Ovocné

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. U nás sa množila aj pod názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu.

 
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.

 
PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.

 
PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké, dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je stredne veľké až veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu. Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: zrejme z Grécka alebo Talianska, odkiaľ sa v 1. pol. dostala do Francúzska, kde dostala meno po kráľovne Claudii "Reine Claude".

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára široko a vysoko guľovité, veľké koruny. Používa sa aj ako podpník.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Bystrická, Mirabelka nancyská, Oullinská ringlota, Vlaška. Sama dobre opeľuje Althanovu ringlotu a Flotowovu mirabelku.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi striedavá, od veľmi vysokej po nízku po preplodení, dá sa regulovať vhodným rezom a prebierkou v plodnom roku.

PLODY: stredne veľké (priemerne 22-25 g), guľaté, na oboch koncoch stlačené, nesúmerné. Šupka je zelená až zelenožltá, na slnečnej strane s červenohnedými bodkami a škvrnami, pri stopke hrdzavo sieťovaná. Dužina je zelenožltá, stredne tuhá až mäkká, rôsolovitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, výborná, jedna z najlepších. Kôstka je odlučiteľná od dužiny v závislosti od polohy, v teplých, vlhkých polohách veľmi dobre.

DOZRIEVANIE: v 2. polovici až koncom augusta, postupne. Na zaváranie sa zbiera 2 týždne pred plnou zrelosťou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, zaváranie kompótov, výrobu destilátov, ale aj netradične sfarbených džemov. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou. V suchej a chudobnej pôde ostávajú plody malé a kôstka sa zle oddeľuje od dužiny. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke. Je stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a menej náchylná na moniliózu plodov (Monilinia fructigena), len pri vysokej úrode plodov v zhlukoch je náchylnejšia, treba udržiavať vzdušnú korunu a robiť prebierku plodov. Napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a v plnej zrelosti aj osy.

PÔVOD: Francúzsko, v Oullins pri Lyone ju vo svojej škôlke ako náhodný semenáč vzpierajúci sa zaštepeniu objavil v roku 1822 M. Jaboulay. Nazýva sa aj Jaboulay alebo Oliva či Ramon Oliva.

RAST: stredne bujný až veľmi bujný (aj na mahalebke), vytvára mohutnú, pritom však riedku korunu, rozložitú, neusporiadanú, konáre sú vodorovne rozložené, neskôr ovisnú. Kvôli tvaru koruny sa veľmi nehodí do stromoradí a alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Kaštánka, Rýchlica nemecká, Hedelfingenská, Büttnerova, Kassinova raná, Srdcovka preúrodná.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, nepravidelná, závislá na ročníku. Typicky

vyholuje a plodí na konci konárov. 
PLODY: veľké (priemerne 6 g), tuposrdcovitého alebo guľatého tvaru, šupka veľmi lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je v skorej zrelosti tuhšia, neskôr mäkká (polochrupka), červená, popretkávaná bledými žilkami, veľmi šťavnatá s červenou, bledo farbiacou šťavou. Chuť výborná, sladkokyslá až sladká, príjemne vínovastá, stredne aromatická. Kôstka je veľká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Je to asi najskoršia veľkoplodá odroda zo starých odrôd čerešní.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2.-3. čerešňovom týždni, zároveň s Karešovou a Kaštánkou, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Na prepravu a krátkodobé skladovanie ju treba obrať ešte pred plnou zrelosťou, keď sa ešte toľko neotlačuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kompóty a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej v teplých aj stredne teplých oblastiach, na pôdu nie je náročná.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov. Je málo náchylná na moniliózu, ale vo vyšších polohách ňou trpí viac.

PÔVOD: ČR, Bílé Karpaty, Vyškovec-Vlčí.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára mohutné, stredne vysoké guľovité koruny s mierne previsnutými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredné (priemerne 45 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: Anglicko, vznikol v záhrade zámku Ribston v Knaresboroughu v grófstve York ako semenáč zo semien dovezených z francúzskeho Rouenu v r. 1686 alebo 1688.

