Zoradiť podľa:
516 produktov
516 produktov
Dobrá odolnosť proti mrazu v dreve a v kvete. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, MacIntosh, Ušľachtilé žlté, Priesvitné letné. Dobrý opeľovač pre iné odrody. Pôvodom z Dánska, r. 1866."
PÔVOD: Nemecko, Grevenbroich, Porýnie, vyšľachtil ju v roku 1878 Dietrich Uhlhorn mladší ako kríženec medzi Ananásovou renetou a Purpurovým agátovým a pomenoval ju po svojom svokrovi súdnom radcovi Vinzenzovi von Zuccalmagliovi.
RAST: v mladosti stredný, neskôr slabší, menej intenzívny, koruna spočiatku široká, neskôr vysoko guľovitá, hustejšia.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Coxova reneta, James Grieve, Croncelské, Landsberská reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Ušľachtilé žlté, Železné.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, v plnej plodnosti striedavá.
PLODY: menšie až stredne veľké, s vajcovitým až guľovitým tvarom, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané. Šupka je zelenkavo citrónovožltá, na slnečnej strane s červeno-oranžovým nádychom, s červenohnedými lenticelami. Dužina je jemná, hustá, šťavnatá, mierne voňavá, chuť sladko kyselkavá, vyvážená, príjemne korenistá, osviežujúca, veľmi dobrá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v novembri až začiatkom decembra, skladovateľnosť do februára až marca. Nepadajú predčasne pôsobením vetra. Nevädne pri skladovaní, ale môže múčnatieť.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a skladovanie. Na vzduchu nehnedne. Plody sú odolné voči otlačeniu a vhodné na transport.
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy živné, vlhké, stredne ťažké, nie však mokré. V suchých pôdach sú plody len veľmi malé. Vhodná pre teplé polohy, chránené pred vetrom a silnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči škodcom, v dreve často namŕza, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, v mokrých pôdach trpí rakovinou.
PÔVOD: Čína, Chang Bai Mountain Research Institute na hranici so Severnou Kóreou, odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta). Šľachtenie je neznáme.
RAST: bujný, dosahuje výšku 8-12 m s ročnými prírastkami 2-3 m. Lianovité výhony sú hladké, bez chĺpkov. Listy má široké a listové stopky zelené. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivé, len so samičími kvetmi, vyžaduje opelenie inou samčou odrodou druhu aktínídia význačná (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo či obojpohlavnou odrodou Weiki.
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: sú veľmi veľké (až 20–30 g, 4-5 cm), elipsovité, sploštené, niekedy srdcovité. Šupka je hladká, zelená, plody sa jedia vcelku aj s ňou. Dužina je zelená a šťavnatá. Chuť je veľmi sladká, aromatická, len jemne kyselkavá.
DOZRIEVANIE: stredné skoré, koncom septembra až v októbri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve dobre mrazuodolná (do -25 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.
PÔVOD: Japonsko, zrejme vybraná v 40. rokoch 20 storočia ako hexaploidný kríženec aktinídie význačnej (Actinidia arguta) a aktinídie mnohodomej (Actinidia polygama).
RAST: umiernený, dorastá len do dĺžky 2,5-6 m. Lianovité výhony sú hladké. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivé, resp. tvorí menšie partenokarpické plody po stimulovaní nedokonale vyvinutým vlastným peľom (asi 30 % násada z počtu kvetov) a väčšie opelené plody po opelení samčou odrodou aktínídie význačnej (Actinidia arguta), napr. odrodou Prince Jumbo (asi 65 % násada z počtu kvetov).
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (cca. 25 kg), spoľahlivá aj bez prítomnosti kvitnúceho opeľovača.
PLODY: malé až stredne veľké, partenokarpické plody sú bezsemenné a menšie (priemerne 4,9 g), opelené plody obsahujú semená a sú o čosi väčšie (priemerne 5,7 g), na konci sa charakteristicky zužujú. Šupka je zelená a hladká, dužina je tiež zelená a šťavnatá. Chuť je sladkokyslá a výrazne aromatická. Majú v rámci kiwi vysoký obsah vitamínu C (222 mg /100 g hmotnosti čerstvých plodov).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra a v októbri.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -25 °C až -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).
PÔVOD: Rusko, stará odroda aktinídie význačnej (Actinidia arguta), ktorá získala svoje meno v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Jej alternatívne pomenovanie je Jumbo Verde alebo Ambrosia.
