Ovocie na pálenie

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Keltainen alebo Hinnonmäki Gul.

 
RAST: stredne silný, vytvára nižšie, skôr rozložité kríky so zelenými výhonmi s mnohými jednoduchými tŕňmi, malým množstvom trojitých tŕňov a s veľmi svetlými listami. Raší veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne neskoro, takže dobre uniká mrazom. Svetlobordové kvety sú v súkvetiach usporiadané po dvoch.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

 
PLODY: sú veľké, žltozelené, s hladkou šupkou, veľmi chutné, sladkokyslé s marhuľovou príchuťou. Pri plnom dozretí náchylnejšie na praskanie.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od polovice júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, želé a džemy.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, v kvetoch mrazom uniká. Dobre odolný voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, vyšľachtená v roku 1966 na výskumnej stanici East Malling Research Station ako kríženec odrôd (Resistenta x Whinhams Industry) x Keepsake a uvedená na trh v roku 1981.

 
RAST: bujný, stredne hustý, tvar kríka je obrátene vajcovitý. Výhony rastú polovzpriamene a sú stredne otŕnené jednoduchými a menej dvojitými dlhými tŕňmi, listy sú veľmi lesklé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, v súkvetí sú väčšinou tri kvety.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo nevyrovnané, guľovité až elipsovité. Zrelé plody majú rovnomerne rozloženú žltozelenú farbu so stredne výrazným žilkovaním. Šupka je slabo osrienená a stredne chlpatá, tenká až hrubšia. Chuť je dobrá, sladkokyslá bez vône. Stopka je dlhá.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v druhej polovici júna na priamy konzum, o týždeň skôr na konzervovanie.

 
VYUŽITIE: najmä na spracovanie: výrobu kompótov, želé, džemov, do koláčov, ale aj na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Odroda vhodná do teplých a stredných polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.

 
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.

 
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.

 
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.

 
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.

PÔVOD: krajový veľkoplodý genotyp z úpätia Považského Inovca.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: veľké, guľovitého až kónického tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: veľmi voňavý genotyp z Moravského Lieskového.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, výrazne aromatická - akoby po škorici.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: USA, vyšľachtil ju zrejme škôlkar Louis Gerardi ako medzidruhový kríženec Morus alba a Morus rubra alebo Morus nigra a Morus macroura.
RAST: zakrpatený, kompaktný rast do výšky 2 m.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, stabilná.
PLODY: veľké 2-3 cm, tmavofialové až čierne, sladké a aromatické, šťavnaté. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.
DOZRIEVANIE: polovica júna až august.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba zaváranín, štiav, džemov.
STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne kyslé pôdy. Odroda vhodná aj do malých záhrad alebo nádob, na terasy a balkóny.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 ℃.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Poľsko, Niwa Berry Breeding Company, iný názov je GLORIA

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, výhony sú beztŕnne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi neskoro, až v 4. májovom týždni.

 
PLODNOSŤ: na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 7,2 g, maximálne 10,5 g), lesklé, čierne, kužeľovité, pevné, sladké (12 °Brix), s typickou príchuťou lesných černíc.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v júli.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a ďalšie spracovanie (sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Vďaka pevnosti dobre znáša prepravu a skladovanie (aj 10 dní v chladničke).

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do stredne teplých oblastí a chladnejších oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuvzdorná, málo náchylná na antraknózu, hubové choroby či roztoče. Horšie znáša vysoké teploty.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.

RAST: bujný, vzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Poľsko, Arborétum Bolestraszyce.

RAST: má rozložitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 4-5,5 g, maximálne 7 g), hruškovitého tvaru tmavočervenej farby. Chuť je výborne sladkokyslá, s priemernou cukornatosťou 14 % patrí k jedným z najsladších odrôd. Kôstka je v pomere k plodu skôr väčšia (14 % z hmotnosti plodu), ťažko sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v septembri krátko, takže je vhodný na nárazový zber.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry.
RAST: veľmi bujný, dorastie až do 3 m, vyžaduje silnú oporu. Na letorastoch sa plody tvoria na 1/3 výhonu, na minuloročných výhonoch na zvyšných 2/3.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: je pravidelná a veľmi vysoká, asi 25 t/ha, najmä pri ponechaní minuloročných výhonov.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 8 g), kužeľovité, svetločervené, lesklé, pevné. Chuť je výborná, sladká (13 % cukru). Plody sa dobre oddeľujú z kvetného lôžka, aj keď nie sú ešte úplne zrelé.
DOZRIEVANIE: plodí 2x ročne: 1. na letorastoch pri ponechaní jednej úrody od konca augusta do mrazov, pri dvoch úrodách až asi od polovice septembra do mrazov. 2. na dvojročných výhonoch od polovice júna.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, sirupy, zmrzliny a pod. a na mrazenie. Plody sú veľmi dobre trvanlivé a po zbere netmavnú.
STANOVIŠTE: slnečné, s vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Kvôli neskoršiemu času dozrievania jesennej úrody pri pestovaní na 2 úrody ročne vhodnejšia do teplejších oblastí, pri ponechaní len jednej úrody aj do vyšších oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Dobre odolná voči chorobám, náchylná len na hnilobu koreňov (Phytophthora rubi).

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylná na moniliózu, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Je tolerantná voči šarke. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1986 ako kríženec odrôd Agenská 707 a Stanley.

RAST: stredne bujný, v plnej plodnosti ustáva, tvorí polovzpriamené až široko rozložité koruny, vyžaduje udržiavaci a zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to sú zrejme tieto: Bystrická, Gabrovská, Čačanská rodná, Mirabelka nancyská.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 20-30 g), oválne, nesúmerné. Šupka je stredne pevná, pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, málo až stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven

 
RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

 
DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

 
ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.