Ovocné

PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).

RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, kde ju okolo r. 1960 získala od Dr. Döneša ovocná škôlka v Galante. Synonymá: Dönešova, Demešova.

 
RAST: bujný až stredne bujný, po vstupe do plodnosti stredne bujný až umiernený, tvorí menšie až stredne veľké pyramidálne koruny. Má sklon vyhoľovať, preto počas obdobia plodnosti vyžaduje občasné zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, len niekedy vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5 g), guľatého alebo až srdcovitého tvaru. Šupka je pevná, lesklá, tmavočervená, v plnej zrelosti takmer čierna. Dužina je stredne tuhá - najtuhšia zo známych višní, tmavočervená so svetločerveným žilkovaním, veľmi šťavnatá, šťava silno farbí. Chuť je kyslastá až sladkokyslá, aromatická, s osobitnou príchuťou, jemne trpkastá, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Je to kyselka.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, obvykle v 1. polovici júla. Plody dobre držia na strome po dozretí.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, džemov, sirupov, likérov, vína, destilátu či na sušenie. Veľmi dobre znáša prepravu a skladovanie aj v plnej zrelosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Na pôdu nie je veľmi náročná, ale uprednostňuje dobre odvodnenú, ale dostatočne vlhkú, hlinitopiesočnatú až hlinitú pôdu. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody. V príliš suchej pôde sú plody drobné. Je vhodná do teplých a stredne teplých, ale chránených oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, silne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch. Silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený na zač. 80. rokov 19. storočia pri obci Watervliet. Synonymá a cudzie názvy: Marbrée de Watervliet.

RAST: spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú až pyramidálnu, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 100-150 g), vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, hrubá, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Niekedy hrdza pokrýva väčšinu plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu takmer nehnedne. Chuť je sladkokyselkavá, jemná, menej korenistá.

DOZRIEVANIE: zbiera sa v 2. polovici októbra, pokiaľ možno čo najneskôr. Konzumne dozrieva v decembri, vydrží do mája. Podtrhnuté plody pri skladovaní vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, muštovanie a sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodné pôdy a vlhkejšie ovzdušie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne voči múčnatke.

PÔVOD: Veľká Británia, kríženec odrody Everglade x genotypu J92D12.

 
RAST: zdravý a vitálny, rastlina je skôr nízka a plochá, vzdušná s malým, tmavozeleným olistením. Menej odnožuje, nezahusťuje porast.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetných stvolov je veľa, kvitne v úrovni a nad úrovňou listov.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä júnová úroda, až 2 kg plodov na rastlinu za sezónu.

 
PLODY: veľké, ťažké (priemerne 11-13 g), stredne pevné, svetločervené, najskôr ľadvinovité, neskôr tupo kužeľovité, veľké po celú dobu zberu. Dužina je svetlejšia, šťavnatá, s malou dutinou. Chuť je veľmi dobrá, sladká, aromatická. Kalich je zapustený a dobre oddeliteľný.

 
DOZRIEVANIE: stálerodiaca, prvýkrát v júni, druhýkrát v auguste až októbri do mrazov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište, prípadne polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinitopiesčitá až hlinitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, tolerantná voči múčnatke (Podosphaera aphanis), veľmi odolná voči väčšine hubových chorôb a voči vysokým teplotám počas leta."

PÔVOD: pôvod tejto konkrétnej odrody je neznámy, druh kustovnica čínska pochádza z Číny, najmä z oblastí Ning-sia a z Cchajdamskej panvy.

 
RAST: bujný. Je to opadavý listnatý ker s previsnutými vetvami, dorastajúci do výšky 2–2,5 m.  

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do septembra hviezdicovitými obojpohlavnými fialovobielymi kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá (už od 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, vajcovité oranžovožlté až zlatožlté, polopriesvitné, lesklé bobule. Majú osviežujúcu, ovocnú, sladkastú chuť bez horkosti a veľa šťavy. Sú bohaté na vitamíny (najmä vitamín C), minerály, polysacharidy, karotenoidy, flavonoidy a antioxidanty s preukázanými zdravotnými účinkami (imunomodulačnými, antioxidačnými, protizápalovými).

 
DOZRIEVANIE: od augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, džúsov či sirupov. Používa sa ako doplnok výživy a v tradičnej čínskej medicíne, ale aj na základe moderných výskumov kvôli podpore imunity, antioxidačnému efektu, ochrane zraku a pečene, na zníženie hladiny cukru, zníženie depresie, úzkosti a na podporu zdravého spánku a na celkovú podporu organizmu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre priepustnou, mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pestovania.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do približne -20  °C až -23 °C, po zakorenení je dobre odolná voči suchu a má relatívne dobrú odolnosť proti bežným chorobám a škodcom, potrápiť ju môže akurát múčnatka. Prevenciou je udržiavanie dostatočne vzdušnej koruny pomocou rezu a hnojenie kompostom, nie hnojivom priveľmi bohatým na dusík ako je málo rozložený hnoj. 

PÔVOD: Japonsko, zrejme odroda druhu Morus bombycis (so synonymom Morus indica) alebo medzidruhový kríženec Morus bombycis a Morus alba.