RAST: je veľmi bujný, dorastá do dĺžky približne 8-10 m. Lianovité výhony sú hladké a nechlpaté. Listy sú stredne veľké, svetlozelené s charakteristickými zelenými stopkami.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá. Je to samičia odroda, ktorá na tvorbu plodov potrebuje opelenie samčou odrodou aktinídie význačnej (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo.
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po vysadení), mierne striedavá, stredne vysoká.
PLODY: sú veľké (priemerne 15-19 g, 22,5x37 cm), podlhovasté, zboku sploštené. Šupka je hladká, zelená, bez líčka. Dužina je zelená až žltozelená, šťavnatá. Chuť je vyvážene sladkokyslá, bez výraznej vône. Väčšinu cukrov tvorí sacharóza. Má nižší obsah vitamínu C v rámci kiwi, ale stále vysoký (priemerne 63,5-89,6 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici až koncom septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolné v dreve do -26 °C až -28 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).
Bujný, neskôr stredný rast, dožíva sa vysokého veku, koruna rozložitá, pomerne riedka. Plodnosť neskorá, uspokojivá, striedavá. Plod stredne veľký až veľký, sploštený, skôr guľovitý. Šupka hladká, slamovo/ citrónovo žltá s charakteristickými hrdzavými lenticelami rôznych tvarov. Dužina biela, šťavnatá, chuť dobrá až výborná, osviežujúca, jemne nakyslá. Vhodné na muštovanie, kompóty, sušenie. Neskorý zber plne vyzretých jabĺk vedie k skráteniu skladovateľnosti. Skoršie podtrhnutie ešte zelených plodov predĺži ich trvanlivosť, zlepší šťavnatosť. Zber v 1. polovici októbra, konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do januára (až apríla). Menšia náročnosť na prostredie, obľubuje vlhkejšie a ťažšie pôdy, stredné a chránené polohy. Nevhodné do extenzívnej výsadby. Mladý strom vyžaduje častejší rez. V dreve i kvete dobrá odolnosť voči mrazu, odolnosť voči chrastavitosti a múčnatke. Dobre sa opeľuje bežnými, dobrými opeľovačmi. Pôvod dlho pripisovaný obci Smiřice v ČR, ale genetické testy preukázali pôvod v Galloway (Škótsko).
PÔVOD: ČR, stará krajová odroda, pravdepodobne zo Studnice u Náchoda
RAST: stredne bujný, vytvára veľké, košaté, vysoko guľovité koruny, neskôr široko rozložité až previsnuté, husto olistené. Je dlhoveká.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: napr. Ontário a ďalšie všeobecne dobré opeľovače.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.
PLODY: malé až stredné plody (okolo 100 g) guľovitého až splošteného tvaru. Šupka je mierne drsná, zelenkavá až zelenožltá, na slnečnej strane s hnedočerveným krytím a hrdzavými lenticelami. Dužina je biela, málo šťavnatá, voňavá, po reze na vzduchu len málo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, lahodná, kyslosladká s charakteristickou vôňou.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do apríla až júna.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj kompóty či ďalšie spracovanie. Je dlhodobo dobre skladovateľná.
STANOVIŠTE: slnečné, je to nenáročná odroda, znesie i ťažké, ílovité, horšie pôdy a vyššie polohy, skôr otvorenejšie.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazom a rakovine, dobre odolná voči múčnatke a monílii, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách s nedostatkom prúdenia vzduchu.
PÔVOD: ČR, Střižovice u Turnova, vyšľachtil v r. 1970 Otto Louda ako kríženec Golden Delicious a Coxova reneta, odroda bola registrovaná v r. 1978.
RAST: stredne bujný až bujný, koruna guľovitá, polovzpriamená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Idared, James Grieve, Pilot, Rubinola, Spartan. Je nekompatibilná s odrodou Lord Lambourne.
PLODNOSŤ: skorá (často už v škôlke) a veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 137 g), veľkostne nevyrovnané, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká, základná farba žltá, na slnku prekrytá výrazným pruhovaným červeným až tmavočerveným líčkom. Dužina biela až krémová, stredne tuhá, jemná, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická.
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do februára až marca.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhká, hlboká, priepustná, výživná. Je plastická, vhodná najmä pre teplé a stredne teplé, ale aj vyššie chránené, skôr otvorené polohy.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, Je citlivá na gumovitosť jabloní.
