Ovocné

PÔVOD: Belgicko, Jodoigne, vypestoval ju Simon Bouvier ako semenáč neznámeho pôvodu a v r. 1843 prvýkrát rodila. Leroy ju popísal dvakrát, raz sa domnieval, že to je hruška totožná s tou, ktorú vypestoval van Mons v r. 1823 ako jednú zo svojich semenáčov a pomenoval po svojom priateľovi, riaditeľovi kráľovských záhrad v Paríži, Poiteauovi. Preto dostala pomenovanie Poiteau nouveau, teda nová Poiteauova hruška, u nás sa udomácnil názov z nemčiny: Neue Poiteau.

RAST: je bujný, tvorí vysokopyramidálne koruny, s kostrovými konármi rastúcimi vzpriamene a s dobre rozvetvenými postrannými konármi a plodonosným obrastom. Má hrubé, zdravé listy.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Lectierova, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), úroda je každoročná, vysoká až veľmi vysoká.

PLODY: Veľké až veľmi veľké, nepravidelného tvaru, buď hruškovitého alebo hranatého, na povrchu mierne zhrbolené. Šupka je hladká až drsná, na strome tmavozelená až trávovozelená, neskôr sotva znateľne svetlejšia žltozelená, len veľmi zriedkavo s červenkastým líčkom, po celom povrchu pokrytá jemnými sivými lenticelami, môžu sa vyskytovať hrdzavé škvrny, hrdzavé pruhy, väčšie hrdzavé plochy a niekedy pokrývajú aj väčšie časti plodu, najviac v okolí kalicha. Dužina je žltkastobiela, pod šupkou zelenkastá, stredne tuhá, jemná, len okolo jadrovníka jemne zrnitá, maslová až celkom rozplývavá, stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, jemne muškátovo korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva koncom októbra a vydrží do konca novembra. Pri konzumnom dozrievaní takmer nemení farbu, ľahko sa dá prehliadnuť dozretie a hrozí prezretie a zmúčnatenie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie a výrobu kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné, je relatívne nenáročná na polohu a pôdu, ale na dosiahnutie kvalitných plodov a bohatej úrody je vhodná najmä hlboká, výživná, doststočne vlhká a teplá pôda. Znesie aj veternejšie a chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete a kvety dobre odolávajú aj nepriazni počasia, silne vetruodolná, dobre odolná voči chorobám, len v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: pravdepodobne juhovýchodná Európa a Malá Ázia.

RAST: na Slovensku zákonom chránený druh. V prírode sa bežne vyskytujúci druh hrušky už len v nízkej početnosti a na pár miestach južnej hranice. Hruška snežná (Pyrus nivalis) je iný druh ako hruška obyčajná. Strom dorastá do výšky 6-10 m a šírky 5-7 m. Mladé vetvičky sú striebornobiele s chĺpkami. Staršie tmavnú do sivej až čiernej farby, rovnako aj kmeň. Na jeseň sa lístie sfarbí do tmavočervena, ako ostatné druhy hrušiek.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro na jar veľkým množstvom veľkých bielych kvetov (v priemere 2,5-3 cm), kvôli čomu dostala druhový názov snežná / nivalis. Je cudzoopelivá a na dosiahnutie úrody potrebuje prepelenie geneticky odlišným jedincom svojho druhu (Pyrus nivalis) alebo nejakou hruškou domácou (Pyrus communis) či hruškou planou (Pyrus pyraster) kvitnúcou v podobný čas vo vzdialenosti do cca. 60 m.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: malé guľovité až hruškovité, zelenožltej farby, jemnej, nakyslastej chuti po uhniličení.

DOZRIEVANIE: na zber dozrieva koncom októbra, konzumne až koncom novembra, vydrží do marca.

VYUŽITIE: strom je veľmi dekoratívny, najmä v kvete, vhodný do veľkých záhrad, parkov a alejí a vetrolamov. Plody sú vhodné na pálenie a sušenie alebo výrobu perry, teda hruškového cideru.

STANOVIŠTE:slnečné, je nenáročná na polohu a pôdu, dobre znáša sucho, ale aj ťažké ílovité pôdy.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná v dreve do -23,3 °C až -28,9 °C, odolná voči suchu, vetru a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

"PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vznikla ako semenáč Hardenpontovej maslovky z roku 1852 v škôlkach Boisbunnelových. V r. 1867 bola uvedená na trh s menom prezidenta A. Masa v Bourg en Bresse. Synonymá: President Mass, Mas, Masova, Président Mas, Präsident Mas.

