Ovocie na sušenie

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Nikitská botanická záhrada.

 
RAST: zdravý, bujný, vytvára silne rozvetvený strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: Stredne veľké, okrúhle. Šupka je jemná, žltooranžovej farby s červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, veľmi šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je výborná, výrazne aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvete, neskoro raší, silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: USA, Kingston, farma Philippa Ricka, objavená ako náhodný semenáč, zrejme odrody Esopus Spitzenberg. O jej propagovanie sa najviac zaslúžil Jonathan Hasbrouck, po ňom ju pomenoval autor prvého pomologického popisu v r. 1826 Judge J. Buel.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, šľahúnovitý, neskôr slabší, vytvára guľovité, hustejšiem neskôr širšie, previsnuté koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Berlepschova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Dukát, Gdanský hranáč, Hájkova muškátová reneta, Idared, James Grieve, Krasokvet žltý, Laxton Superb, Matkino, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Red Delicious, Spartan, Starkrimson Delicious, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá, v dobrých podmienkach vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 105-130 g), vysoko guľovité až tupo kužeľovité, pomerne vyrovnané. Šupka je hladká a lesklá, žltozelená až žltá, prekrytá na 3/4 až 4/5 povrchu karmínovočerveným rozmytým či mramorovaným líčkom. Dužina je krémová až žltá, pod šupkou býva ružovkastá, pevná, krehká, šťavnatá, jemná. Chuť je sladkokyslá, typicky jemne korenistá, aromatická, veľmi dobrá až výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality a roku od konca septembra do asi polovice októbra, konzumne dozrieva od decembra a vydrží do marca až mája. Predčasne odtrhnuté, ale aj prezreté plody vädnú a rýchlo múčnatejú. Plody prezrejú aj priamo na strome bez padania.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie či muštovanie. Dužina na vzduchu len málo hnedne. Po zbere ich treba rýchlo schladiť a udržiavať pri teplote do 2-3 °C. Veľmi dobre sa prepravujú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dostatočne vlhkým vzduchom, napr. pri vodných plochách, ale nie v inverznej polohe. Vyžaduje výživnú, dostatočne vlhkú pôdu, v suchej piesočnatej plody predčasne prezrievajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete. V teplých, suchých oblastiach veľmi náchylná na múčnatku, je náchylná na bakteriálnu spálu a stredne odolná voči chrastavitosti. Zvykne trpieť tzv. Jonathanovou škvrnitosťou plodov, čo je fyziologický prejav nedostatku vápniku v plodoch a vzniká najmä po príliš suchom lete, pri prehnojení dusíkom či po príliš neskorom zbere a skladovaní pri vysokej teplote. Je odolná voči monilióze a málo náchylná na rakovinu.

PÔVOD: ČR, Ostroměř u Hořic v Podkrkonoší, náhodný semenáč, ktorý vyrástol v sade ovocinára F. Kareša na začiatku 20. storočia

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný. Tvorí veľké stromy so široko rozložité, guľovité až vysoko guľovité koruny s riedkym vetvením a s nápadne veľkými listami.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Burlat, Kaštánka, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Rivan, Van.

PLODNOSŤ: je skorá, vysoká a pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), nepravidelne srdcovité. Šupka je tenšia, ale pevná, veľmi lesklá, v plnej zrelosti tmavočervenej až hnedej farby. Dužina je tmavočervená, v plnej zrelosti mäkká, silne šťavnatá, šťava dobre farbí. Chuť je výborná, kyslosladká, príjemne čerešňovo korenistá. Kôstka je veľká, od dužiny sa oddeľuje stredne dobre.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, podľa oblasti niekedy počas 1. polovice júna. Uniká vrtivke čerešňovej, takže nebýva červivá.

VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum a vhodná aj na ďalšie spracovanie: sušenie, výrobu kompótov, sirupov, džemov a destilátov. Dobre znáša aj dlhšiu prepravu, keď sa zbiera v červenom stave.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné, ale aj vo vyšších polohách. Potrebuje výživnú, ľahšiu, dostatočne výhrevnú, hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom vlahy, v príliš suchých alebo naopak príliš vlhkých pôdach rodí menšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Málo náchylná na moníliu plodov aj moníliovú spálu. Stredne odolná voči praskaniu plodov počas dlhodobých dažďov.

PÔVOD: Nemecko, Brüheim pri meste Gotha v Durínsku, v r. 1837 bola nájdená ako náhodný semenáč v záhrade komorníka Wangenheima, po ktorom ho pomenoval pomológ Dittrich.

 
RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti, vytvára stredné až väčšie guľovité, rozložité koruny. Používa sa aj ako kmeňotvorná odroda, lebo je silne mrazuodolná v dreve a rastie rovno. Vo vyššom veku sa na kmeni tvoria charakteristické závaly.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredna skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 23 g, niekedy až 40 g), oválne, súmerné. Šupka je pod silným svetlomodrým osrienením fialovomodrá, niekedy jemne hrdzavá, je kyslastá a v plnej zrelosti sa dá z plodu stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhá, zelenožltá, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná, najmä z teplejších polôh a po menej daždivej sezóne. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie (veľmi tmavé slivky), výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach, ale uspokojí sa so širšou škálou pôd. Je vhodná aj do vyšších polôh a do alejí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, použila sa pri šľachtení prvej generácie tolerantných odrôd v Čačaku: Čačanskej lepotice, Č. ranej a Č. najbolje, plody pri dlhotrvajúcich dažďoch praskajú a napáda ich monilióza, treba udržiavať vzdušnú korunu.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, strom stredný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: bohatá a pravidelná.

PLODY: poloslivka, plody sú veľké až veľmi veľké, šupka je pevná, matná, tmavomodrá, silne osrienená. Dužina žltozelená, šťavnatá, tuhá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť sladká až sladkokyslá, príjemná, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: skorá odroda, dozrieva 28 dní pred Bystrickou, približne v polovici augusta.

VYUŽITIE: vhodná ako stolové ovocie, na kuchynské spracovanie, sušenie, výrobu kompótov, džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: vyžaduje kvalitné pôdy s dostatkom vlahy, je vhodná do teplých až stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a v kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a stredne až menej odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena), ale keďže dozrieva počas augusta, málokedy býva zasiahnutá.

PÔVOD: Nemecko, Technická vysoká škola v Geisenheime, v r. 1994 ju vyšľachtil Helmut Jacob ako kríženec odrôd Domáca veľkoplodá a Valor.

RAST: slabý až stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá až čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná, nemá sklony k striedaniu.

PLODY: veľké (priemerne 35-40 g), pretiahnuté, nesúmerné. Šupka je pod osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená až žltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká (22-32 °Brix), veľmi aromatická, plná, výborná až vynikajúca. Kôstka je dobre odlučiteľná od dužiny, len ojedinele môže na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je počas veľmi dlhého obdobia, od konca augusta až do začiatku októbra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište, ale podobne ako ostatné slivky preferuje hlboké, vlhké, ale dobre odvodnené, úrodné pôdy. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh, do vyšších na chránené miesta.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Francúzsko, Oullins pri Lyone, semenáč neznámeho pôvodu, ktorý v roce 1860 uviedol na trh škôlkar M. Massot.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný, tvorí najskôr guľovité, redšie, vysoké, neskôr rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, napr. pre odrody: Althanova ringlota, Kirkeho, Malvazinku a Zelená ringlóta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 45-50 g), guľovité, súmerné. Šupka je svetlošedo, akoby voskovo osrienená, žltá až žltozelená, jemná, dužina pri zrelých plodoch presvitá, niekedy s hrdzou, mierne voní a je kyslastá až trpkastá, niekedy sa sťahuje zle, inokedy dobre. Dužina je žltá, pri plne vyzretých plodoch až priesvitná, šťavnatá. Chuť b>sladká, jemne aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka b>veľmi dobre oddeliteľná od dužiny, len počas chladného a daždivého leta horšie.

