Ovocné

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.

PÔVOD: Kanada, Vineland, vyšľachtená O. A. Bradtom ako kríženec odrôd (Halehaven x Vedette) x Vesper, na trh uvedená v roku 1965.

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až menšie, guľaté, žlté s červeným líčkom. Dužina je šťavnatá a nevláknitá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou a aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, asi 6-7 dní po Redhaven, teda v 2. polovici augusta.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, džemy, džúsy, destiláty či na pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých oblastiach

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a stredne až menej v kvetných pukoch. Stredne až menej tolerantná voči jarnej infekcii kučeravosti (Taphrina deformans), silne tolerantná voči letnej infekcii kučeravosti.

PÔVOD: Ukrajina, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška v Kyjeve ako kombinácia vybraných genotypov, prvý krát rodil v roku 1976, registrovaný bol v roku 1990

RAST: tvorí mierne rozložitú korunu. Dorastá do výšky 4-5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, prípadne čiastočne samoopelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie odporúčame aj inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká. Jeden z najúrodnejších kultivarov, rodí pravidelne, 15-ročný krík urodí 35-50 kg.

PLODY: veľké (priemerne 6,5-7,6 g, dĺžka 3,5 cm, šírka 2 cm), tmavočervené plody s odtieňom granátového jablka tvaru podlhovastej hrušky. Plody sú veľmi chutné až výborné s vyváženým pomerom kyselín (1,6-2,1 %) a cukru (7,5-10,4 %), aromatické a šťavnaté. Dužina je tmavočervená a dobre oddeliteľná od kôstky, ktorá je v pomere k plodu stredne veľká (9,8-10,5 % z hmotnosti plodu). Má veľmi vysoký obsah vitamínu C (157 mg/100 g) a veľmi vysoký obsah polyfenolov (811 mg/100 g).

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici augusta až do začiatku septembra. Plody sa po dozretí dajú jesť priamo z kríka.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Anglicko, Colnbrook Lawn pri Londýne, v r. 1830 ju získal M. R. Cox z výsevu semien Ribstonského.

 
RAST: najskôr bujný, neskôr pomalší, v plnej plodnosti slabý, koruna je menšia, guľovitá až plocho guľovitá a hustá. Pri výchovnom reze najmä prerezávame, prílišné skracovanie výhonov prehusťuje korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Astrachán červený, Bernské ružové, Breuhahnovo, Croncelské, Golden Delicious, James Grieve Red, Jonathan, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Laxton's Superb, McIntosh Red, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Spartan, Starking Delicious, Starkrimson, Wagenerovo, Wealthy, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, najskôr pravidelná, neskôr mierne striedavá, menšia až stredná.

 
PLODY: menšie až stredné, guľaté až plocho guľaté, veľkostne aj tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, tenšia, stredne pevná, zelenožltá až zlatožltá, prekrytá jasnočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltkastá, najskôr krehká a chrumkavá, neskôr mäkká a šťavnatá. Chuť je vynikajúca, vyrovnane sladkokyselkavá, veľmi aromatická, korenistá. Býva považovaná za najchutnejšie jablko vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží do februára. Dobre sa prepravuje aj skladuje, pri teplote pod 2 °C dužina hnedne.

 
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na sušenie, pečenie a ďalšie spracovanie, na vzduchu takmer nehnedne.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, s dostatočne vlhkou, ale dobre odvodenou, úrodnou pôdou s dostatkom vápniku. Neznáša príliš suché, ani studené a príliš vlhké pôdy. Najvhodnejšia je do stredných polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne až menej mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, stredne odolná voči chrastavitosti a rakovine, menej voči múčnatke, náchylná na poškodenie vlnačkou krvavou a červivosť, praskanie plodov a na horkú škvrnitosť pri skladovaní. Plody nepadajú vo vetre.

PÔVOD: zrejme ČR, Polabí, staršia odroda.