RAST: spočiatku bujný až stredne bujný a neskôr slabší, vytvára pyramidálne, stredne veľké, hojne rozvetvené koruny s krátkym plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká, väčšinou pravidelná.

PLODY: sú veľké (priemerne 250 g), pravidelné, typicky hruškovitého či vajcovito baňatého tvaru, hladké. Šupka je tuhá, hrubá, nelesklá, spočiatku sivozelená, pri zbere svetlozelená, pri konzume zelenožltá, len niekedy s nepatrne červenkastým líčkom, posiata hrdzavými bodkami, na niektorých plodoch s hrdzavými škvrnami, najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltobiela, rozplývajúca sa, šťavnatá, jemná, v okolí jadrovníka zrnitá. Chuť je výborná, ľahko korenistá, príjemne voňavá, pikantne sladkokyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva v polovici novembra, uskladnená vydrží do polovice decembra. Dobre znáša prepravu v zberovej aj konzumnej zrelosti. Konzumnú zrelosť prezradí nielen zmena farby, ale aj príjemná vôňa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, džemov a lekvárov, ale aj na sušenie, muštovanie, pečenie, výrobu destilátov a výživ. Dobre sa skladuje, má nepatrný sklon k otlačeniu, malý k hnednutiu dužiny a ku kamienkovitosti.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, inak plody padajú, ale neuzavreté kvôli chrastavitosti. Vyžaduje dobré, priepustné, dostatočne vlhké, výživné a teplé pôdy. V studených alebo príliš ťažkých ílovitých či kamenistých, piesočnatých a suchých nielenže plody nemajú pravú chuť, ale stromy nerastú, trpia často žltačkou a zle rodia. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti menej, stredne mrazuodolná v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, menej voči popáleniu plodov, v nevhodných polohách niekedy trpí žltačkou listov."

PÔVOD: zrejme už zo 17. storočia, pôvod neznámy, možno z Halle an der Saale z nemeckého Saska.
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysokú, neskôr guľovitú, veľkú, nie príliš hustú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, údaje o jej schopnosti opeľovať iné hrušky sú protichodné. Vhodní opeľovači: Avranšská, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe, je striedavá, každý druhý rok je veľká.
PLODY: stredne veľké plody variabilného tvaru (guľovitý, hruškovitý, cibuľovitý, inokedy zvonovitý, dlhý). Šupka je pevná, hladká, pri dozretí žltá, na slnečnej strane krásne karmínovočervená, posiata nápadnými šedohnedými lenticelami vrúbenými červeným okrajom, ktoré pripomínajú kožu pstruha. Dužina je biela, mäkká, veľmi šťavnatá, maslovitá, chuťovo výborná, sladká, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, v novembri, skladovateľná do januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie, výrobu destilátu, džemov, muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, hlboké pôdy, radšej vlhkejšie ako suchšie. Odroda nevhodná do uzavretých polôh. Vhodná do teplých a stredne teplých, otvorených polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolné letorasty v mladosti kvôli príliš bujnému rastu, neskôr v dreve silne mrazuodolná, v kvete menej, v nevhodných podmienkach je stredne až silne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: na Slovensku rozšírená v Bielokarpatskom regióne; Ružovka z Bošáce získala v r. 2015 titul “Strom roka” a v roku 2016 sa umiestnila ako tretia v celoeurópskej súťaži.
RAST: bujný rast, vytvára mohutný, majestátny strom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m.
PLODNOSŤ: bohatá, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké plody nepravidelného tvaru. Stopka je dlhá, hnedo zelená, drevnatá. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s karmínovo červeným líčkom, posiata výraznými bledými lenticelami. Dužina je šťavnatá, chuť sladká, vyvážená.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie v priebehu septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba destilátu, sušenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, vhodná do všetkých pestovateľských oblastí na Slovensku.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám.

PÔVOD: južné Francúzsko, departament Rhône, buď ju našiel pán Morel či Jean Collaud v roku 1864 ako náhodný semenáč v meste Vienne alebo ju vypestoval Claude Blanchet, ktorý ju dal Morelovi, vlastníkovi ovocných škôlok vo Vaise-Lyone, ktorý ju v roku 1874 začal šíriť. V r. 1879 bola predložená na Pomologickom kongrese, kde ju odporučili na šírenie.
RAST: v mladosti veľmi bujný, rovný, neskôr stredne bujný. Kvôli vysokej plodnosti vytvára len stredne veľké, ihlanovité koruny so vzpriamene rastúcimi konármi, ktoré sa pod úrodou skláňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Esperenova bergamotka, Dekanka zimná, Madame Verté, Guyotova, Parížanka, Poiteau, Thirriotova, Tongréská, Trévouxská a Williamsova.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, striedavo vysoká a veľmi vysoká.
PLODY: veľké až obrovské (priemerne 380 g, ale aj 600 g), fľaškovité, väčšinou zhrbolené, ku kalichu aj zhranatené. Šupka je hladká, jemná, nelesklá, pri zbere zelenožltá, potom žltá, na slnečnej strane červenkastá, s veľkými lenticelami, väčšinou aspoň okolo kalichu hrdzavá. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, na vzduchu hnedne. Chuť je veľmi dobrá až výborná, korenisto sladká, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber na začiatku septembra nárazovo, konzumne dozrieva 10-14 dní po zbere, vydrží do októbra. Plody vo vetre padajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, muštovanie, pečenie, výrobu džemov, ale aj výrobu kompótov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Nie je náročná na pôdu, plody dobrej kvality a veľkosti prináša na priepustných, úrodných pôdach. Znesie aj vyššie polohy, ale len s ľahšími pôdami a mimo mrazových kotlín. Z ťažších pôd býva vodnatá.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v mladosti a v letorastoch, neskôr je stredne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná je aj v kvete. Chorobami ani škodcami netrpí, vyhľadáva ju len méra hrušková (Psylla pyri).

Pôvod: Slovensko, náhodný semenáč v Bratislave
Opeľovacie pomery: kvitne v júni, je samoopelivý
Rast: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a plodnosť 20 kg/strom/rok.
Plody: typu PCA = pollination constant astringent = trpké pri zbere, zrelé po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote; veľké, guľovité so 4 jemnými drážkami
Dozrievanie: neskoro: koniec októbra-november, konzumná zrelosť: po 2 týždňoch
Stanovište: slnečné, teplé vo vinohradníckych oblastiach, preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy
Odolnosť: mrazuvzdornosť do do -20 °C

Pôvod: Japonsko
Rast: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m a úrodnosť 20 kg/strom/rok.
Plody: typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká), partenokarpické plody sú veľké, ploché, so 4 stranami a 4 plytkými drážkami, s tvrdou, lesklou oranžovočervenou šupkou, žltooranžovou dužinou.
Dozrievanie: stredne skoré, zber: koniec októbra, konzumná zrelosť: po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote
Stanovište: slnečné, teplé vo vinohradníckych oblastiach; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy
Odolnosť: mrazuvzdornosť do -18 °C"

PÔVOD: v Nikitskom botanickom sade v Jalte v bývalom ZSSR ho v roku 1980 vyšľachtil A. N. Kazas voľným opelením Rosseyanky neznámou odrodou druhu Diospyros - predstavuje druhú generáciu kríženia. Ako synonymum sa používa názov Nikitska Bordovaja podľa farby zrelých plodov.
RAST: slabší až stredne silný. V 10 rokoch dosiahne výšku 3-3,5 m, koruna má okrúhlo-pyramidálny tvar.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: pravidelná a vysoká aj v suchých rokoch, z dospelého stromu získame až 70 kg plodov ročne.
PLODY: stredne veľké, od 60 do 120 g, guľovité, oranžovočervené, po dozretí a zmäknutí bordové. Dužina má po dozretí konzistenciu džemu, je bordovočervená, sladká a veľmi chutná.
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú na strome postupne, prvé už koncom septembra a posledné v decembri. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, džemy apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -24 °C až -25 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: v Nikitskom botanickom sade v Jalte v bývalom ZSSSR ho v roku 1959 vyšľachtil A. V. Pasenkov ako kríženec amerického kaki Diospyros virginiana a japonského Diospyros kaki, predstavuje prvú generáciu kríženia.
RAST: stredne silný, v 10 rokoch dosiahne výšku 4 m, koruna je mierne previsnutá. Dosahuje plodnosť 70-80 kg ročne z dospelého stromu.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Táto odroda je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia. Ak je prítomná iná odroda ako opeľovač, vytvoria sa o niečo väčšie plody so semenami.
PLODNOSŤ: vysoká, až 70-80 kg za rok z dospelého stromu.
PLODY: malé až stredne veľké, od 50 do 60 g, splošteno guľovité, žltooranžovej farby. Dužina je po plnom dozretí oranžová, sladká a veľmi chutná.
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú obvykle na konci októbra. Ide o typ PCA, teda pollination constant astringent, plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na to, či boli alebo neboli opelené, dozrievajú po 2 týždňoch skladovania pri izbovej teplote.
VYUŽITIE: vhodné na priamy konzum aj spracovanie sušením či na džemy, víno apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Dá sa pestovať aj mimo vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -23 °C, prvé 2 roky po výsadbe v severnejších oblastiach odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolný voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