 
DOZRIEVANIE: postupne od 1. polovice do konca augusta.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či destilátov, pred plnou zrelosťou aj kompótov. Prepravu znáša v dobe dozrievania dobre, po polnom dozretí už zle.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Nie je náročná na pôdu, ale najlepšie sa jej darí v úrodných hlinitých pôdach. Pri preplodení a v chladných polohách sú plody drobné, málo kvalitné, zahnívajú na strome a ťažko sa dužina oddeľuje od kôstky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, tolerantná voči šarke. Počas dlhotrvajúcich dažďov praská menej ako ostatné ringloty. Veľmi však láka osy.

PÔVOD: SR, VÚOOD Bojnice.

 
RAST: bujný, bujnejší než samičie odrody, ale dobre zvláda rez a dá sa tvarovať aj do živého plotu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samčia, opeľovacia odroda s vysokou násadou samčích kvetov. Vytvára veľké množsto klíčivého peľu, opelí 7-10 samičích rastlín - podľa rozmiestnenia a prevládajúcich vetrov. Kvitne veľmi dlho - od marca do mája.

 
PLODNOSŤ: neplodí.

 
PLODY: neplodí.

 
DOZRIEVANIE: neplodí.

 
VYUŽITIE: univerzálny opeľovač, opelí všetky samičie odrody. Listy obsahujú vitamín C, antioxidanty a bioflavonoidy, konáriky aj serotonín, čaj z nich sa používa pri prechladnutí.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ:plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Tvorí pyramidálne, neskôr vysokoguľovité či širokoguľovité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pri dobrej starostlivosti o strom pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 17-25 g), podlhovasté, na oboch koncoch zúžené. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením tmavomodro fialová, kyslastá, niekedy mierne trpkastá. Dužina je tuhá, zlatožltá až oranžová, stredne šťavnatá, sladká, jemne kyselkavá, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Neprezreté plody majú príjemnú muškátovú vôňu a príchuť. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, podľa podmienok stanovišťa väčšinou počas 1. a 2. dekády septembra. Vydrží dlho na strome. Včas obraná sa veľmi dobre prepravuje a skladuje.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie v úrodných, teplých, vlhkých pôdach. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylná na poškodenie šarkou, na červenú škvrnitosť listov sliviek (Polystigma rubrum), moniliózu (Monilinia spp.) i na poškodenie grmaníkom slivkovým (Taphrina pruni).

PÔVOD: ČR, Svojšice u Kolína, vypestoval ju J. Procházka ako semenáč Zelenej ringloty v 1. pol. 19. storočia a pomenoval ju podľa vtedajšieho majiteľa panstva, registrovaná v r. 1954.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, vytvára široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lützelsachsenská, Kirkeho, Ontário, Oullinská, Viktória, Zelená ringlóta. Dobre opeľuje: Bühlskú, Flotovovu mirabelku, Kirkeho, Katalónsky špendlík a Zelenú ringlótu

