Ovocné

PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny; do plodnosti vstupuje neskôr.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: pomerne pravidelná, stredne veľká.

PLODY: viac podlhovasté, veľké, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami, žltooranžová, na slnečnej strane s karmínovo červeným rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá, stredne až viac šťavnatá, chuť sladko kyselkavá až sladká, veľmi aromatická, plná, veľmi dobrá až výborná. Dužina drží len slabo na rebrách kôstky. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júla až v 1. polovici augusta, 7 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu džemov, pálenky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, priepustná pôda; vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete, náchylnejšia na praskanie plodov v daždi a následné napadnutie moniliózou.

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

PÔVOD: USA, White County v štáte Illinois v r. 1958, kríženec Morus alba a Morus rubra.

 
RAST: stredne bujný, dekoratívny strom dorastá do výšky 6 - 10 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. kvitne v máji až júni.

 
PLODNOSŤ: skorá (2. až 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (2 - 4 cm), pretiahnutého tvaru a tmavočervenej až čiernej farby. Vyrovnaná, sladkokyselkavá, aromatická chuť a intenzívna vôňa. Dozreté plody silno farbia. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky a sú bohaté na vitamíny.

 
DOZRIEVANIE: postupné a veľmi dlhé od konca júna až po august.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sirupov, vína.

 
STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné pôdy. Voľný rast alebo presvetľovací rez koruny - tvarovanie podľa požadovaného tvaru. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

 
RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

 
DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

 
VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: USA, Wisconsin, Madison, pravdepodobne muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis), ale niekde je uvádzaný aj ako muchovník kanadský (A. canadensis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: slabý, kompaktný, odnožujúci, v dospelosti dosahuje výšku asi 2-3 m a šírku asi 2-2,7 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), kvitne po odrodách Martin a Thiessen a pred odrodou Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: na muchovník stredne veľké (priemerne 10x12 mm), guľaté, rastú v strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je tmavopurpurová, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, veľmi sladká s jemnou mandľovou príchuťou, najmä po tepelnej úprave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nižších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, silne mrazuodolný aj v kvete, silne odolný voči vysokým teplotám a vysokej vlhkosti v lete, ktoré u neho nespôsobujú odlistenie.

PÔVOD: Ukrajina, Novina Prikarpatija x hybridná forma C106, 2001.

 
RAST: stredne silný rast, vytvára polovzpriamený ker.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: bobule s vysokým obsahom vitamínu C sú veľmi veľké, s lesklou a pevnou čiernou šupkou a s dužinou vynikajúcej, sladkokyslej až sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú súčasne a po dozretí neopadávajú; pri zbere sa dajú oberať jednotlivo, bez vytekania šťavy. Dozrieva v polovici júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, humózna.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči škodcom, hubovým chorobám, mrazu. Odroda je odolná aj voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Švédsko, vyšľachtil P. Tamas v r. 1984 ako kríženec odrôd Altajskaja desertnaja x (Consort x Kajamin Vusta).

 
RAST: bujný, hustý, vzpriamený, tvar široko krovitý. Dosahuje výšku aj 2 m. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1 g), plocho guľovité, stredne až veľmi pevné. Šupka je lesklá, čierna. Dužina je sladkokyslá, menej aromatická, s obsahom cukru priemerne 17,3 °Brix. Má nízky až stredný obsah vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na priamy konzum, týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná na ručný aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), náchylnejšia na vošky (Cryptomyzus galeopsidis) a roztočca chmeľového (Tetranychus urticae).

PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, ako medzidruhový hybrid Lonicera kamtschatica х Lonicera Turczaninowii 1-39-23 vyšľachtili šľachtitelia I. K. Gidzjuk, N. V. Savinkova, A. P. Pavlovskaja a A. T. Tkačeva. Na trh bol uvedený v roku 2010.

 
RAST: stredne bujný, kompaktný, kostrové konáre rastú vzpriamene, vytvára guľovité až rozložité kry s výškou priemerne 1,5 m a šírkou až 1,9 m. Rez do 5 rokov len sanitárny (poškodené alebo vylomené výhony), potom aj zmladzovací či presvetľovací rez v predjarí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Streževčanka, Vostorg.

 
PLODNOSŤ: skorá (od 2. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná, priemerne 3,5 kg z kríka (maximálne 6,5 kg/krík), 11,5 t/ha (maximálne až 21,5 t/ha).

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 1,4 g, max. 1,8 g), džbánovitého tvaru s tupým koncom, pravidelné vo veľkosti aj tvare, pevné. Šupka je tmavofialová až takmer čierna so silným osrienením, pomerne tenká. Chuť je sladká, dezertná, je to jedna z najchutnejších ruských odrôd s vysokým obsahom cukru (13-21 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici mája. Plody nepadajú. Sú vhodné na ručný aj mechanizovaný zber. Odtrh je suchý a ľahký. Plody dobre znášajú prepravu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, silne odolný voči múčnatke jabloňovej (Podosphaera leucotricha) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), veľmi silne odolný voči voškám (Semiaphis lonicerae).

PÔVOD: Česká republika, Bludov, vyšľachtil ju koncom 19. storočia záhradník Jan Marek pre grófa Žerotína ako kríženca (Ananasová reneta x Kanadská reneta) s Gdanským hranáčom. Synonymá: Jesenická reneta, Sudeten Renette, Reinette de Sudetes, Reneta Sudecka.