Pôvod: Izrael
Opeľovacie pomery: kvitne v júni, je partenokarpická, teda bezsemenné plody sa tvoria aj bez opelenia, po opelení inou odrodou sa vytvoria v plode semená
Rast: dospelý strom dosahuje výšku 4-5 m, tvorí guľovité, kompaktné koruny; stredne úrodná odroda
Plody: typu PVA = pollination variant astringent = trpké pri zbere, bez ohľadu na to, či sú plody opelené alebo nie (keď sú, tak len dužina s hnedými fľakmi okolo semien je netrpká). Plod stredne veľký (140 až 180 g), splošteného tvaru, na priereze štvorcový, šupka je pri dozretí tmavo oranžová, dužina žltooranžová jemnej a veľmi sladkej chuti
Dozrievanie: stredne skoro, koniec októbra, konzumne zrelé po 2 týždňoch skladovania v izbovej teplote.
Stanovište: slnečné, teplé vo vinohradníckych oblastiach; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy
Odolnosť: mrazuvzdornosť do -16 °C, pri nižších teplotách odporúčame rastliny chrániť"

PÔVOD: Taliansko.
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké koruny, s celkovou výškou okolo 3-4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, najskôr trpké plody, aj opelené netrpké plody.
PLODNOSŤ: vysoká, pri suchu môže byť striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké, v priemere 215 g až 260 g, guľatého tvaru, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, mäkká, veľmi sladká. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké, po opelení netrpké.
DOZRIEVANIE: stredne neskoro, v druhej polovici októbra, trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote.
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -18 až -20 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Rusko, Povolžie, 18. st.
RAST: stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú, rozložitejšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom pre iné jablone. Vhodné opeľovače: Charlamowski, Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: pravidelná, ale striedavá, čo sa týka objemu, nezvykne preplodzovať.
PLODY: stredne veľké plody guľovitého až plocho guľovitého tvaru. Hladká šupka je osrienená, belavo žltá, takmer celá prekrytá rozmytou karmínovočervenou farbou s nápadnými bielymi lenticelami a modravým osrienením. Biela dužina, pod šupkou niekedy ružovejúca, je krehká, šťavnatá, jemne voňavá, po reze na vzduchu hnedne; chuť je dobrá, sladkokyslá.
DOZRIEVANIE: koncom júla až začiatkom augusta, vydrží asi 14 dní, potom múčnatie. Dozrieva nerovnomerne, treba robiť postupnú prebierku a trafiť správny čas zberu, aby plody neboli príliš kyslé, ale ani múčnaté.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kuchynské použitie (na pečenie, kompóty apod.). Má málo odpadu pri spracovaní.
STANOVIŠTE: slnečné. Odroda nenáročná na pôdu, skromná na živiny a hnojenie. Nemá rada suché pôdy (padajú plody a trpí múčnatkou a červivosťou) ani mokré, ílovité (tam trpí rakovinou). Darí sa jej aj vo vyšších polohách, ale chránených pred vetrom.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve i kvete, stredne odolná voči chrastavitosti (viac než Astrachán biely) a voči múčnatke, málo k monilióze.