 
RAST: bujný, neskôr mierny. Tvorí širokú, guľovitú korunu. Dobre obrastá krátkym plodonosným obrastom. Po zmladení silne zahusťuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Coxova reneta, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, symetrické, mierne rebrovité. Šupka je pevná, hladká, lesklá, žltozelená, neskôr svetložltá s červenkastým líčkom. Dužina je biela, šťavnatá, jemná. Chuť je príjemne punčovo korenistá, sladkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber od septembra, konzumne dozrieva v októbri, vydrží do decembra, prípadne až do februára.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, ale viac sa jej darí vo vlhkejších a dobre úrodných pôdach.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Dobre odolná voči rakovine, stredne voči monilióze a múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, vyšľachtili ju Jozef Cvopa a Eva Cvopová ako kríženec Jonkheer van Tets a Heinemannovej neskorej.

 
RAST: je veľmi bujný, hustý, polovzpriamený až vzpriamený, dosahuje výšku aj 2 m, krík je guľovitý až vysoko guľovitý. Kostrové výhony sú hrubé, dlhé, s dlhým až stredne dlhým postranným obrastom. Raší veľmi skoro až skoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho. V horších podmienkach kvety spŕchajú.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná, priemerne 5-9 kg, maximálne 16,5 kg.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,5-8,2 cm), stredne husté s 12-25 bobuľami. Bobule sú veľké (11 mm), guľovité. Šupka je pevná, tenká, tmavočervená, lesklá. Dužina je stredne tuhá, červená, veľmi šťavnatá. Chuť je dobrá, kyslejšia až sladkokyslá, stredne aromatická. Má vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 1. polovici júla (3-4 dni po Jonkheer van Tets). Plody sa dobre prepravujú, po zbere vydržia bez poškodenia 4 dni, v chladiarni až 14 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na sirupy, džemy, želé a víno.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie plodí v ľahších, humóznych pôdach v teplých a stredne teplých polohách. Vo vyšších polohách sú kry aj viac ako 2 m vysoké a neskôr začínajú rodiť.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola).

PÔVOD: neznámy, zrejme Poľsko, zrejme pomenovaná po meste Lubawa zo S Poľska. Je to ružovoplodá odroda druhu ríbezľa červená (Ribes rubrum).

 
RAST: stredne bujný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé, husté, zvyčajne majú po 14-15 bobúľ. Plody sú stredne veľké až veľké (0,6-0,9 g), guľaté bobule. Majú zaujímavé sfarbenie, sú priesvitné s ružovými mapami, pôsobia veľmi dekoratívne. Chuť je veľmi príjemná, voňavá, sladkokyslá, sladšia než väčšina červených a bielych ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, postupné, v 1. polovici júla. Po dozretí vydržia bobule dlho na kríku.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy, sirupy, vína, do koláčov či dezertov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Kent, Maidstone, East Malling Research Station, vyšľachtená v r. 1973 ako viacnásobný medzidruhový kríženec. V materskej línii sa nachádzali druhy Rubus arcticus, R. occidentalis a odrody Lloyd George, Norfolk Giant, Pynes Royal, Malling Landmark, Malling Promise a Burnetholm. Otcovská línia pochádzala z výberu Rubus idaeus strigosus. Odroda bola uvedená na trh v r. 1983.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, stredne hustý s hustým vetvením. Mladé výhony sú zelené s veľmi slabým antokyánovým sfarbením. Výhony dorastajú obvykle do 1,5 m a sú stredne otŕnené krátkymi, ostrými, fialovými tŕňmi. Listy sú zložené, 5-početné, nechlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: je vysoká, priemerne 2,5 kg na výhon, priemerne 5 t/ha. Plodí najmä na bočných konárikoch vyrastajúcich z letorastov alebo na tých na minuloročných výhonoch po 8-12 plodov na dlhších a po 5 plodov na kratších.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 3,5-4 g), tvarovo nevyrovnané - kužeľovité až oválne, stredne červené až tmavočervené, silne lesklé, zložené z malých až relatívne veľkých stredne pevných až pevných kôstkovičiek. Chuť je dobrá, jemne malinovo voňavá.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca skorá až stredne skorá odroda: 1. v júni a 2. od začiatku augusta do mrazov v októbri. Obdobie plodenia je dlhé.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, pečenie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C, vysoko odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea). Vďaka génu A10 z Rubus occidentalis získala odolnosť imúnnou voči voške malinovej (Amphorophora idaei), ktorá prenáša štyri vírusy (škvrnku, listovú škvrnitosť, čiernu nekrózu maliny a žlté sieťovanie). Je náchylná na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), tolerantná voči verticíliovému vädnutiu (Verticillium spp.).