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 36-40 g), takmer guľovité, z oboch strán mierne stlačené, mierne nesúmerné. Šupka je stredne hrubá, tuhá, osrienená, zelenožltá prekrytá svetlofialovou až fialovohnedou, niekedy s jemnou, inokedy hrubšou hrdzou, so stredne výraznými až výraznými lenticelami, dá sa stiahnuť. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, žltkastá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, mierne vláknitá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa oddeľuje od dužiny stredne dobre, na jej rebrách môže dužina čiastočne ostávať.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, 10 dní pred Bystrickou, teda 3. dekáda augusta až 1. dekáda septembra. Na strome vydrží 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, ale aj na výrobu džemov, lekvárov a na sušenie či pečenie. Včas obraté plody sa dobre prepravujú, plne zrelé sú citlivé na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, je náročná na úrodnú a hlbokú pôdu. V suchej pôde sú plody drobné, vo vlhkej uzavretej polohe trpí moniliózou. Vhodná aj pre vyššie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú náchylnejšie na praskanie počas dlhotrvajúcich dažďov a následne na moniliózu, obľubujú ju osy. Je stredne až vyššie tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Maďarsko, asi v r. 1868 ako náhodný semenáč. Známa vo všetkých marhuľových oblastiach pod názvami Maďarská najlepšia, Ungarische beste, Magyar legjobb, Kecskeméti kajszi či Hungarian best.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný, koruna guľovito rozložitá, prirodzene zahustená. V škôlke nerastie rovno, staršie stromy vnútri koruny dosť vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, zároveň s odrodou Velkopavlovická. Podľa času kvitnutia môže opeliť aj odrody: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Legolda, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (prvé plody už 4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, striedavá nie kvôli prirodzenej periodicite plodnosti, ale skôr kvôli zmrznutiu kvetov či mladých plôdikov.

PLODY: veľké (45-65 g), guľovito oválny, väčšinou súmerný, hladký. Šupka je stredne husto až husto plstnatá, svetlooranžová až sýtooranžová s rozmytým červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, len niekedy môže ostávať visieť na jej rebrách. Chuť je kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. a 3. dekáde júla, zároveň s odrodou Velkopavlovická.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná len do teplých oblastí pre marhule, aj tam na chránené miesto.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete a v mladých plôdikoch. Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda pestovaná odnepamäti v Čechách a na Morave.

 
RAST: rast zdravý, priamy. Je to strom s mohutnou a vznosnou, guľovitou korunou, spodné vetvy sa mierne skláňajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dobre sa opeľuje a je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Jonathan, Landsberská reneta, Laxton's Superb, Malinové holovouské, Malinové hornokrajské, Matkino, Mclntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Sudetská reneta, Watervlietské mramorované, Wagenerovo.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vždy po 2 až 3 rokoch veľmi hojná.

 
PLODY: malé, zriedkavo stredne veľké, najčastejšie tupo kužeľovité, pripomína vajíčko skosené z oboch pólov, niekedy je aj guľaté. Šupka je lesklá, takmer celá súvislo červená, niekedy červeno pruhovaná, pri zbere modravo osrienená. V zatienenej polovici plodu presvitá základná žltozelená farba. Dužina je biela, pod šupkou niekedy naružovelá, jemná, hustá, šťavnatá, sladká až ľahko kyslastá, príjemne voňavá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť bez straty chuti do decembra, celkovo až do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale výborná aj na sušenie (dužina ostáva biela), výrobu muštu, vína, destilátov. Veľmi dobre znáša prepravu, v mieste otlačenia nehnije, len skorkovatie. Pri skladovaní nevädne, nehnije.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, ale chránené pred vetrom, nižšie i vyššie polohy. Pôdy preferuje vápenité, hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, znesie aj ílovité či hlinité premiešané so štrkom, kde sa iným jabloniam nedarí. V príliš kyprých náplavách má vyššiu náchylnosť k rakovine, v suchých pôdach sú plody drobné a opadávajú. Vhodné sú otvorené plochy, sady, veľké záhrady, aleje.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti. V uzavretých miestach má náchylnosť k rakovine, napadá ju vlnačka krvavá.

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

 
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)

PÔVOD: Kanada, Harrow Research Station v Ontáriu, vyšľachtil ju Richard Layne ako kríženec odrôd Sunglo a V 51092, uvedená na trh bola v roku 1980.

RAST: stredne bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody, napr. pre Harcot.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Potrebuje prebierku plodov na dosiahnutie dobrej veľkosti a kvality.

PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké (priemerne 36 g), vajcovité, zreteľne nesúmerné, mierne hrboľaté. Šupka je tmavooranžová, prípadne s malým červeným líčkom. Dužina tuhá a hrubšia, stredne šťavnatá, oranžová, veľmi dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je veľmi dobrá, veľmi aromatická, kyslosladká. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 9 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na zaváranie, ale aj priamy konzum. Veľmi dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch počas zimy, dobre mrazuodolná v kvetoch, stredne odolná voči monilióze (Monilinia fructigena), silne odolná až odolná voči bakteriálnej škvrnitosti (Xanthomonas pruni), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Bulharsko, Kazanlak.

 
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí pyramidálne koruny, dosahuje výšku a šírku až 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: jedny z najväčších (priemerne 7,84 g, dĺžka 3 cm, šírka 1,7 cm), červené, sladké, so stredne veľkou kôstkou zle oddeliteľnou od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 1. polovici septembra.

 
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Kanada, Alberta, neďaleko Beaverlodge v povodí rieky Smoky, objavil W.D. Albright na svojej farme, ktorá sa neskôr stala výskumnou stanicou Beaverlodge Research Station, presadil ho okolo r. 1918, spolu s Dr. W.T. Macounom ho vybral koncom 20. rokov 20. storočia na testovanie, v roku 1928 ako Selekcia č. 9, v r. 1935 ako B.E.F. 3502 (1935), a znovu vybraný v r. 1950, na trh ho uviedol až v r. 1956 J.A. Wallace z Agriculture Canada, Beaverlodge, Alberta.

 
RAST: stredne bujný, najskôr vzpriamený, neskôr rozložitý až previsnutý, Dorastá do výšky 2-4,5 m a šírky 6 m, stredne silno až silno odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa viac než 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 4,58 kg/rastlinu, až 6 t/ha), mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké(priemerne 12,4 mm), guľaté, po 7-11 v strapci. Šupka je purpurovočierna s osrienením. Chuť je veľmi sladká (priemerne 15,4 °Brix), jemná, pripomína chuť sušených sliviek. Plody obsahujú dosť väčších semienok, ktoré ale pri konzumácii nevadia (3,6 % hmotnosti plodov). Obsahom flavonoidov sa radí k jedným z najbohatších medzi muchovníkmi (550 mg/kg).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v druhej polovici júna, počas vyše 2 týždňov (priemerne 15 dní od 10 % po 90 % zrelých plodov), nerovnomerné v rámci strapcov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, náchylnejší na listovú škvrnitosť (Entomosporium mespili), ale so strednými príznakmi.

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, škôlkar a pomológ M. Rivers ju vypestoval ako náhodný semenáč a v r. 1894 bola uvedená na trh s názvom Conference - po Britskej národnej konferencii o hruškách z r. 1885.

 
RAST: najskôr stredne bujný až bujný, neskôr slabší. Koruny sú v mladosti úzko pyramidálne až ihlanovité, neskôr sa pod úrodou konáre oblúkovito ohýbajú a koruny sú širšie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Esperenova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Madame Verté, Parížanka, Solanka a Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá a pravidelná, vysoká, málokedy nižšia.
PLODY: stredne veľké až veľké (120-200 g), predĺžene fľaškovité, k stopke viac zúžené, menej vyrovnané v dĺžke a tvare na začiatku plodnosti. Šupka je tuhá, hladká, pololesklá, zelenožltá, jemne bodkovaná, v dolnej tretine súvislo svetlohrdzavá. Dužina je jemná, úplne rozplývavá, šťavnatá, žltobiela, okolo jadrovníka žltooranžová až ružovkastá, niekedy aj celá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je sladká, prijemne kyselkavá, aromatická, jemne korenistá, výborná. Je málo až stredne náchylná na kamienkovitosť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva postupne po 2-3 týždňoch, od októbra do polovice novembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, destilátov, pyré, kompótov. Výborne sa skladuje v chladiarňach, kde v kontrolovanej atmosfére vydrží aj pol roka.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, primerane vlhké, polohy teplejšie, chránené. V suchých alebo studených pôdach sú plody menej chutné a menšie.

 
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti.