Zoradiť podľa:
369 produktov
369 produktov
PÔVOD: Francúzsko.
RAST: strom rastie slabšie, vytvára ihlanovitú, širokú korunu s redšími hlavnými vetvami, ktoré smerujú šikmo hore; postranné vetvy sú v neskorších rokoch mierne previsnuté, plodonosné drevo je krátke.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Charneuská, Williamsova, Lectierova, Madame Verté, Dekanka zimná.
PLODNOSŤ: nastupuje skoro a je veľmi dobrá, stála a pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (v závislosti od kvality pôdy), tvar pretiahnutý, kužeľovitý, nerovnomerný až mierne hrboľatý. Šupka je hladká, zelená, po dozretí jasno-žltá, zriedkavo sa objaví i načervenalé líčko, drobné lenticely sú prítomné v blízkosti stopky. Dužina je biela, rozplývavá, šťavnatá, chuť sladká až mierne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta (zbierame ešte tvrdé plody), konzumná zrelosť 8-10 dní po zbere, skladovateľnosť cca. 2 týždne.
VYUŽITIE: priamy konzum a na výrobu kompótov. Plody znášajú prepravu dobre len tesne po zbere, v tvrdom stave.
STANOVIŠTE: náročnejšia na stanovište, vyžaduje nižšie a stredné polohy - do 400 m.n.m. a živné pôdy, chránené pred vetrami a mrazmi. Vhodná predovšetkým do záhrad.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom, netrpí chrastavitosťou. Mladé stromy sú menej odolné voči mrazom.
PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "
Krásny, dekoratívny, dlhoveký strom, rastie do výšky 20-25 metrov, vytvára široko rozloženú korunu, borka je u mladých stromov sivo-hnedo hladká, u starších stromov šupinovitá, listy jednoduché, perovito laločnaté s 3-4 pármi lalokov (zárezov), na jeseň často sýto oranžovo-červeno sfarbené. Kvitne v máji. Plod je elipsoidná až hruškovitá malvica s veľkosťou do 1.5cm, šupka je žltohnedá až hnedá, bodkovaná, kožovitá. Plod je v prezretom stave jedlý, chuť pripomína datle. Teplé, suché, slnečné stanovište, odroda vhodná do krajinných výsadieb. Nie je citlivá na mrazy ani na vysoké teploty. Plody vhodné na výrobu džemov, likéru, sušenie i na priamy konzum dobrý zdroj potravy pre vtáctvo. V prvých 2-3 rokoch formatívny rez, neskôr stromu ponecháme voľný rast, v prípade potreby odstraňujeme ostré vetvenia. Pôvodom zo Slovenska.
RAST: najskôr stredne bujný, potom slabší. Vytvára vysokokužeľovité, stredne veľké, redšie koruny. Postranné konáre sa skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská. Je nekompatibilná s Karešovou.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), srdcovité, veľkosť závisí veľmi od stanovišťa a starostlivosti. Zadná strana je vypuklá, predná sploštená. Šupka je stredne hrubá, tmavočervená, v plnej zrelosti až červenohnedá, takmer čierna, miestami so svetlejšími bodkami. Dužina je stredne tuhá (polochrupka), v plnej zrelosti až mäkká, tmavočervená, šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je kyslosladká, v plnej zrelosti výborná, aromatická.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 3. a začiatkom 4. čerešňového týždňa, v závislosti od lokality a priebehu počasia niekedy koncom júna. Plody už napáda vrtivka čerešňová, teda bývajú červivé.
VYUŽITIE: Veľmi vhodná na priamy konzum, ale aj na kompóty, džemy, marmelády, sirupy, ale aj destiláty a na sušenie. Plody sú stredne dobre až dobre skladovateľné a prepravovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s piesčitohlinitou alebo hlinitou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou, v suchých pôdach sú plody malé.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov, ale odolná voči monilióze.
RAST: stredne silný. Habitus je vzpriamený, široký. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi v máji až júni. Na zabezpečenie vysokej úrody je vhodné vysadiť pri nej ďalšiu/e odrodu/y dule, napríklad tieto: Konstantinopolská, Muškatnaja, Vranja, Bereczki bőtermő.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké, hruškovitého tvaru, ale menšie ako u Portugalskej, citrónovožlté, plstnaté. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá, voňavá. Chuť je výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu októbra na zber, od novembra na konzum. Pri dobrom skladovaní vydrží aj do začiatku ďalšieho kalendárneho roka.
VYUŽITIE: plody sú v surovom stave ťažšie stráviteľné, trpkasté, vynikajúce sú na tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"" alebo na muštovanie, sušenie, výrobu destilátu či likérov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. Plody odpudzujú mole.
STANOVIŠTE: najlepšie chránené slnečné. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuvzdorná, voči chorobám dobre odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie.
PÔVOD: Vranja, Srbsko, v roku 1898 ju vyšľachtil Nenadovič.
RAST: kríkový, silný, vzpriamený, stredne rozvetvený. Má veľmi dlhú vegetačnú dobu, raší relatívne skoro a listy jej opadávajú ako jednej z posledných odrôd.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá.
PLODNOSŤ: pravidelná a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až veľmi veľké (250 - 300 g, niektoré až 1 kg). Tvar je dosť nepravidelný - od guľatého po hruškovitý s pevnou, sýtožltou, silno oplstenou šupkou, ktorá ale počas dozrievania mizne. Dužina je svetložltá, okolo jadrovníka sa vyskytujú drobné kamienkovité bunky. Chuť je sladkokyslá, aromatická, jemná. Jej silná aróma a kyslosť rýchlo degradujú.
DOZRIEVANIE: skoré, postupne od začiatku septembra až po neskoršie termíny počas októbra.
VYUŽITIE: vhodná na výrobu dulového muštu a ostatných dulových výrobkov (dulový syr, marmeláda, výživa, likér, pálenka atď.). Dobre znáša prepravu a je relatívne dobre skladovateľná.
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.
ODOLNOSŤ: v dreve aj pukoch mrazuodolná, ale menej ako Muškatnaja. Je mierne náchylná na múčnatku a náchylnejšia na napadnutie bakteriálnou spálou.
PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.
RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.
PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.
PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.
DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.
VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.
RAST: stredne silný, ihlanovitý rast; koruna je malá, vysoká, slabo rozvetvená, pod váhou ovocia neskôr rozprestretá.
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská.
PLODNOSŤ: v 5.-6 r. po výsadbe, pravidelná, hojná.
PLODY: stredne veľké plody úhľadného hruškovitého, kužeľovitého i zvonovitého tvaru. Šupka je zelenožltá, neskôr citrónovožltá, stredne tvrdá, drsná, pokrytá hrdzavými bodkami. Dužina je belavá až žltá, maslová, okolo jadrovníka zrnitá, tuhá, chuťovo príjemne sladká, korenistá, s jemnou arómou škorice.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november, skladovateľnosť do decembra až januára.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, muštovanie, výrobu destilátov, kompótov, lekvárov. Pri skladovaní dozrieva postupne, chuť a kvalitu si v dobrých podmienkach udrží do decembra/ januára.
STANOVIŠTE: odrode sa darí aj vo vyšších a drsnejších polohách; preferuje slnečné a teplé stanovište chránené pred vetrom a stredne ťažkú, úrodnú, priepustnú pôdu.
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu a chorobám. V uzavretých polohách náchylnosť ku chrastavitosti.
RAST: stredne bujný až slabší, ale zdraví, tvorí širokú, hustú, ihlanovitú korunu, v dobrých podmienkach veľkú, v horších len stredne veľkú. Konáre sa pod váhou úrod skláňajú a táto odroda nie je vhodná do alejí.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Giffardova, Hardyho maslovka, Krivica, Magdalénka, Nagevicova, Predobrá.
PLODNOSŤ: podmienená polohou, v teplých, chránených polohách plodí skoro a bohato, v drsných polohách neskoro a málo.
PLODY: stredne veľké (priemerne 170 g), hruškovité či baňaté, veľké plody bývajú mierne zhrbolené. Šupka je hladká, mastná, posiata lenticelami, zelenožltá, na slnku je viac žltkastá. Dužnina je žltobiela, jemná, veľmi šťavnatá, sladkokyslá a korenistá, výborná.
DOZRIEVANIE: zber na od polovice do konca septembra, konzumná zrelosť okolo 10. októbra, vydrží do konca októbra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, muštov. Prepravu znesie len tesne po zbere, neskôr sa otláča.
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje úrodné , hlboké a teplé pôdy a chránené polohy. Neznáša ílovité a suché piesočnaté či štrkovité pôdy, plody sú na nich malé a trpkasté a špičky letorastov usychajú.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, náchylnejšia len na chrastavitosť v nižších a uzatvorených polohách, treba ju sadiť na otvorené polohy a udržiavať vzdušnú korunu.
PÔVOD: Belgicko, zač. 19. st.
RAST: bujný rast, vytvára guľovitú, pomerne hustú korunu. Plodí v zhlukoch po 3 - 12 ks.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá; dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Williamsova.
PLODNOSŤ: pomerne skorá (6.- 8. rok), stála, stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (hmotnosť 100-120 až 200-250 g). Povrch väčších plodov je nepravidelný, zhrbolený až zhranatelý. Šupka drsná i hladká, málo lesklá, svetlo-zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane zlato-žltá a niekedy červenkastá, po celom povrchu pokrytá nápadnými lenticelami, niekedy i hrdzavými škvrnami/ pruhmi. Dužina je žltá, jemná, hustá, šťavnatá, maslovitá, chuťovo kyselkavo sladká, v južných oblastiach sladšia, príjemne korenistá, rozplývavá.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumná zrelosť: ovocie z južných oblastí v decembri, ostatné neskôr.
VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, sušenie, výroba destilátu a džemov; skladovateľnosť bez straty chuti do februára.
STANOVIŠTE: odroda vyžaduje teplé, chránené stanovište a kvalitnú, živnú pôdu. V chladných oblastiach rastie, ale plody nedozrievajú, praskajú, majú repovitú chuť.
ODOLNOSŤ: odroda stredne odolná voči mrazu a plesniam. V nevhodných podmienkach náchylná k chrastavitosti.
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.
STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.
ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.
PÔVOD: Francúzsko, koniec 19. st.
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.
PÔVOD: Belgicko, Jodoigne, vypestoval ju Simon Bouvier ako semenáč neznámeho pôvodu a v r. 1843 prvýkrát rodila. Leroy ju popísal dvakrát, raz sa domnieval, že to je hruška totožná s tou, ktorú vypestoval van Mons v r. 1823 ako jednú zo svojich semenáčov a pomenoval po svojom priateľovi, riaditeľovi kráľovských záhrad v Paríži, Poiteauovi. Preto dostala pomenovanie Poiteau nouveau, teda nová Poiteauova hruška, u nás sa udomácnil názov z nemčiny: Neue Poiteau.
RAST: je bujný, tvorí vysokopyramidálne koruny, s kostrovými konármi rastúcimi vzpriamene a s dobre rozvetvenými postrannými konármi a plodonosným obrastom. Má hrubé, zdravé listy.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Lectierova, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), úroda je každoročná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: Veľké až veľmi veľké, nepravidelného tvaru, buď hruškovitého alebo hranatého, na povrchu mierne zhrbolené. Šupka je hladká až drsná, na strome tmavozelená až trávovozelená, neskôr sotva znateľne svetlejšia žltozelená, len veľmi zriedkavo s červenkastým líčkom, po celom povrchu pokrytá jemnými sivými lenticelami, môžu sa vyskytovať hrdzavé škvrny, hrdzavé pruhy, väčšie hrdzavé plochy a niekedy pokrývajú aj väčšie časti plodu, najviac v okolí kalicha. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou zelenkastá, stredne tuhá, jemná, len okolo jadrovníka jemne zrnitá, maslová až celkom rozplývavá, stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, jemne muškátovo korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva koncom októbra a vydrží do konca novembra. Pri konzumnom dozrievaní takmer nemení farbu, ľahko sa dá prehliadnuť dozretie a hrozí prezretie a zmúčnatenie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a výrobu kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, je relatívne nenáročná na polohu a pôdu, ale na dosiahnutie kvalitných plodov a bohatej úrody je vhodná najmä hlboká, výživná, doststočne vlhká a teplá pôda. Znesie aj veternejšie a chladnejšie polohy.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete a kvety dobre odolávajú aj nepriazni počasia, silne vetruodolná, dobre odolná voči chorobám, len v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.
RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.
PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.
DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.
VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.
STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.
RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.
PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.
RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.
Opeľovacie pomery: kvitne v júni, je samoopelivý
Rast: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a plodnosť 20 kg/strom/rok.
Plody: typu PCA = pollination constant astringent = trpké pri zbere, zrelé po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote; veľké, guľovité so 4 jemnými drážkami
Dozrievanie: neskoro: koniec októbra-november, konzumná zrelosť: po 2 týždňoch
Stanovište: slnečné, teplé vo vinohradníckych oblastiach, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy
Odolnosť: mrazuvzdornosť do do -20 °C
Domov stromov Vám ponúka široký výber ovocných a listnatých stromov, kríkov, podpníkov a kvalitného náradia pre stromy.
PON - PIA 9:00 - 15:00
Obedná prestávka 12:30-13:00