Ovocie na sušenie

PÔVOD: USA, Kingston, farma Philippa Ricka, objavená ako náhodný semenáč, zrejme odrody Esopus Spitzenberg. O jej propagovanie sa najviac zaslúžil Jonathan Hasbrouck, po ňom ju pomenoval autor prvého pomologického popisu v r. 1826 Judge J. Buel.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, šľahúnovitý, neskôr slabší, vytvára guľovité, hustejšiem neskôr širšie, previsnuté koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hájkova muškátová reneta, Idared, James Grieve, Krasokvet žltý, Laxton Superb, Matkino, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Red Delicious, Spartan, Starkrimson Delicious, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá, v dobrých podmienkach vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 105-130 g), vysoko guľovité až tupo kužeľovité, pomerne vyrovnané. Šupka je hladká a lesklá, žltozelená až žltá, prekrytá na 3/4 až 4/5 povrchu karmínovočerveným rozmytým či mramorovaným líčkom. Dužina je krémová až žltá, pod šupkou býva ružovkastá, pevná, krehká, šťavnatá, jemná. Chuť je sladkokyslá, typicky jemne korenistá, aromatická, veľmi dobrá až výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality a roku od konca septembra do asi polovice októbra, konzumne dozrieva od decembra a vydrží do marca až mája. Predčasne odtrhnuté, ale aj prezreté plody vädnú a rýchlo múčnatejú. Plody prezrejú aj priamo na strome bez padania.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie či muštovanie. Dužina na vzduchu len málo hnedne. Po zbere ich treba rýchlo schladiť a udržiavať pri teplote do 2-3 °C. Veľmi dobre sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dostatočne vlhkým vzduchom, napr. pri vodných plochách, ale nie v inverznej polohe. Vyžaduje výživnú, dostatočne vlhkú pôdu, v suchej piesočnatej plody predčasne prezrievajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. V teplých, suchých oblastiach veľmi náchylná na múčnatku, je náchylná na bakteriálnu spálu a stredne odolná voči chrastavitosti. Zvykne trpieť tzv. Jonathanovou škvrnitosťou plodov, čo je fyziologický prejav nedostatku vápniku v plodoch a vzniká najmä po príliš suchom lete, pri prehnojení dusíkom či po príliš neskorom zbere a skladovaní pri vysokej teplote. Je odolná voči monilióze a málo náchylná na rakovinu.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, strom stredný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: bohatá a pravidelná.

PLODY: poloslivka, plody sú veľké až veľmi veľké, šupka je pevná, matná, tmavomodrá, silne osrienená. Dužina žltozelená, šťavnatá, tuhá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť sladká až sladkokyslá, príjemná, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: skorá odroda, dozrieva 28 dní pred Bystrickou, približne v polovici augusta.

VYUŽITIE: vhodná ako stolové ovocie, na kuchynské spracovanie, sušenie, výrobu kompótov, džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: vyžaduje kvalitné pôdy s dostatkom vlahy, je vhodná do teplých až stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a stredne až menej odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), ale keďže dozrieva počas augusta, málokedy býva zasiahnutá.

PÔVOD: Kanada, Harrow Research Station v Ontáriu, vyšľachtil ju Richard Layne ako kríženec odrôd Sunglo a V 51092, uvedená na trh bola v roku 1980.

RAST: stredne bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody, napr. pre Harcot.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Potrebuje prebierku plodov na dosiahnutie dobrej veľkosti a kvality.

PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké (priemerne 36 g), vajcovité, zreteľne nesúmerné, mierne hrboľaté. Šupka je tmavooranžová, prípadne s malým červeným líčkom. Dužina tuhá a hrubšia, stredne šťavnatá, oranžová, veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi dobrá, veľmi aromatická, kyslosladká. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 9 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na zaváranie, ale aj priamy konzum. Veľmi dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch počas zimy, dobre mrazuodolná v kvetoch, stredne odolná voči monilióze (Monilinia fructigena), silne odolná až odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, vyšľachtili ju Jozef Cvopa a Eva Cvopová ako kríženec Jonkheer van Tets a Heinemannovej neskorej.

 
RAST: je veľmi bujný, hustý, polovzpriamený až vzpriamený, dosahuje výšku aj 2 m, krík je guľovitý až vysoko guľovitý. Kostrové výhony sú hrubé, dlhé, s dlhým až stredne dlhým postranným obrastom. Raší veľmi skoro až skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho. V horších podmienkach kvety spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, priemerne 5-9 kg, maximálne 16,5 kg.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,5-8,2 cm), stredne husté s 12-25 bobuľami. Bobule sú veľké (11 mm), guľovité. Šupka je pevná, tenká, tmavočervená, lesklá. Dužina je stredne tuhá, červená, veľmi šťavnatá. Chuť je dobrá, kyslejšia až sladkokyslá, stredne aromatická. Má vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla (3-4 dni po Jonkheer van Tets). Plody sa dobre prepravujú, po zbere vydržia bez poškodenia 4 dni, v chladiarni až 14 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na sirupy, džemy, želé a víno.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie plodí v ľahších, humóznych pôdach v teplých a stredne teplých polohách. Vo vyšších polohách sú kry aj viac ako 2 m vysoké a neskôr začínajú rodiť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola).

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda pestovaná odnepamäti v Čechách a na Morave.

 
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

 
PLODY: malé, zriedkavo stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PÔVOD: Kanada, vyšľachtili ju L. H. Hough a Catherine H. Bailey na Rutgers University v roku 1968 ako komplexný kríženec týchto odrôd: [(Geneva x Naramata) x (Morden 604) x (Phelps x Perfection)]

RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Harlayne, Harogem.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vhodné zabezpečiť veľkosť plodov prebierkou.

PLODY: stredne veľké až veľké, vajcovité, nesúmerné, hrboľaté. Šupka je slabo až stredne plstnatá, stredne hrubá, tmavooranžová, s malým purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá až tuhá, stredne šťavnatá, väčšinou ľahko oddeliteľná od kôstky. Chuť je kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, v 1. a 2. dekáde júla, 8 dní pred Velkopavlovickou. Pri dlhšie trvajúcich dažďoch v čase dozrievania plody niekedy praskajú a sú napadané moniliózou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, konzervovanie, výrobu džemov aj sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a v zime v kvetných pukoch, stredne v kvetoch, tolerantná voči šarke, bakteriálnej škvrnitosti listov (Xantomonas pruni) a monilióze kôstkovín (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry, vyšľachtila ju Agnieszka Orzeł viacnásobným krížením s použitím odrôd Tulameen, Polana, Heritage a Polka.

 
RAST: stredne bujný, veľmi dobre odnožuje. Výhony sú svetlozelené, jemne ostnanté, ich priemerná dĺžka je 1,5 m. Rady malín by nemali byť širšie ako 0,5 m, v tejto šírke na dĺžku 1 meter odporúčame maximálne 12-15 výhonov a rozostupy medzi radmi aspoň 3,5-4 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, približne 15 t/h. Plodí na letorastoch - vyrastajúcich buď z minuloročných výhonov alebo zo zeme.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 4,5-7 g), žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, aromatická, sladká (priemerne až 11,3 °Brix) a ostáva takou po celý čas zberu, nemizne ani s poklesom teploty koncom sezóny. Má vysoký obsah antioxidantov, polyfenolov a vitamínov.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda na letorastoch vyrastajúcich z minuloročných výhonov začiatkom júna a 2. úroda z letorastov vyrastajúcich zo zeme od konca júla až do mrazov.

 
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na šťavy, sirupy, džemy, ovocné kože, destiláty, zmrzliny, koláče apod. Kvôli vysokému obsahu sušiny je veľmi vhodná aj na výrobu lyofilizovaného ovocia. Ľahko sa oddeľuje od kvetného lôžka pri zbere. Je vhodná aj na mechanizovaný zber a po zbere netmavne. Dobre znáša prepravu, skladovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná. Vysoko odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), vyššie odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea), stredne odolná voči antraknóze (Colletotrichum acutatum) a menej odolná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium sp.). Prevenciou chorôb je výsadba malín do vlhkej, humusovitej, ale dostatočne odvodnenej pôdy a udržiavanie porastu v odporúčanej hustote.