 
RAST: stredne bujný , vytvára veľkú korunu, ktorá je široká, stredne hustá, neskôr previsnutá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači: Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Parména zlatá zimná.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, podpriemerná, neistá, nepravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, nesúmerné, plocho rebrovité, nepravidelné, k jednej strane skosené. Šupka je drsná, pruhovaná - mramorovaná, žltozelená s hnedo-červenkastým líčkom. Dužina je pevná, žltkastá, chrumkavá, s muškátovou vôňou, na vzduchu hnedne. Chuť je sladkokyslá, korenistá a veľmi dobrá až výborná, patrí k najchutnejším.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 2. polovice októbra až do decembra bez straty chuti, skladovateľnosť do marca.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výrobu vína a džemov, sušenie, muštovanie. Plody sú odolné voči otlačeniu, dobre znášajú prepravu a vyžadujú skladovanie vo vlhkejšom prostredí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vlhkejšie a úrodné pôdy. Preferuje stredne teplé a vyššie polohy chránené pred vetrom, s vlhkým ovzduším; neznáša sucho a príliš teplé polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná odroda v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti. V nadmernom vlhku či suchu trpí rakovinou, vo vetre padá a býva napadnutá vlnačkou krvavou.

Zimná odroda jabloní. Spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom. Plodnosť pravidelná, stredná. Stredne veľký plod vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, silná, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu nehnedne. Chuť je sladko kyselkavá, jemná. Priamy konzum, spracovanie, skladovanie. Odroda vhodná i do vyšších, chladnejších polôh. Vyžaduje hlboké, úrodné, vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, príp. polotieň. Vysoká odolnosť voči chrastavitosti a mrazu. Plody pri predčasnom zbere vädnú, pri preprave sú odolné voči otlačeniu. V prvých rokoch - hlbší výchovný rez, v rokoch s veľkou násadou kvetných pupeňov - zmladzovací rez obrastu. Korunu treba udržovať redšiu. Pôvod obec Watervliet, Belgicko, pol. 19.st. Vhodné opeľovače: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá. Dobrý opeľovač, kvitne stredne neskoro. Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do apríla.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

 
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

 
PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: stará odroda neznámeho pôvodu, zrejme z Nemecka, kde bola známa už v 18. storočí aj pod názvom Prinzenapfel.

RAST: stredne bujný. Tvorí mohutné kmene a veľké, vysoko guľovité, neskôr rozložité koruny s previsnutými konármi. Stromy sa dožívajú vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebensk kalvil, Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Landsberská reneta, Ontário, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná, po 2-3 rokoch vždy vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), valcovitého alebo súdkovitého tvaru. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, svetložltá, na slnečnej strane červeno pruhovaná, mramorovaná či bodkovaná. Dužina je jemná, biela až žltkastá, krehká, kyprá, menej šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, príjemne voňavá po rozmaríne. V niektorých plodoch po vyzretí semienka hrkajú - preto názov Hrkáč.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra až v októbri, plody vydržia uskladnené do decembra, ale čoskoro po zbere strácajú svoju typickú korenistú chuť.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a sušenie. Pri spracovaní je z plodov málo odpadu. Plody skladujeme vo vlhkejšom prostredí.

STANOVIŠTE: slnečné, prosperuje vo vlhkejších, mierne chladných oblastiach a znesie i vyššie, drsnejšie polohy, nemá rada piesočnaté pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i v kvete, dobre odolná voči múčnatke a chrastavitosti, náchylnejšia na rakovinu v príliš mokrej pôde, najmä vo vyššom veku a na poškodenie voškou vlnačkou krvavou.

PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.

 
RAST: stredne bujný, rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.

 
PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.

 
PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Francúzsko, 2.pol. 17. stor.

 
RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumná zrelosť december - január, skladovateľnosť do marca až augusta.

 
VYUŽITIE: odroda výborná na skladovanie, výrobu vína, muštu; skladovateľnosť pri dobrej vlhkosti do marca až augusta.

 
STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

 
ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.