RAST: pomalý, umiernený. Je to zakrpatená odroda moruše s pomerne širokým habitusom, dorastajúca do výšky 3-7 metrov. Veľké listy sú sviežo zelené, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: Plodnosť je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: veľké (dlhé asi 4 cm), bacuľaté, červenočierne až čierne. Veľmi šťavnaté so sladkou chuťou. Dozreté plody silno farbia. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu júla a augusta.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov.

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.

 
RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.

 
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.

PÔVOD: veľmi stará odroda, vznikla buď v Nemecku, ako náhodný semenáč pri zámku Gravenstein v Schleswig-Holsteinsku alebo v Taliansku, v južnom Tyrolsku, je známa od 17. storočia.

RAST: bujný, vytvára veľké až veľmi veľké, široké, rozložité, neskôr až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Idared, Ingrid Marie, James Grieve Red, Jonathan, Krasokvet žltý, McIntosh, Ontário, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Zvonkové.

PLODNOSŤ: neskorá (okolo 7.-10. roku po výsadbe), dobrá, striedavá, priemerne 12-16 t/ha.

PLODY: stredne veľké až väčšie (130-170 g), sploštene guľovité až vysoko guľovité, silne rebrovité, pozdĺžne nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, stredne mastná až mastná, žltozelená až žltá, prekrytá pruhovaným purpurovočerveným líčkom. Dužina je zelenkasto krémová, jemná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, vynikajúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta až v prvej polovici septembra, konzumne dozrievajú asi po 2 týždňoch po zbere, vydržia do konca októbra či do polovice novembra.

VYUŽITIE: výborné jablko najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu muštov, vína, destilátov. Dobre sa skladujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplejšie a vlhkejšie, lepšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh. Neznáša mrazové a inverzné polohy. V suchých, veterných polohách plody predčasne opadávajú.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, odolnejšia voči rakovine, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, múčnatke.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, vyšľachtil Markus Kobelt, pochádza zo šľachtiteľského radu Easycrisp.

 
RAST: silný a vzpriamený, dorastá do výšky 70-100 cm. Je takmer beztŕnna, tŕne sa tvoria len na báze výhonkov v mladosti (juvenilnom štádiu) kríka. S pribúdajúcimi rokmi sa tŕne strácajú a netvoria vôbec. Listy sú jemne ochlpené zo spodnej strany.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté plody s tenkou, výrazne žltou šupkou s bielou žilnatinou. Dužina je chrumkavá, šťavnatá, výborná, veľmi sladká s výraznou vôňou.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie na kompóty, želé a džemy či do koláčov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný, vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: neznámy, možno Nemecko, je to stará, veľmi rozšírená odroda. Synonymá: Černica, Uherka tvrdá, Grosse Schwarze Knorpelkirsche, Bigarreau Gros Noir, Czarna požna.

 
RAST: veľmi bujný, zdravý, tvoria vysoké a široko rozložité koruny, kostrové konáre sú mohutné.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Büttnerova červená, Germersdorfská, Hedelfingenská, Kassinova skorá, Napoleonova, Regina, Sunburst, Thurn Taxis (Schneiderova).

 
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná, z dobrých polôh vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké (priemerne 7,5-9 g), väčšinou tupo srdcovité, z horších polôh tvarovo aj veľkostne rôznorodé. Šupka je jemná, pevná, hrubá, ťažko se sťahuje, je tmavohnedá až čierna. Dužina je tuhá, chrumkavá, tmavočervená, pretkaná belavými vláknami, veľmi šťavnatá, šťava silne farbí. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Dužina sa niekedy ťažšie oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 5.-6. čerešňovom týždni, väčšinou v polovici júla, vydrží dlho na strome.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, pečenie, sirupy, likéry či destiláty s mierne mandľovou arómou.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitnú, priepustnú, dostatočne vlhkú, teplú pôdu s dostatkom vápnika. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou. Z horších polôh a najmä pôd môžu byť plody horkasté.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Počas dlhotrvajúcich dažďov je stredne až vyššie náchylná na praskanie plodov. Je vyššie odolná voči monilióze plodov (Monilinia fructigena). Napáda ju vrtivka čerešňová aj piadivka jesenná.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz. 

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: USA, vyšľachtil Elwyn Meader v New Hampshire Agricultural Experimental Station ako voľne opelený kríženec odrôd Minn PHO 4559 x Meredith, na trh ju uviedol v roku 1964.

 
RAST: stredne bujný až bujný, tvorí guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, s mierne výrazným švom. Šupka je stredne husto plstnatá, žltá s mdlo červeným rozmytým líčkom. Dužina je žiarivožltá, šťavnatá, stredne tuhá, slabo vláknitá, pomerne dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladká, príjemne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, zároveň s Redhaven, podľa podmienok stanovišťa obvykle v 1. dekáde augusta. Dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie. Plody dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých oblastiach vhodných na pestovanie broskýň. Je nenáročná na podmienky stanovišťa.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve (do -31 °C), aj v kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti. Dobre odolná voči praskaniu plodov spôsobenému praskaním kôstky.

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.