PÔVOD: Kanada, Harrow Research Station v Ontáriu, Richard Layne ho v roku 1969 vybral ako jeden zo 76 krížencov odrôd Rouge du Rousillon a NJA 2 (‘Morden 604’ x voľne opelený ), ktoré vznikli v r. 1963 pričinením L. F. Hougha a Catherine H. Bailey na Rutgers University v USA, na trh bol uvedený v r. 1971.

RAST: slabý až stredne bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Nutná je prebierka plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 47 g), vajcovité, sploštené, mierne nesúmerné, hrboľaté. Šupka je len slabo plstnatá, tmavooranžová, ale takmer celá prekrytá purpurovým rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, tuhá až veľmi tuhá, stredne hrubá, málo až stredne šťavnatá, kyslosladká, aromatická, chutná. Kôstka je okrúhla a veľmi dobre odlučiteľná od dužiny, obsahuje stredne horké jadro.

DOZRIEVANIE: neskoré, 3. dekáda až koniec júla, 10 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: veľmi vhodná na zaváranie kvôli pevnej dužine, vhodná aj na priamy konzum. Veľmi dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch počas zimy aj v kvetoch počas kvitnutia, stredne odolná až odolná voči monilióze (Monilinia fructigena).

PÔVOD: USA, White County v štáte Illinois v r. 1958, kríženec Morus alba a Morus rubra.

RAST: stredne bujný, dekoratívny strom dorastá do výšky 6 - 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: skorá (2. až 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (2-3 cm), pretiahnutého, štíhleho tvaru a tmavočervenej až čiernej farby. Vynikajúca, vyrovnaná, sladkokyselkavá, aromatická chuť a intenzívna vôňa. Dozreté plody silno farbia. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky a sú bohaté na vitamíny.

DOZRIEVANIE: postupné a veľmi dlhé od konca júna až po august.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sirupov, vína.

STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné pôdy. Voľný rast alebo presvetľovací rez koruny - tvarovanie podľa požadovaného tvaru. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom, vhodná na ekologické pestovanie.

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

 
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Nikitská botanická záhrada.

 
RAST: zdravý, bujný, vytvára silne rozvetvený strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: Stredne veľké, okrúhle. Šupka je jemná, žltooranžovej farby s červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je výborná, výrazne aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvete, neskoro raší, silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Brüheim pri meste Gotha v Durínsku, v r. 1837 bola nájdená ako náhodný semenáč v záhrade komorníka Wangenheima, po ktorom ho pomenoval pomológ Dittrich.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti, vytvára stredné až väčšie guľovité, rozložité koruny. Používa sa aj ako kmeňotvorná odroda, lebo je silne mrazuodolná v dreve a rastie rovno. Vo vyššom veku sa na kmeni tvoria charakteristické závaly.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredna skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 23 g, niekedy až 40 g), oválne, súmerné. Šupka je pod silným svetlomodrým osrienením fialovomodrá, niekedy jemne hrdzavá, je kyslastá a v plnej zrelosti sa dá z plodu stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhá, zelenožltá, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná, najmä z teplejších polôh a po menej daždivej sezóne. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach, ale uspokojí sa so širšou škálou pôd. Je vhodná aj do vyšších polôh a do alejí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, použila sa pri šľachtení prvej generácie tolerantných odrôd v Čačaku: Čačanskej lepotice, Č. ranej a Č. najbolje, plody pri dlhotrvajúcich dažďoch praskajú a napáda ich monilióza, treba udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Kent, Maidstone, East Malling Research Station, vyšľachtená v r. 1973 ako viacnásobný medzidruhový kríženec. V materskej línii sa nachádzali druhy Rubus arcticus, R. occidentalis a odrody Lloyd George, Norfolk Giant, Pynes Royal, Malling Landmark, Malling Promise a Burnetholm. Otcovská línia pochádzala z výberu Rubus idaeus strigosus. Odroda bola uvedená na trh v r. 1983.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, stredne hustý s hustým vetvením. Mladé výhony sú zelené s veľmi slabým antokyánovým sfarbením. Výhony dorastajú obvykle do 1,5 m a sú stredne otŕnené krátkymi, ostrými, fialovými tŕňmi. Listy sú zložené, 5-početné, nechlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: je vysoká, priemerne 2,5 kg na výhon, priemerne 5 t/ha. Plodí najmä na bočných konárikoch vyrastajúcich z letorastov alebo na tých na minuloročných výhonoch po 8-12 plodov na dlhších a po 5 plodov na kratších.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 3,5-4 g), tvarovo nevyrovnané - kužeľovité až oválne, stredne červené až tmavočervené, silne lesklé, zložené z malých až relatívne veľkých stredne pevných až pevných kôstkovičiek. Chuť je dobrá, jemne malinovo voňavá.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca skorá až stredne skorá odroda: 1. v júni a 2. od začiatku augusta do mrazov v októbri. Obdobie plodenia je dlhé.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, pečenie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C, vysoko odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea). Vďaka génu A10 z Rubus occidentalis získala odolnosť imúnnou voči voške malinovej (Amphorophora idaei), ktorá prenáša štyri vírusy (škvrnku, listovú škvrnitosť, čiernu nekrózu maliny a žlté sieťovanie). Je náchylná na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), tolerantná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.).

