Zoradiť podľa:
516 produktov
516 produktov
PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.
PÔVOD: Francúzsko, Troyes, vypestoval škôlkar Guéniot ako kríženec Dekanky zimnej a Arenbergovej maslovky, prvýkrát rodila v r. 1862
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený. Má zvláštne zdrsnenie kôry aj borky na starších konároch, ktoré sú ale úplne zdravé. Koruna je riedka široko ihlanovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Drouardova, Guyotova, Madame Verté.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, nepreplodzuje.
PLODY: sú veľké a ťažké (niekedy až 350-450 g), valcovitého tvaru. Šupka je sivozelená až žltá, husto pokrytá svetlo hrdzavými lenticelami. Dužina je takmer biela, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je polosladká, príjemne korenistá a trpkastá, s osobitou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, treba ju zbierať ešte v zelenom, tvrdšom stave, keď zelená farba začína blednúť. Konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do konca októbra aj dlhšie. Plody ľahko padajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov, ale aj na sušenie, pečenie, muštovanie a výrobu kompótov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej najmä v hlbokých a teplých pôdach, v polohách chránených pred vetrom. V nevhodných pôdach zle rodí, listy trpia chlorózou (žltnutím) či zasychajú.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, odolná voči chrastavitosti, môže byť napadnutá múčnatkou jabloňovou. "
PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.
RAST: slabý, koruna kužeľovitá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.
PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.
PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.
RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.
ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia.
RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.
PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí veľké ihlanovité zaoblené koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m. Vhodné opeľovače: Avranšská, Williamsova.
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé plody, šupka je veľmi jemná, šedo zeleno žltkastá, okolo kalichu a stopky jemne hrdzavá, s karmínovo červeným líčkom. Dužina zelenkavo biela, pod šupkou nápadne zelená, jemne zrnitá, rozplývavá až maslová a veľmi šťavnatá. Chuť veľmi dobrá, sladká, jemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici augusta, vhodná na konzum za 10-14 dní.
VYUŽITIE: priamy konzum, kompóty, sušenie.
STANOVIŠTE: darí sa jej v hlbokých a teplých pôdach, vyžaduje chránené polohy.
ODOLNOSŤ: odroda je veľmi odolná voči mrazom (v dreve aj v kvete), taktiež dobre odolná voči škodcom, netrpí chrastavitosťou ani moníliou.
RAST: stredný rast, vytvára ihlanovitú/ kužeľovitú korunu. Listy sa na jeseň v hornej časti koruny sfarbujú do červena, v spodnej nažlto.
OPEĽOVACIE POMERY: všeobecne dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho, Drouardova.
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, stredne vysoká.
PLODY: veľké, baňaté, smerom ku stopke zúžené, na povrchu nerovné, plocho zhrbolené. Šupka je hladká, skôr matná, svetlo žltozelená, pokrytá veľmi jemnými hnedými bodkami. Dužina je belavá, neskôr žltkastá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá, šťavnatá, chuťovo sladká až sladko-kyselkavá, korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až januári, skladovateľnosť do januára.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, muštovanie, sušenie.
STANOVIŠTE: teplé, chránené polohy a úrodné pôdy.
ODOLNOSŤ: stredná odolnosť voči mrazu, netrpí chrastavitosťou ani moniliózou.
PÔVOD: Belgicko, Jodoigne, vypestoval ju Simon Bouvier ako semenáč neznámeho pôvodu a v r. 1843 prvýkrát rodila. Leroy ju popísal dvakrát, raz sa domnieval, že to je hruška totožná s tou, ktorú vypestoval van Mons v r. 1823 ako jednú zo svojich semenáčov a pomenoval po svojom priateľovi, riaditeľovi kráľovských záhrad v Paríži, Poiteauovi. Preto dostala pomenovanie Poiteau nouveau, teda nová Poiteauova hruška, u nás sa udomácnil názov z nemčiny: Neue Poiteau.
RAST: je bujný, tvorí vysokopyramidálne koruny, s kostrovými konármi rastúcimi vzpriamene a s dobre rozvetvenými postrannými konármi a plodonosným obrastom. Má hrubé, zdravé listy.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Lectierova, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), úroda je každoročná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: Veľké až veľmi veľké, nepravidelného tvaru, buď hruškovitého alebo hranatého, na povrchu mierne zhrbolené. Šupka je hladká až drsná, na strome tmavozelená až trávovozelená, neskôr sotva znateľne svetlejšia žltozelená, len veľmi zriedkavo s červenkastým líčkom, po celom povrchu pokrytá jemnými sivými lenticelami, môžu sa vyskytovať hrdzavé škvrny, hrdzavé pruhy, väčšie hrdzavé plochy a niekedy pokrývajú aj väčšie časti plodu, najviac v okolí kalicha. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou zelenkastá, stredne tuhá, jemná, len okolo jadrovníka jemne zrnitá, maslová až celkom rozplývavá, stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, jemne muškátovo korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva koncom októbra a vydrží do konca novembra. Pri konzumnom dozrievaní takmer nemení farbu, ľahko sa dá prehliadnuť dozretie a hrozí prezretie a zmúčnatenie.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a výrobu kompótov.