Rast bujný, koruna sa mohutne rozvetvuje do výšky, neskôr je široko guľovitá, plodnosť neskoršia (7-10 rokov po výsadbe), na vyšších tvaroch dobrá úrodnosť. Plod stredne veľký až veľký, tvar guľovitý, pri kalichu mierne zúžený. Šupka pevná, najprv zelenkavo-žltá až žltá, neskôr červená, na slnečnej strane tmavočervená, nenápadne pruhovaná, s veľkými bielymi alebo hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá so žltým odtieňom, jemná, hustá, šťavnatá, chuť sladká, príjemne kyslastá. Zimná odroda s krásnym ovocím vhodným na priamy konzum, spracovanie a uskladnenie. Zber v polovici októbra, konzumná zrelosť: november až december, skladovateľnosť do marca. Nenáročná odroda, prospieva aj vo vysokých, podhorských polohách. Pestovateľský tvar vyšší, zmladzovací rez nie príliš hlboký. Mrazuodolná. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Ontario, Ušľachtilé žlté. Sám je zlý opeľovač. Pôvodom z Nemecka.
Zdravý, stredne silný rast, vytvára pomerne hustú, guľovitú korunu. Skorá a pravidelná plodnosť. Stredne veľký plod guľovitého, mierne splošteného tvaru. Hladká šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane zlatistá, niekedy s jemnými hrdzavými škvrnami / bodkami. Dužina je jemná, šťavnatá, žltkasto belavá, chuť veľmi dobrá, sladko kyselkavá, príjemne korenistá. Jemná levanduľová vôňa. Výborná stolová odroda. Neskorší zber (od pol. októbra), konzumná zrelosť v decembri, skladovateľnosť do marca. Menej náročná odroda, znesie otvorené polohy i suchšie pôdy. Dobrá odolnosť voči mrazu (v dreve i kvete) a voči chrastavitosti.
PÔVOD: neznámy, asi Francúzsko, stará odroda najneskôr zo začiatku 19. storočia. U nás sa volá aj Štepové.
RAST: zdravý a silný, vytvára vysokú, široko guľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, kvety sú mrazuodolné.
PLODNOSŤ: vysoká, tvorí veľa plodonosných konárikov.
PLODY: stredne veľké, kužeľovité. Šupka je hrubá, hladká až mastná, žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane zlatožltá. Dužina je žltkastá, dosť jemná a šťavnatá, chuť korenistá, sladkokyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici septembra, konzumná zrelosť od konca septembra, skladovateľnosť do januára. Podobne ako Riznerovo má veľmi dlhú konzumnú dobu na to, že sa zbiera už v septembri ako letná odroda.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, spracovanie. Dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj drsnejšie, vyššie polohy, aj horšie, plytšie, menej úrodné pôdy. Je vhodná do otvorených aj uzavretých záhrad, polí, alejí. Len v príliš suchých polohách má drobné plody.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, málo náchylná na choroby.
Nazývaná aj ako ""Jeptiška"". Silná intenzita rastu, kmeň silný a zdravý, koruna veľká, košatá, rozložitá, plodnosť neskorá. Plod stredne veľký, tvar kužeľovitý, šupka tmavočervená s pruhovaním a nápadnými lenticelami, na slnku až s fialovým nádychom, dužina do zimy tvrdá a veľmi kyslá, neskôr jemnejšia a šťavnatá, mierne kyslá až sladká. Veľmi trvanlivá odroda, po dozretí vhodná na priamy konzum, výroba vína, džemu, muštu, sušenie. Dobrá skladovateľnosť a schopnosť prepravy. Zber v druhej polovici októbra, konzumná zrelosť december až 1. polovica januára, skladovateľnosť do mája až augusta. Vyššie a drsnejšie polohy, pôda hlboká, ťažšia, vlhká, úrodná. Vhodné opeľovače: Parména zlatá, Coxova reneta, Ananásová reneta. Odolná voči mrazu i chorobám.
PÔVOD: Holandsko, ABZ Seeds, 2014.
RAST: zdravý a kompaktný, do 30 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: stredne veľké (14-17 g), kužeľovité, atraktívne oranžovočervené. Chuť je výborná, sladká, aromatická.
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, od júna do septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, mrazenie.
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime, dobre odolná voči chorobám.