RAST: v mladosti bujný, so vstupom do plodnosti sa spomaľuje až takmer zastavuje. Tvorí menšie, husté, uzatvorené koruny, s konármi husto obrastajúcimi krátkym plodonosným drevom, na letorastech tvorí veľmi často predčasný obrast. Má krátke a hrubé letorasty. Odvďačí sa za zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné a Wagenerovo.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, často už v škôlke, veľmi vysoká a pri správnom reze pravidelná. Často kvitne už na jednoročnom dreve. Pri veľkej úrode sa vyplatí prebierka.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g), guľovité, zdanlivo vysoko guľovité až tupo kužeľovité, 5-hranne rebrovité. Šupka je polodrsná, suchá, neskôr mastná až veľmi mastná, v dobe zberu žltozelená, prekrytá oranžovočervenou krycou farbou s veľkým, výrazne tehlovočerveným, nepravidelne pruhovaným líčkom a výraznými lenticelami, miestami s hrdzou. Dužina je žltozelená až žltobiela, zrnitá, veľmi šťavnatá, krehká, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, výborná.

DOZRIEVANIE: zber podľa priebehu počasia začiatkom októbra či skôr, konzumne dozrieva v novembri či decembri, vydrží do februára, z vyšších polôh do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie a muštovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s výživnou, hlinitou pôdou, zvláda aj ťažšie pôdy. Najlepšie sa jej darí v stredných a vyšších polohách s dostatočnou vlhkosťou vzduchu, v teplých suchých polohách máva viac nekvalitných plodov a plody viac opadávajú.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, kvety netrpia ani nepriazňou počasia. Je dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej voči monílii po napadnutí obaľovačom v teplých, suchých oblastiach.

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Punainen alebo Lepaan Punainen.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie, dobre rozvetvené vzpriamené až polovzpriamené kry so stredne tŕnitými výhonmi a úzkymi listami. Odporúčame vysadiť na vzdialenosť 1,2 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krásne bordové, guľaté až elipsovité, s málo chlpatou, kyslejšou šupkou a stredne dlhou stopkou. Dužina je pri plnom vyzretí príjemne aromatická a sladkokyslá, veľmi chutná. Plody nepraskajú.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od začiatku júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), málo náchylná na americkú múčnatku egreša (Sphaerotheca mors uvae) a čiastočne odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Izrael.

 
RAST: atraktívny dekoratívny ker/strom, narastajúci do výšky cca 1,5-2 m. Nenáročný, ľahko tvarovateľný, vhodný aj pre pestovanie vo veľkom kontajneri. Kvitne oranžovočervenými kvetmi (máj - júl). Na jeseň sa listy krásne sfarbujú do žltooranžova.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 3.-4. roku po výsadbe.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (300-500g), s tvrdou červenou až tmavoružovou šupkou. Semená vnútri sú rubínovo červené , mäkké, chuťovo sladké, šťavnaté. Plody sú bohaté na vitamín C, železo, draslík a antioxidanty.

 
DOZRIEVANIE: v septembri.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba štiav, vína, sirupu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište.

 
ODOLNOSŤ: v dospelosti mrazuvzdorný do -15 °C, odolný voči chorobám a suchu. V mladosti rastliny chránime pred mrazom.

PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.

 
RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.

 
PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.

 
VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.

 
STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazom.

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.
RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

PÔVOD: Taliansko, Rím, Istituto Sperimentale per la Frutticoltur, 1988, ako ožiarením vzniknutá mutácia odrody Tuono.

RAST: stredne bujný. Veľmi dobre znáša tvarovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, asi 5 dní po Sladkoplodej krajovej, ale skôr než Ferragnes. Rodí aj bez prítomnosti inej odrody mandle, ale prítomnosť zároveň kvitnúcej odrody zvýši úrodu. Vhodné opeľovače: Tétényi Rekord, Tétényi Kedvenc, Tuono, Marta, Filippo Ceo, Lauranne, prípadne aj Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,4 g, jadrá 1,5 g), špicaté. Škrupina, ktorá je vlastne kôstkou, je polopapierová, polotvrdá, ľahko lúskateľná luskáčikom. Jadro je zvrásnené, svetlohnedé, veľmi dobrej, sladkej a aromatickej chuti. Výťažnosť jadier z kôstok je asi 36 %. Dvojité jadrá sa objavujú asi v 10-20 % prípadov.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: je síce stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, ale neskoro kvitnúca. Stredne náchylná na moniliózu (Monilinia spp.).

Pôvod: neznámy

Opeľovacie pomery: samoopelivá

Rast: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký krík. Veľké, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu

Plod: veľký čierny, veľmi chutný, sladký plod, vhodný na priamy konzum aj spracovanie (sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.).

Stanovište: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov. Je ideálna na výsadbu do miest, keďže je aj veľmi dekoratívna.

Odolnosť: Mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do - 29 ℃ až -34 ℃) ako moruša čierna - Morus nigra. Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Rusko.

 
RAST: rýchlo rastúci ker.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, svetlozelené až žltkasté plody bez chĺpkov. Dužina je šťavnatá, sladká, aromatická. Plody po dozretí neopadávajú.

 
DOZRIEVANIE: od polovice júla.

 
VYUŽITIE: sladko aromatické plody sú vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.