Zoradiť podľa:
265 produktov
265 produktov
PÔVOD: Japonsko, Kawasaki, náhodný semenáč druhu Pyrus pyrifolia v sade pána Tatsujiro Toma z roku 1895, pomenovaná po rodinnom sídle rodiny Toma
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi dobre sa rozvetvuje. Habitus stromu je rozložitý až previsnutý, plodí na krátkom dreve v zhlukoch. Koruna je zahustená dlhými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Tvaruje sa jednoducho.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v prvej polovici apríla, je to prevažne cudzoopelivá odroda, na opelenie potrebuje inú japonskú hrušku alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská. Dobre ju opeľujú ázijské odrody: Yakumo, Shinsui, Shinko, Shinseiki, Hosui, Nijisseiki, Olympic, Korean Giant, Kikusui, Yongi, Kosui.
PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá, vysoká a s prebierkou pravidelná, približne 20-30 kg za rok.
PLODY: pevné, stredne veľké až veľké (6-7 cm, u nás priemer 130-150 g, v domovine aj 200 g) plochoguľovitého tvaru s dlhou, hrubou a pevnou stopkou. Šupka je tenká, bronzovohnedá, pevná, drsná a suchá, hrdzavá, ľahko sa poškodí, pri zbere treba postupovať opatrne. Dužina je krémovobiela, nehnedne, je jemná, tuhšia a stredne šťavnatá, no veľmi sladká a s unikátnou rumovo-karamelovou vôňou aj príchuťou. Ako taká väčšia pralinka.
DOZRIEVANIE: Plody dozrievajú stredne skoro, postupne od septembra a nezvyknú praskať. Konzumne dozrieva od novembra. Pri skladovaní v chladničke vydržia nepoškodené plody aj 4-5 mesiacov.
VYUŽITIE: Ich chuť a vôňa najlepšie vynikne pri jedení začerstva, ale sú vhodné aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty alebo chutné zimné šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), hoci citlivá na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola), menej napadaná mérami hruškovými. Náchylnejšia len na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).
PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.
RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.
PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.
ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.
PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtená ako kríženec odrôd George Soltwedel x Sparlee, povolená v r. 1971.
RAST: vzpriamený, vysoký, hustý, plocho guľovitého tvaru. Tvorí stredné množstvo pomerne dlhých poplazov, najmä v prvom roku.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetné stvoly sa tvoria vo veľkom množstve pod listami a v ich úrovni.
PLODNOSŤ: vysoká (0,88 kg/rastlinu).
PLODY: veľké, v prvej polovici zberu ľadvinovité, potom tupo kužeľovité, karmínovočervené, lesklé pri zbere. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, s výraznou dutinou, veľmi mäkká. Chuť je vynikajúca, dezertná, sladká a silne aromatická po lesných jahodách.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 2. týždňa júna do konca júna, krátke, trvá asi 18 dní.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy a sirupy.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, prípadne polotieň. Znáša veľmi dobre všetky typy pôd, ale preferuje polopriepustné pôdy. Je nenáročná, vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, v spone 50x80 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj v kvete, stredne až viac odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči múčnatke (Podosphaera aphanis), odolnejšia voči koreňovým hnilobám.
PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.
RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.
PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).
PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.
DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.
PÔVOD: Francúzsko, v Oullins pri Lyone ju vo svojej škôlke ako náhodný semenáč vzpierajúci sa zaštepeniu objavil v roku 1822 M. Jaboulay. Nazýva sa aj Jaboulay alebo Oliva či Ramon Oliva.
RAST: stredne bujný až veľmi bujný (aj na mahalebke), vytvára mohutnú, pritom však riedku korunu, rozložitú, neusporiadanú, konáre sú vodorovne rozložené, neskôr ovisnú. Kvôli tvaru koruny sa veľmi nehodí do stromoradí a alejí.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Kaštánka, Rýchlica nemecká, Hedelfingenská, Büttnerova, Kassinova raná, Srdcovka preúrodná.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, nepravidelná, závislá na ročníku. Typicky
vyholuje a plodí na konci konárov.
PLODY: veľké (priemerne 6 g), tuposrdcovitého alebo guľatého tvaru, šupka veľmi lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je v skorej zrelosti tuhšia, neskôr mäkká (polochrupka), červená, popretkávaná bledými žilkami, veľmi šťavnatá s červenou, bledo farbiacou šťavou. Chuť výborná, sladkokyslá až sladká, príjemne vínovastá, stredne aromatická. Kôstka je veľká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Je to asi najskoršia veľkoplodá odroda zo starých odrôd čerešní.
DOZRIEVANIE: skoré, v 2.-3. čerešňovom týždni, zároveň s Karešovou a Kaštánkou, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Na prepravu a krátkodobé skladovanie ju treba obrať ešte pred plnou zrelosťou, keď sa ešte toľko neotlačuje.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kompóty a ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej v teplých aj stredne teplých oblastiach, na pôdu nie je náročná.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov. Je málo náchylná na moniliózu, ale vo vyšších polohách ňou trpí viac.
PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.
RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).
PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.
DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.
VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).
STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.
PÔVOD: veľmi stará odroda, ktorej pôvod nie je presne známy, vznikla zrejme z druhu Corylus tubulosa v prímorských oblastiach južnej Európy.
RAST: stredný až slabší, tvorí husté, rozložité kry. Veľmi silne podrastá. Vyžaduje menej priestoru pri výsadbe.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, samičie kvety začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.
PLODNOSŤ: stredne skorá (od 4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká vo vhodných podmienkach, menej až stredne pravidelná.
