramidálne koruny, neskôr až vysokoguľovité, stredne husté. Kostrové konáre rastú šikmo hore, terminál výrazne dominuje nad ostatnými kostrovými konármi. Vyžaduje dobré zapestovanie koruny, aby sa dala ľahko oberať. Postranné konáre sú previsnuté. Niekedy vyhoľujú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro a postupne, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Troprichterova, Hedelfingenská, Kordia.
PLODNOSŤ: neskoršia, väčšinou stredná, striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké (8 aj viac g), široko až tupo srdcovité, zo strán sploštené, stoja na temeni. Šupka je tuhšia, tmavohnedočervená, lesklá so svetlejšími bodkami. Dužina je pevná (chrupka), ružovočervená, šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť má veľmi dobrú až výbornú, sladkú, aromatickú, korenistú, chutí dobre už pri červenej zrelosti. Kôstka je veľká, od dužiny sa dobre oddeľuje.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4.-5. čerešňovom týždni postupne, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 1. polovici júla. Plody napáda už vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu kompótov, destilátov, len džemy a sirupy sú svetlejšie. Plody sa dobre prepravujú aj krátkodobo skladujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé svahy a priepustné, úrodné, dostatočné vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov.
PÔVOD: neznámy, asi veľmi stará odroda, zrejme už zo 17. storočia, možno z Bulharska, uvádzaný aj ako Flava, Xanthocarpa, Luteocarpa, Fructu Luteo.
RAST: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý.
PLODNOSŤ: stredne veľká.
PLODY: menšie až stredne veľké, oválne, jantárovožlté, veľmi dobrej sladkokyslej chuti (cukornatosť 9 %) s ananásovou príchuťou. Kôstka je zle oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od začiatku augusta postupne dozrieva.
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE:nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, náchylnejší na vymrznutie kvetov, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Švajčiarsko.
RAST: bujný a hustý rast do výšky 3-4 m a šírky 4 m. Tmavozelené listy sú veľké, dlaňovito laločnaté, veľmi dekoratívne.
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: skorá a vysoká.
PLODY: veľké, hruškovito pretiahnuté, s fialovo-hnedou šupkou a svetločervenou aromatickou dužinou lahodnej, sladkej chuti.
DOZRIEVANIE: od druhej polovice júla (breba) a od druhej polovice augusta (hlavná úroda).
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, ako dezertná odroda.
STANOVIŠTE: slnečné a chránené miesto, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda.
ODOLNOSŤ: bohato rodiaca a nenáročná odroda, v mladosti odoláva -15 °C, v dospelosti mrazuvzdorná aj do -19 °C. V mladosti pestujeme rastliny prvé 2-3 roky v dostatočne veľkom kvetináči a chránime pred mrazom prikrytím alebo presunutím do chladnej miestnosti alebo vysadíme von a chránime zakrytím napr. slamou.
PÔVOD: Francúzsko, Angers, semenáč neznámeho pôvodu v 2. pol. 19. storočia vypestovaný v pokusnej zahrade Záhradnického zväzu Maine et Loire. Prvýkrát rodila v r. 1849.
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený, užší ihlanovitý tvar si zachováva aj vo vyššom veku.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Crassanská, Júlová, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Mechelenská, Nelisova zimná, Poiteau, Rooseveltova, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až menšia, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 190 g, ale aj 500 g), krátko hruškovité, baňatejšie, z jednej strany často jemne prehnuté, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, jemná, matná, najskôr zelená, neskôr žltozelená s množstvom hrdzavých bodiek, niekedy s oranžovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až žltobiela, jemná, rozplývavá, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je korenisto sladká, mierne kyslastá, aromatická, vynikajúca, jedna z najlepších.
DOZRIEVANIE: zber v pol. októbra, konzumne dozrieva koncom októbra až zač. novembra, vydrží do konca novembra až do pol. decembra. Pri zbere sa neotláča. Dobre sa skladuje, nevädne a nehniličí, dozrieva postupne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie, výrobu džemov, výživ, kompótov, destilátov, na pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda teplá, hlboká, dostatočne vlhká, úrodná. V suchej a chudobnej pôde málo rodí, v studenej a mokrej sú plody nekvalitné a ľahko praskajú. Vhodná len do teplých polôh, vo vyšších sú plody kamienkovité.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, voči ostatným chorobám a škodcom stredne, nebýva červivá.
PÔVOD: USA, South Haven, South Haven Experiment Station, vyšľachtil Stanley Johnston v r. 1962 ako kríženca genotypov SH 333 [Redhaven x SH 171 (voľne opelená Halehaven)] x SH 348 (voľne opelená Ambergem) a v roku 1965 vybral výsledného kríženca. Po 10 rokoch testovania bola v roku 1976 uvedená na trh.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, tvorí silné kostrové konáre.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne .
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,35 cm), guľaté, v tvare veľmi pravidelné. Šupka je zlatožltá s asi 80 % prekrytím červeným líčkom. Dužina je žltá, pevná, nevláknitá, výborne oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi podobná chuti odrody Redhaven, kyslosladká až sladká, dobrá. Plody sú veľmi pevné a veľmi dobre znášajú prepravu.
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 10 dní po odrode Redhaven, teda v 2. dekáde augusta.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, výživy, destiláty.
STANOVIŠTE: slnečné, slnečné, teplé, chránené. Ideálna je hlboká, dobre odvodnená a prevzdušnená, ale dostatočne vlhká pôda bohatá na živiny, stredne ťažká. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve (5 z 10 bodov), vyššie mrazuodolná v kvetných pukoch a kvetoch (7 z 10 bodov), vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans) (1,14 zo škály 0-9, kde 9 je najhoršia hodnota), vyššie odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), stredne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xantomonas pruni), stredne až vyššie odolná voči dierkovitosti - klasterosporióze (Stygmina carpophila).
PÔVOD: Francúzsko, 1963, selekcia z odrody May Flower.
RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro, dlho.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: malé, guľaté, nesúmerné. Šupka je tenká, veľmi slabo až slabo prilieha k dužine, je husto až veľmi husto plstnatá. Základná farba je zelenobiela, na oslnenej časti prekrytá rozmytým výrazne červeným líčkom. Dužina je zelenobiela veľmi mäkká, vláknitá, sladkokyslá, pomerne chutná. Kôstka je kruhovitá, ťažko odlučiteľná od dužiny, vo väčšine prípadov prasknutá. Plody sú menej až stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nepraskajú ani tak vplyvom dažďa ako vplyvom prasknutej a nedovyvinutej kôstky.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. dekáde 7., 30 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v rámci všetkých oblastí pestovania broskýň, aj tých okrajových.
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, vysoko tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).
PÔVOD: Ukrajina, z voľného opelenia odrody Semjon.
RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.
PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.
PLODY: sú veľké (priemerne 2,8 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké až veľké, dobre vypĺňa celú škrupinku (tvorí 48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.
STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami netrpí. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.
PÔVOD: Poľsko, Arborétum Bolestraszyce.
RAST: má rozložitý habitus.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 4-5,5 g, maximálne 7 g), hruškovitého tvaru tmavočervenej farby. Chuť je výborne sladkokyslá, s priemernou cukornatosťou 14 % patrí k jedným z najsladších odrôd. Kôstka je v pomere k plodu skôr väčšia (14 % z hmotnosti plodu), ťažko sa oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v septembri krátko, takže je vhodný na nárazový zber.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Švédsko, Kristianstad, v roku 1996 vyšľachtil B. Sjostedt ako selekciu genotypu Ru 1-61 op.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 1-1,5 m. Početné výhony sú takmer beztŕnne. Pri pásovej výsadbe rastliny sadíme 0,5-1m od seba a s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie (v zatrávnení strádajú), v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez. Hnojíme kompostom, vyzretým hnojom, výluhmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká
PLODY: menšie až stredne veľké, guľaté až kužeľovité, tmavočervené. Chuť je osviežujúco sladkokyslá, kyslejšia, výrazne aromatická.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od polovice augusta až do mrazov. Dozrieva asi týždeň pred Autumn Bliss. Plody sa ľahko oberajú.
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, želé, destiláty, zmrzliny, koláče apod., ale aj na priamy konzum.
STANOVIŠTE:slnečné, chránené. Najlepšie sa jej darí v humóznej, dobre priepustnej, ale dostatočne vlhkej a na vápno chudobnej pôde. Odroda vhodná aj do vyšších oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je ešte odolnejšia voči plesni sivej (Botrytis cinerea) než odroda Autumn Bliss. Je stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.
PÔVOD: Poľsko, Niwa Berry Breeding Company, iný názov je GLORIA
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v 4. májovom týždni.
PLODNOSŤ: na minuloročných výhonoch.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 7,2 g, maximálne 10,5 g), lesklé, čierne, kužeľovité, pevné, sladké (12 °Brix), s typickou príchuťou lesných černíc.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v júli.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a ďalšie spracovanie (sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Vďaka pevnosti dobre znáša prepravu a skladovanie (aj 10 dní v chladničke).
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do stredne teplých oblastí a chladnejších oblastí.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná, málo náchylná na antraknózu, hubové choroby či roztoče. Horšie znáša vysoké teploty.
PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.
RAST: stredne silný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