STANOVIŠTE: slnečné, je relatívne nenáročná na polohu a pôdu, ale na dosiahnutie kvalitných plodov a bohatej úrody je vhodná najmä hlboká, výživná, doststočne vlhká a teplá pôda. Znesie aj veternejšie a chladnejšie polohy.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete a kvety dobre odolávajú aj nepriazni počasia, silne vetruodolná, dobre odolná voči chorobám, len v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.
RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.
PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.
DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.
VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.
STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.
RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.
PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.
PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.
RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.
RAST: v mladosti veľmi bujný, rovný, neskôr stredne bujný. Kvôli vysokej plodnosti vytvára len stredne veľké, ihlanovité koruny so vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré sa pod úrodou skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Esperenova bergamotka, Dekanka zimná, Madame Verté, Guyotova, Parížanka, Poiteau, Thirriotova, Tongréská, Trévouxská a Williamsova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, striedavo vysoká a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až obrovské (priemerne 380 g, ale aj 600 g), fľaškovité, väčšinou zhrbolené, ku kalichu aj zhranatené. Šupka je hladká, jemná, nelesklá, pri zbere zelenožltá, potom žltá, na slnečnej strane červenkastá, s veľkými lenticelami, väčšinou aspoň okolo kalichu hrdzavá. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, na vzduchu hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, korenisto sladká, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra nárazovo, konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do októbra. Plody vo vetre padajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, ale aj výrobu kompótov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Nie je náročná na pôdu, plody dobrej kvality a veľkosti prináša na priepustných, úrodných pôdach. Znesie aj vyššie polohy, ale len s ľahšími pôdami a mimo mrazových kotlín. Z ťažších pôd býva vodnatá.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v mladosti a v letorastoch, neskôr je stredne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná je aj v kvete. Chorobami ani škodcami netrpí, vyhľadáva ju len méra hrušková (Psylla pyri).
Opeľovacie pomery: kvitne v júni, je samoopelivý
Rast: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a plodnosť 20 kg/strom/rok.
Plody: typu PCA = pollination constant astringent = trpké pri zbere, zrelé po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote; veľké, guľovité so 4 jemnými drážkami
Dozrievanie: neskoro: koniec októbra-november, konzumná zrelosť: po 2 týždňoch
Stanovište: slnečné, teplé vo vinohradníckych oblastiach, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy
Odolnosť: mrazuvzdornosť do do -20 °C
Rast: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť 20 kg/strom/rok.
Plody: typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká), partenokarpické plody sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami, s tvrdou, lesklou oranžovočervenou šupkou, žltooranžovou dužinou.
Dozrievanie: stredne skoré, zber: koniec októbra, konzumná zrelosť: po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote
Stanovište: slnečné, teplé vo vinohradníckych oblastiach; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy
Odolnosť: mrazuvzdornosť do -18 °C"
RAST: slabší až stredne silný. V 10 rokoch dosiahne výšku 3-3,5 m, koruna má okrúhlo-pyramidálny tvar.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: pravidelná a vysoká aj v suchých rokoch, z dospelého stromu získame až 70 kg plodov ročne.
PLODY: stredne veľké, od 60 do 120 g, guľovité, oranžovočervené, po dozretí a zmäknutí bordové. Dužina má po dozretí konzistenciu džemu, je bordovočervená, sladká a veľmi chutná.
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú na strome postupne, prvé už koncom septembra a posledné v decembri. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, džemy apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -24 °C až -25 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.
RAST: stredne silný, v 10 rokoch dosiahne výšku 4 m, koruna je mierne previsnutá. Dosahuje plodnosť 70-80 kg ročne z dospelého stromu.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: vysoká, až 70-80 kg za rok z dospelého stromu.
PLODY: malé až stredne veľké, od 50 do 60 g, splošteno guľovité, žltooranžovej farby. Dužina je po plnom dozretí oranžová, sladká a veľmi chutná.
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú obvykle na konci októbra. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.
VYUŽITIE: vhodné na priamy konzum aj spracovanie sušením či na džemy, víno apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -23 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.
Domov stromov Vám ponúka široký výber ovocných a listnatých stromov, kríkov, podpníkov a kvalitného náradia pre stromy.
PON - PIA 9:00 - 15:00