PLODY: stredné až veľké (priemerne 23 g), dlhé valcovité, či podlhovasto vajcovité, svetlohnedé, stredne dobre lúskateľné, nie všetky jadrá ostanú vcelku, ale veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Pančuška je dlhšia než plod, je iba jemne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinku (z hmotnosti plodu tvorí asi 50 %). Je dlhé valcovité, šupka je tenká, hlakdá, svetlohnedá, len veľmi slabo až slabo skorkovatená. Chuť má aromatickú, veľmi dobrú, sladkastú až sladkú. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: skoré, počas 1. dekády septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Vhodná len do teplých a stredne teplých chránených polôh.
ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, aj kvety sú kvôli skoršiemu času kvitnutia poškodzované mrazmi. Kvety sú citlivé aj na iné nepriaznivé klimatické podmienky v čase kvitnutia. Nezvykne trpieť chorobami, nosánik lieskový (Curculio nucum) aj veveričky a vtáky jej plody s obľubou vyhľadávajú.
PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.
RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.
PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.
PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.
VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).
PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).
PÔVOD: Poľsko, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke.
RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.
VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Anglicko, asi už od pol. 17. storočia, v r. 1729 ju prvýkrát popísal pomológ Battey Langley ako Hamden's Bergamot.
RAST: v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, koruna široko ihlanovitá až vysoko guľovitá. Kostrové konáre rastú šikmo hore, vedľajších konárov je veľa a pod úrodami sa ohýbajú, takže neskôr koruna pôsobí previslo. V období plodnosti vyžaduje presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: síce neoverené, ale podľa času kvitnutia asi: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Bezjaderka Říhova, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-180 g), cibuľovité, niekedy pri stopke viac zúžené, inokedy tupo skosené. Šupka je jemná, drsná, nelesklá, zelenožltá, s červeným pruhovaným líčkom, s množstvom lenticiel. Niekedy býva celá, inokedy len okolo stopky a kalichu pokrytá škoricovou hrdzou. Dužina je biela, žltkastá, okolo jadrovníka hrubo zrnitá, inak veľmi jemná, mäkká, šťavnatá a rozplývavá. Chuť je výborná, sladká, jemne korenistá, jemne aromatická.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 10 dní po zbere, skladovateľná do konca októbra až do druhej polovice novembra. Plody sú v zberovej zrelosti málo náchylné na otlaky, pri konzumnej naopak veľmi náchylné.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, pečenie, mušty a destiláty. Je menej vhodná na sušenie a kompóty kvôli zrnitosti dužiny okolo jadrovníka.
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, neznáša len príliš suchú alebo naopak príliš mokrú a studenú, na nich plody zostávajú drobné, praskajú a nedozrievajú. Na polohu tiež nie je náročná, znesie otvorené aj chránené, nižšie aj vyššie polohy. Veľmi vhodná do alejí, sadov aj záhrad.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, monilióze, rakovine.
PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.
RAST: bujný, vzpriamený
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč
RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.
PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.
RAST: veľmi bujný, polovzpriamený až takmer vzpriamený. Výhony sú beztŕnne.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká (až 15 kg na rastlinu).
PLODY: spočiatku len priemerne veľké plody, ale v 3.-4. roku po vysadení obrovské plody (priemerne 10 g, ale aj viac ako 20 g) vajcovitého tvaru, pevné, čierne. Chuť je výborná, aromatická, sladká (až 12 °Brix a do 1 % kyselín).
DOZRIEVANIE: skoré až neskoré, od konca júla až do konca septembra počas veľmi dlhého obdobia.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a ďalšie spracovanie (sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Sú veľmi dobre skladovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do všetkých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, mierne tolerantná na teplo, silne odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška bol vyšľachtený ako kombinácia genotypov, prvý krát rodil v roku 1990
RAST: stredne bujný až bujný. Vytvára ker až polostrom. Dorastá do výšky 2 - 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODNOSŤ: vysoká, 17-ročný krík dosiahne úrodu až 45-50 kg.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 5,6−8 g), fľaškovité, tmavočervené, aromatické, sladkokyslé, veľmi dobré. Kôstka je stredne veľká (priemerne 11,7 % z hmotnosti plodu), dobre oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra počas asi 3 týždňov.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív a vďaka dobrej oddeliteľnosti kôstky od dužiny aj na sušenie .
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
RAST: veľmi bujný, dorastie až do 3 m, vyžaduje silnú oporu. Na letorastoch sa plody tvoria na 1/3 výhonu, na minuloročných výhonoch na zvyšných 2/3.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: je pravidelná a veľmi vysoká, asi 25 t/ha, najmä pri ponechaní minuloročných výhonov.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 8 g), kužeľovité, svetločervené, lesklé, pevné. Chuť je výborná, sladká (13 % cukru). Plody sa dobre oddeľujú z kvetného lôžka, aj keď nie sú ešte úplne zrelé.
DOZRIEVANIE: plodí 2x ročne: 1. na letorastoch pri ponechaní jednej úrody od konca augusta do mrazov, pri dvoch úrodách až asi od polovice septembra do mrazov. 2. na dvojročných výhonoch od polovice júna.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, sirupy, zmrzliny a pod. a na mrazenie. Plody sú veľmi dobre trvanlivé a po zbere netmavnú.
STANOVIŠTE: slnečné, s vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Kvôli neskoršiemu času dozrievania jesennej úrody pri pestovaní na 2 úrody ročne vhodnejšia do teplejších oblastí, pri ponechaní len jednej úrody aj do vyšších oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Dobre odolná voči chorobám, náchylná len na hnilobu koreňov (Phytophthora rubi).

