Ovocné

PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, uvedený na trh v r. 2012.

 
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky aj šírky asi 1,8 m, guľovitý, je stredne rozvetvený, vytvára tenšie, vzpriamene rastúce kostrové konáre, ktoré sa ale pod váhou úrody ohýbajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Jugana, Silginka, Streževčanka.

 
PLODNOSŤ: skorá (od 2. roku po výsadbe), stredne vysoká, priemerne 2,5 kg/ker, maximálne až 5,5 kg/ker či priemerne 8,2 t/ha a maximálne až 18,5 t/ha.

 
PLODY: veľké (priemerne 1,6-1,9 g, maximálne až 2,9 g), sploštene vretenovité, veľmi dlhé, pravidelného, jednotného tvaru. Šupka je pevná a hrubá, fialovomodrá so silným voskovitým osrienením, takže vyzerajú byť svetlomodré. Chuť je výborná, vyvážená sladká s jemným kyselkavým akcentom, cukornatosť je 13-21 °Brix.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v 2. polovici mája. Plody sa ľahko trhajú, bez jazvy po stopke a vďaka pevnosti veľmi dobre transportujú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: Izrael.

 
RAST: atraktívny dekoratívny ker/strom, narastajúci do výšky cca 1,5-2 m. Nenáročný, ľahko tvarovateľný, vhodný aj pre pestovanie vo veľkom kontajneri. Kvitne oranžovočervenými kvetmi (máj - júl). Na jeseň sa listy krásne sfarbujú do žltooranžova.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 3.-4. roku po výsadbe.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (300-500g), s tvrdou červenou až tmavoružovou šupkou. Semená vnútri sú rubínovo červené , mäkké, chuťovo sladké, šťavnaté. Plody sú bohaté na vitamín C, železo, draslík a antioxidanty.

 
DOZRIEVANIE: v septembri.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba štiav, vína, sirupu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište.

 
ODOLNOSŤ: v dospelosti mrazuvzdorný do -15 °C, odolný voči chorobám a suchu. V mladosti rastliny chránime pred mrazom.

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: ČR, na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici v roku 2000 vznikla z voľného opelenia odrody Růžová raná.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká a pravidelná, pri preplodení je nasledujúci rok násada nižšia.

PLODY: malé až stredne veľké, vajcovité, slabo nesúmerné, hladké. Šupka je slabo až stredne plstnatá, svetlooranžová len s osamotenými červenými škvrnami. Dužina je oranžová, stredne tuhá a stredne hrubá, veľmi šťavnatá, rozplývavá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, niekedy na jej rebrách môže držať. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici júla, 7 dní po Velkopavlovickej.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, destilátov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá na rôzne klimatické podmienky.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch, kvete aj v mladých plôdikoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Poľsko, Skierniewice, Poľnohospodársky výskumný Inštitút, vyšľachtili Łukasz Seliga a Stanisław Pluta ako odrodu muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia), bola registrovaná v roku 2023.

 
RAST: stredne bujný, priemerne dosahuje výšku 3-4 m a šírku 3-4 m, habitus je pod váhou úrod rozložitý, relatívne dosť odnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne stredne skoro, podobne ako odroda Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká (priemerne 3,6 kg z 9-ročných kríkov).

 
PLODY: veľké (priemerne 10-12 mm a 0,70-1,15 g), guľaté, rastú v strapcoch po 10–15 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, stredne až viac sladká (cukornatosť v závislosti od roku 11,9-18,9 °Brix). Majú stredný až vysoký obsah vitamínu C (priemerne 4,5-9,8 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 669 mg/100 g) a antokyánov (priemerne 207 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, niekoľko dní po odrode Northline. Plody dozrievajú rovnomerne v rámci strapcov a neopadávajú.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve aj v kvete.

PÔVOD: Bulharsko, Drjanovo, vyšľachtená v r. 1951 ako kríženec odrôd Kjustendilska sliva (=klon Domácej slivky podobne ako Bystrická) x Montfortská.

RAST: stredne bujný až slabší, polovzpriamený, vytvára takmer guľovitú, stredne hustú korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: pravdepodobne Stanley, Althanova ringlota, Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), široko elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod hrubým osrienením tmavomodrá so svetlošedými bodkami čiarkami, pevná, hrubá, matná. Dužina je pevná, tuhá, žltozelená až zlatožltá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, pri plnom vyzretí až veľmi sladká, dobre až veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, najviac z odrôd pripomína chuť Bystrickej. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dostatočne vlhkú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze (Monilinia laxa aj Monilinia fructigena), stredne odolná voči červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum), napáda ju piliarka slivková (Hoplocampa minuta).