PÔVOD: materiál z asi 450-ročného stromu tzv. Adamcovej oskoruše z vrchu Žerotín pri Strážnici na Morave, patrí do pomologického typu Jemná.
RAST: stredne bujný až bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky, dobre plodná aj v medziobdobí.
PLODY: stredne veľké (2-3,5 cm, 7-15 g), guľovitého až kónického tvaru s malou kalíšnou jamkou. Šupka je pomerne jemná, väčšinou lesklá, žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Celý plod je pokrytý drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická, s minimom zrnitosti. Zrelé plody sú náchylné na otlaky.
DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.
VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, plody sú silne až stredne odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.
PÔVOD: Inštitút Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, kde po takmer 40 rokoch práce v roku 1970 vyšľachtil Dr. Rudolf Bauer vitálny a vysoko plodný komplexný kríženec medzi čiernou ríbezľou (ribes nigrum), egrešom (grossularia uva-crispa, dnes r. uva-crispa) odolným voči hrdzi vejmutovkovej a tzv. americkým egrešom (r. divaricatum) odolným voči americkej múčnatke egreša. Výsledný kríženec má vedecký názov podľa všetkých troch zúčastnených druhov - ribes x nidigrolaria, v nemčine získal názov ako skratku z kombinácie nemeckého názvu ríbezle (JOhannisbeere) a egreša (STAchelbeere).
RAST: rastie bujne, prerástla svojich rodičov. Tvorí kríky cca. 2 m vysoké aj široké, beztŕnne.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: veľká, pravidelná.
PLODY: väčšie guľaté, fialovočierne, matné, sladkokyslastej chuti, bez čiernoríbezľovej arómy.
DOZRIEVANIE: v polovici júli.
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie vo forme kompótov či džemov a sirupov.
STANOVIŠTE: otvorené, vzdušné, svetlé, dostatočne vlhké. Vyžaduje zamulčovanie alebo okopávku, nemá rada konkurenciu trávy.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná v dreve, vo vyšších polohách jej môžu vymŕzať kvety, preto je tam vhodné sadiť ju na miesta chránené pred neskorými mrazmi. Odolná voči americkej múčnatke egreša, hrdzi vejmutovkovej aj ďalším chorobám ríbezlí.
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.
PÔVOD: Anglicko, vyšľachtil ju Thomas Webb v Calcote v Readingu v grófstve Berkshire.
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí stredne husté, vzpriamené kry, podrastá veľmi slabo až slabo.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety začínajú kvitnúť skôr než samičie, ale kvitnutie sa čiastočne prekrýva. Úroda je vyššia v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Zellská červenolistá.
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, dosť pravidelná v dobrých podmienkach.
PLODY: sú veľké (priemerne 2,8 g), podlhovasto valcovité, ryhované, svetlohnedé, stredne dobre sa lúskajú, ľahko sa lúskajú luskáčikom. Pančuška je rovnako dlhá alebo len o niečo dlhšia než plod, je stredne až silne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je stredne veľké až veľké, dobre vypĺňa celú škrupinku (tvorí 48 % hmotnosti celého plodu). Jadro je dlhé, valcovité, šupka je mierne zvrásnená, svetlohnedá, len málo skorkovatená. Chuť je pomerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, sladkastá až sladká, v suchom stave priemerná. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. a 3. dekády septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.
STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, samčie jahňady trpia neskorými jarnými mrazmi. Chorobami netrpí. Viac ju vyhľadáva roztoč vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae) a čiastočne aj nosánik lieskový (Curculio nucum), vtáky a veveričky.
RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky 6 m a šírky 2,5 m. Listy sú mladé bordové, podobne ako pančušky, neskôr počas roku viac zozelenajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne v marci a apríli, samčie jahňady sú červenohnedé. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Nottingham.
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: stredne veľké, ukryté v bordových pančuškách. Jadrá sú veľké, dobre vypĺňajú škrupinku. Chuťovo sa podobajú na divú liesku, sú aromatické, sladkasté, s drevitými tónmi.
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra.
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.
STANOVIŠTE: slnečné, ale aj polotieň, ale v ňom je úroda nižšia. Vyžaduje úrodné, teplé, dostatočne vlhké pôdy, najlepšie hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom vápniku, v horších pôdach sú výnosy aj kvalita nižšie. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí. Nevhodné sú mrazové kotliny.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.