PÔVOD: USA, Cayuga County v štáte New York na začiatku 19. storočia, tam získala aj meno Cayuga Redstreak. Synonymum v nemecky hovoriacich krajinách je Morgenröte, teda Ranné zore podľa výrazného červeného zafarbenia.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, guľovité koruny, neskôr mierne previsnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná, striedavá.
PLODY: stredné až veľmi veľké (150-250 g), plocho guľovité, nepravidelné, hranaté. Šupka je hrubá, mdlo lesklá, neskôr mastná, žltá, na slnečnej strane rozmyto karmínovočervená, s pruhovaním či mramorovaním a svetlými lenticelami, na strome silne osrienená. Dužina je žltobiela, pevná, tuhá, neskôr krehká a šťavnatá, sladkokyslastá až sladkastá, menej výrazná.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumná zrelosť od decembra, uskladnenie do konca marca.
VYUŽITIE: vhodná skôr na spracovateľské využitie, najmä pečenie než na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje dostatočne vlhké, úrodné pôdy, skôr teplejšie polohy, z drsných polôh nebýva chutná.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, málo odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: z juhu stredného a zo západného Slovenska okolo Prievidze a Trenčína, nazývaná tam aj ""Bocmanka"" či ""Bosvanka"".
RAST: bujný, vytvára mohutnú korunu. V mladosti vyžaduje výchovný rez, neskôr nie je na rez náročná.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.
PLODY: plocho guľovité, zelenožlté s červeným líčkom, dužina je sladkokyslá, šťavnatá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, vydrží do Vianoc.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na mušty, sušenie apod.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná pôda, ale celkovo je nenáročná, vhodná aj do chránených vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, vypestoval ju škôlkar L. Coulon v Liège, prvé plody dozreli v r. 1856.

RAST: je veľmi bujný, vytvára jedny z najväčších stromov s mohutnou, široko guľovitou až rozložitou korunou a krátkym plodonosným obrastom. 

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Dülmener Herbstrosenapfel, Carpentin.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 10.-12. rokom po výsadbe, striedavá, stredne veľká až veľká.

PLODY: veľé až veľmi veľké (priemerne 180-200 g, ale aj 400 g) zhruba pravidelného, plocho guľatého tvaru. Šupka je hladká, čiastočne zdrsnená hrdzou, tvrdá, málo lesklá, v základe zelená, neskôr žltá a na slnečnej strane pruhovane červenkastá, pokrytá hrdzavými bodkami alebo škvrnami. Je to tzv. kožovka. Dužina je belavo žltkastá, jemná, hustá, najskôr chrumkavá, neskôr mäkne. Chuť veľmi dobrá, sladkokyslá, jemne korenistá, renetovitá, ušľachtilá.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, konzumne dozrieva v novembri až v 1. polovici decembra, skladovateľná je do februára až apríla. Plody dobre držia na strome a neotláčajú sa pri preprave. Počas skladovania ale môžu vädnúť alebo zvnútra hniť.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a muštovanie, vhodná aj na sušenie a ďalšie kuchynské spracovanie. Vhodná kvôli vzrastu najmä do sadov a veľkých záhrad, menej do alejí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje hlboké, živné pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími, ak nie sú príliš suché alebo príliš mokré. Vhodné sú polohy chránené pred neskorými jarnými mrazmi.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, rakovine a múčnatke, menej voči monilióze.

PÔVOD: Francúzsko, Croncels, vyšľachtili ju bratia Baltetovci zo škôlky v Croncels pri Troyes ako semenáč pravdepodobne Antonovky a v r. 1869 uviedli na trh.
RAST: stredný až bujný. Koruna je pravidelná guľovitá, neskôr mierne rozložitá, tvorí silne konkurenčné výhony, ľahko hustne. Často sa dožíva vysokého veku.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Charlamowski, James Grieve Red, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, McIntosh, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Wealthy, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, vysoká, ob rok veľmi vysoká.
PLODY: väčšie, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká a lesklá, svetlozelené, v zrelosti slamovožlté so svetlými bodkami, niekedy aj mdlým líčkom. Dužina je žltá, hustá, krehká, šťavnatá. Chuť je veľmi lahodná sladkokyslá, mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až začiatkom septembra, dozrieva rovnomerne, konzumne krátko po zbere, vydrží do konca októbra, z vyšších polôh až do Vianoc. Plody ľahko padajú vo vetre a vyžadujú šetrný zber, ľahko sa otlačia.
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov a vín, sušenie. Na vzduchu málo hnedne.
STANOVIŠTE: slnečné, vhodná aj do vyšších polôh, ale vyžaduje výživnú pôdu. Nevhodná do mokrých, suchých pôd a do veterných a vlhkých polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvetom nevadí ani dážď. Odolná voči vlnačke krvavej a obaľovačovi jablčnému. Stredne až vyššie odolná voči rakovine, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej voči chrastavitosti. Je náchylnejšia na hnednutie dužiny a šupky počas skladovania.

Bujný rast. Do plodnosti vstupuje neskôr. Stredne veľký plod, šupka je základnej farby zeleno žltej s bodkovaním. Vynikajúca chuť. "