PÔVOD: Francúzsko, obec Aprémont v departemente Haute-Saône, v regióne Franche-Comté, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1826, pomenovaná po pomológovi Boscovi.

 
RAST: stredne bujný, neskôr mierny. Vytvára stredne veľkú, riedku, tupo ihlanovitú či guľovitú až široko guľovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardenpontova, Hardyho maslovka, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (cca 5-8 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná

 
PLODY: veľké, typického fľašovitého vzhľadu, šupka má základnú farbu svetlozelenú, prekrytú jemnou hrdzou, v zrelosti má zlatožltú až hnedopomarančovú farbu. Biela až žltobiela dužina je mäkká, jemná, silno šťavnatá, maslovitá. Chuť je polosladká, výborná, korenistá. Považuje sa za jednu z najchutnejších hrušiek.

 
DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici septembra, konzumná zrelosť prvá polovica októbra, vydrží do novembra. Plody vetrom nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj džemy, mušty, či kompóty. V dobe zberu znáša veľmi dobre prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje hlboké, dobre priepustné a primerane vlhké, teplé pôdy. V nepriepustných a studených pôdach je dužina kamienkovitá a plody sú malé. Je vhodná do teplých až stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvetoch. V teplejších polohách ju napadá obaľovač jablčný, vo vlhkých, uzavretých môže trpieť chrastavitosťou, tak jej vyberáme otvorené polohy a udržiavame vzdušnú korunu.

PÔVOD: Kanada, Saskatchewan, Hepburn, objavila ju ako náhodný semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) Maria Loewen Thiessen v r. 1906 a presadila na farmu jej rodičov. Neskôr semenáče z tejto rastliny presadila na svoju farmu pri Langhame. Z jej farmy ich získal G. Krahn zo škôlky Lakeshore Tree Farms v Saskatoone a uviedol na trh v roku 1976.

 
RAST: bujný, v mladosti skôr vzpriamený, neskôr rozložitý. Dorastá do výšky asi 4,2-5 m a šírky až 6 m, stredne až silne odnožuje. Je veľmi dlhoveký, dožíva sa vyše 70 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne skoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: na muchovník veľké až veľmi veľké (priemerne 13,3-14,0 mm, 1,11-1,13 g), guľaté, rastú vo voľných strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je modrodčierna, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, chuť je výborná, sladká, výrazne pikantná (cukornatosť priemerne 14,8-20,7 °Brix). Majú nižší obsah vitamínu C (priemerne 3,29-5,04 mg/100 g), stredný obsah polyfenolov (priemerne 716,7 mg/100 g) aj antokyánov (priemerne 218,1 mg/100 g) v rámci odrôd muchovníkov.

 
DOZRIEVANIE: skoré, okolo polovice júna, nerovnomerné v rámci strapcov, počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do stredne vysokých až vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve, stredne v kvete, čiastočne odolný voči múčnatke, stredne až nižšie odolný voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Provensálsko, Francúzsko alebo Turecko.

 
RAST: rýchly rast do výšky 3-4 m. Kríkovitý habitus. Veľké vejárovité listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: partenokarpická odroda, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: veľké (až 10 cm) plody hruškovitého tvaru zlatožltej až bronzovofialovej farby. Chuť je lahodná, sladká, medová.

 
DOZRIEVANIE: od polovice augusta, v teplých rokoch zbierame úrodu dvakrát.

 VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, sušenie, prípravu džemov, koláčov.

 
STANOVIŠTE: slnečné a chránené stanovište, teplé polohy, na humus bohatá a dobre odvodnená pôda. Neznáša zamokrenie.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda až do -20 °C. Mladé rastliny pestujeme prvé 2-3 roky v kvetináči a v zime chránime prikrytím alebo zazimujeme v chladnej miestnosti.

PÔVOD: Rusko, Tomská oblasť, FGUP Bakczarskoje Rosselhozakademii, ako medzidruhový hybrid Lonicera kamtschatica х Lonicera Turczaninowii 1-39-23 vyšľachtili šľachtitelia I. K. Gidzjuk, N. V. Savinkova, A. P. Pavlovskaja a A. T. Tkačeva. Na trh bol uvedený v roku 2010.