PÔVOD: ČR, Ostroměř u Hořic v Podkrkonoší, náhodný semenáč, ktorý vyrástol v sade ovocinára F. Kareša na začiatku 20. storočia

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný. Tvorí veľké stromy so široko rozložité, guľovité až vysoko guľovité koruny s riedkym vetvením a s nápadne veľkými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Burlat, Kaštánka, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Rivan, Van.

PLODNOSŤ: je skorá, vysoká a pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), nepravidelne srdcovité. Šupka je tenšia, ale pevná, veľmi lesklá, v plnej zrelosti tmavočervenej až hnedej farby. Dužina je tmavočervená, v plnej zrelosti mäkká, silne šťavnatá, šťava dobre farbí. Chuť je výborná, kyslosladká, príjemne čerešňovo korenistá. Kôstka je veľká, od dužiny sa oddeľuje stredne dobre.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, podľa oblasti niekedy počas 1. polovice júna. Uniká vrtivke čerešňovej, takže nebýva červivá.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum a vhodná aj na ďalšie spracovanie: sušenie, výrobu kompótov, sirupov, džemov a destilátov. Dobre znáša aj dlhšiu prepravu, keď sa zbiera v červenom stave.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, ale aj vo vyšších polohách. Potrebuje výživnú, ľahšiu, dostatočne výhrevnú, hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom vlahy, v príliš suchých alebo naopak príliš vlhkých pôdach rodí menšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Málo náchylná na moníliu plodov aj moníliovú spálu. Stredne odolná voči praskaniu plodov počas dlhodobých dažďov.

PÔVOD: neznámy, zrejme náhodný semenáč druhu Morus alba nájdený už dávno.

RAST: rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Pri vyviazaní výhonov je možné docieliť aj vyššieho tvaru. Otváraním koruny rezom na jar môžeme dosiahnuť široký tvar koruny, pod ktorú sa zmestia aj viaceré deti. 

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, na veľkosť stromu bohatá a pravidelná. 

PLODY: menšie, čierne, stredne šťavnaté, sladké.

DOZRIEVANIE: približne od polovice júna do júla či augusta.

VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny a dá sa použiť na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom na jar.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C. Náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi - ako všetky moruše. Vzhľadom na veľkosť sa však dá (minimálne prvé roky po výsadbe) ochrániť pred zmrznutím počas kritických nocí zakrytím fóliou či netkanou textíliou. Podobne sa netkanou textíliou či v spolupráci s mačkami dá ochrániť pred vyzobaním plodov vtákmi.

PÔVOD: Poľsko.

 
RAST: silný vzpriamený rast, výhony dorastajú do výšky 1,5 m až 1,8 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, sýtočervené, lesklé, kompaktné, kužeľovitého tvaru, ľahko sa oberajú; chuť je výborná, dezertná, aromatická, sladká. Jedna z najžiadanejších odrôd.

 
DOZRIEVANIE: dvakrát ročne, prvýkrát začiatkom augusta, 2. úroda je až do neskorej jesene.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, pečenie, mrazenie, ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, priepustná a výživná pôda.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči hnilobe a odumieraniu, plne mrazuvzdorná odroda.

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roku 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinka a Zelená ringlóta.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo, osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po plnom dozretí už zle.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky. Je vhodná najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a málo náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Veľmi však láka osy.