 
RAST: stredne bujný, kompaktný, kostrové konáre rastú vzpriamene, vytvára guľovité až rozložité kry s výškou priemerne 1,5 m a šírkou až 1,9 m. Rez do 5 rokov len sanitárny (poškodené alebo vylomené výhony), potom aj zmladzovací či presvetľovací rez v predjarí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda, pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd zemolezu. Vhodné opeľovače: Bakčarskij Velikan, Doč Velikana, Streževčanka, Vostorg.

 
PLODNOSŤ: skorá (od 2. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná, priemerne 3,5 kg z kríka (maximálne 6,5 kg/krík), 11,5 t/ha (maximálne až 21,5 t/ha).

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 1,4 g, max. 1,8 g), džbánovitého tvaru s tupým koncom, pravidelné vo veľkosti aj tvare, pevné. Šupka je tmavofialová až takmer čierna so silným osrienením, pomerne tenká. Chuť je sladká, dezertná, je to jedna z najchutnejších ruských odrôd s vysokým obsahom cukru (13-21 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. polovici mája. Plody nepadajú. Sú vhodné na ručný aj mechanizovaný zber. Odtrh je suchý a ľahký. Plody dobre znášajú prepravu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, šťavy, sirupy, kompóty, do koláčov, na mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, nenáročný na výber stanovišťa. Darí sa mu v širokej škále pôd. Nevyžaduje kyslé pôdy ako čučoriedky. Znesie aj mierne sucho, ale odvďačí sa za dostatočnú vlahu väčšími plodmi. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie. Vhodný do všetkých, aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve aj v kvete, silne odolný voči múčnatke jabloňovej (Podosphaera leucotricha) a voči plesni šedej (Botrytis cinerea), veľmi silne odolný voči voškám (Semiaphis lonicerae).

PÔVOD: odroda vyšľachtená v Japonsku, patent vlastní Berries Unlimited v USA, patrí do skupiny zemolezov Blue Treasure.

 
RAST: guľovito-rozložitý a bujný rast, ker dosahuje výšku cca 1,5 m a šírku cca 1,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je pri výsadbe vhodné kombinovať viac odrôd. Kvitne v apríli. Vhodné opeľovače: Giant's Heart, Blue Treasure (výborní).

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden dospelý krík prinesie úrodu priemerne 3,6 kg (maximálne 4,5 kg) plodov za rok. Priemerná ročná úroda je 11,8 t/ha (maximálne 14,8 t/ha).

 
PLODY: veľké cca. 2 cm, elipsovité až zaguľatené, tmavomodré. Chuť je sladkokyselkavá až sladká (maximálne 15 °Brix), s jahodovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré, od polovice júna do polovice júla.

 
VYUŽITIE: vhodné na priamy konzum, prípravu džemov, kompótov, pečenie, mrazenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište alebo polotieň. Odroda nenáročná na pestovanie, na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazduvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C).

PÔVOD: Kanada, University of Saskatchewan

 
RAST: veľmi bujný, vzpriamený a pevný, konáre sa pod váhou plodov neohýbajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá rastlina; pre zabezpečenie lepšieho opelenia je vhodné pri výsadbe kombinovať viac odrôd. Vhodné opeľovače: Boreal Beast (výborný), Boreal Blizzard, Aurora (dobrí).

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 2.-3. roku po výsadbe a úrodnosť je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: veľké (priemerne 2,6 g, maximálne 3,7 g), pevné, kvalitné plody oválneho až srdcovitého tvaru a modrofialovej farby. Dužina je mäsitá, chuť je vynikajúca, sladkastá, cukornatosť dosahuje v priemere 16,9 °Brix, pomer kyselín je len 1,87 %.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, až začiatkom júla. Plody neopadávajú ani po dozretí. Sú vhodné na ručný aj mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: plody vhodné na priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, štiav, sirupov, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: Odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve (do -40 °C) aj v kvete (do -7 °C), odolný voči škodcom a chorobám, vrátane múčnatky (Erysiphe lonicerae var. lonicerae).

PÔVOD: Pobaltie, 18./19. stor.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabý. Koruna je vznosná, neveľká, kužeľovitá až guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro a krátko, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodní opeľovači: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Charlamowski, Coxova reneta, Croncelské, James Grieve, Landsberská reneta, Hviezdnatá reneta, Harbertova reneta, Lebelovo, Melba, McIntosh, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Princ Albert, Ušľachtilé žlté, Viliamovo, Wealthy.

 
PLODNOSŤ: skorá (už v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, dosť variabilné, nesúmerné, tupo kužeľovité až guľovité, často s ostrým švom prechádzajúcim pozdĺž celého jablka. Šupka je hladká, lesklá, zelenobiela až žltobiela. Dužina je krehká, jemná, mäkká, šťavnatá, chuť dobrá, kyslastá až sladkokyslá, jemne aromatická, osviežujúca.

 
DOZRIEVANIE: na konci júla až začiatkom augusta, ovocie ihneď vhodné na konzum, rýchlo začne múčnatieť.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, koláče, zaváranie, výrobu výživ. Vyžadujú zvýšenú opatrnosť pri zbere (pri otlačení hnednú), nevhodné pre dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy skôr ľahšie, vlhké, ale nie príliš, hnojené. Vhodná pre všetky pestovateľské oblasti, aj vyššie, pred vetrom chránené polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylná na rakovinu v príliš vlhkých pôdach (treba ju zásobiť vápnikom), menej na múčnatku v príliš suchých polohách a na chrastavitosť vo veľmi vlhkých, uzavretých polohách.

PÔVOD: Česká republika, Výzkumný a šlechtitelský ústav ovocnářský Holovousy, hlavným šľachtiteľom bol Jaroslav Tupý, vyšľachtil ju ako kríženca odrôd Rubín a Vanda v r. 1980, registrovaná bola v r. 1994.

RAST: stredne bujný, vytvára vysoko guľovité až rozložité koruny, konáre obrastajú stredne husto.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, opeľovačom. Vhodní opeľovači: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Kandil Sinap, Krasokvet žltý, Londýnske, Orleánska reneta, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampanská reneta, Šampion, Švajčiarske oranžové, Viliamovo, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, plocho guľovité. Šupka je zelenožltá, prekrytá takmer na celom plode pruhovanou červeňou. Dužina je žltkastá, pevná, krehká, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, výrazne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, uskladnená vydrží do marca až apríla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, mušty, výživy, pečenie či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou pôdou. Nemá rada suché polohy a pôdy. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, rezistentná k bežným rasám chrastavitosti (5-7 bodov z 9), obsahuje gén rezistencie Vf, stredne odolná voči múčnatke, mierne náchylná na bakteriálnu spálu.

PÔVOD: Švédsko, selekcia semenáčov.

RAST: slabší, dorastá len do výšky 1,2-1,5 m a do šírky 0,6-1 m. Listy má užšie ako ostatné odrody arónií.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvitne asi týždeň po ostatných odrodách arónií.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká, napriek menšej veľkosti plodov a menšiemu počtu plodov v okolíkoch.

PLODY: menšie (priemerne 3,2 g, 6,6 mm), guľaté, v okolíku je priemerne 17 plodov. Sú tmavofialové až čierne, lesklé, bez výrazného osrienenia, so svetlejšou dužinou ako iné odrody, aj šťava z nich je svetlejšia. Sú menej šťavnaté (73,6 %), ale obsahujú viac cukru (18,7 °Bx), kyselín (1,05 g) a polyfenolov (2340 mg/100 g) ako iné odrody. Chuťovo sú menej trpké ako napríklad odroda Nero.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra, ale skôr ako ostatné odrody s väčšími plodmi. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Preto sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: Plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: USA, rozširovala ju od r. 1874 škôlka Ellwanger Barry v Rochesteri v štáte New York.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí vznosnú korunu, neskôr sa kostrové konáre pod úrodami rozkladajú a koruna je guľovitá, postranné konáre v spodnej časti sa zahusťujú, vyžadujú pravidelné preriedenie.

OPEĽOVACIE POMERY: je spoľahlivo samoopelivá, kvitne stredne skoro a je dobrým opeľovačom napríklad pre odrody Katalónsky špendlík či Lützelsachsenská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až obrovská, ešte vyššia než u Oullinskej, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 50-70 g), vyrovnané, guľaté až oválne, asymetrické. Šupka je zelenožltá, v plnej plodnosti pokrytá belavožltými pruhmi, celá jemne bielo osrienená, s malými lenticelami a niekedy aj hrdzou, je jemná, mierne kyslá a dá sa stiahnuť v dobe zrelosti. Dužina je žltozelená, veľmi jemná, mäkká, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, aromatická, korenistá, veľmi dobrá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny, dužina na nej ostáva len počas veľmi daždivého či studeného leta, kedy je aj chuť dužiny mdlejšia.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej dekáde augusta, vydrží na strome 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, destilátov. Je citlivá na otlačenie pri preprave. 

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. V suchých a chudobných pôdach stromy skoro chradnú a trpia glejotokom. V studených pôdach a v zatienení sú plody bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), málo náchylná na moníliovú hnilobu (Monilinia fructigena), spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

 
RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.