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.

RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: bývalé Československo, Šlachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, registrovaná v r. 1973

 
RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké (takmer 3x veľkosť listov Huginu). Vysádzame v spone 2x3 m až 4x4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 9,2 g, 14,4 mm), plocho guľovité, usporiadané v okolíkoch. Šupka je tmavofialová s osrienením, dužina je tmavopurpurová, na arónie veľmi šťavnatá a silno farbiaca. Chuť je sladkokyslá, trpkastá, cukor v priemere 14,4 °Bx. Obsah polyfenolov je vysoký, ale zrejme nižší ako u odrody Hugin.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom septembra. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

 
VYUŽITIE: Plody sa dajú jesť čerstvé, vyrábajú sa z nich kompóty a džemy, vylisovaná šťava. Výťažnosť šťavy pri lisovaní je vysoká (78,9 %). Trpkosť zmiernite zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú vhodnou čajovinou. Majú vysoký obsah bioflavonoidov, vitamínov PP, B2, B9, karoténu, železa a dôležitých mikroprvkov a jódu. Sú vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C - ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - s bioflavonoidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe vysokého krvného tlaku, arteriosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľa rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

 
STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhká pôda, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora). Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky nezamotali do sietí.

PÔVOD: viac ako 100 rokov rozmnožovaná odroda v bošáckej a moravskolieskovskej doline, názov od osvietenca Ľudovíta Riznera, ktorý sa podpísal pod jej slávu.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, zdravé stromy, dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje vo svojom okolí inú odrodu jablone kvitnúcu v podobný čas.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, guľovité až plocho guľovité, majú tenkú, mastnú šupku, veľmi dobre odolnú chorobám. Šupka je svetlozelená až svetložltá, takmer celá prekrytá pruhovaným červeným líčkom, svietia z nej svetlé výrazné lenticely. Dužina je šťavnatá a kyprá, obsahuje všetky jabĺčkové tóny od kyslej po sladkú.

 
DOZRIEVANIE: konzumuje sa od konca augusta do decembra, má veľmi dlhú konzumnú dobu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s primerane vlhkou, dostatočne odvodnenou, hlbokou pôdou, ale nie je náročná na jej kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuvzdorná, dobre odolná voči chorobám.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v r. 1991 Gustav Čejka v Stupave ako kríženec odrôd Cresthaven a Luna

 
RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Kvalitu plodov zvýši prebierka pri vyššej násade.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté, súmerné. Šupka je hrubá, stredne husto plstnatá, k dužine silno prilieha. Základná farba je svetložltá, oslnenú polovicu pokrýva tmavočervené rozmyté líčko. Dužina je svetložltá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je kruhovitá a stredne veľká, k dužine silne prilieha. Náchylnosť k praskaniu kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Nie je náchylná na predčasný opad plodov pred zberom alebo len veľmi málo.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum kvôli ťažkej odlučiteľnosti dužiny od kôstky.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda skôr priepustná, odroda málo náročná na podmienky, vhodná na pestovanie aj v okrajových oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1915 nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Vytvára veľké, široko rozložené koruny, dostatočne husté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Rivan, Van, Summit, Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne veľká a pravidelná. Plodí v malých chumáčoch po celej dĺžke konárov. 

PLODY: veľké (priemerne 6,4 g), srdcovité, mierne hrboľaté. Šupka je pevná, lesklá, hnedočervená až tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami. Dužina je stredne tuhá až tuhšia, v plnej zrelosti červená, veľmi šťavnatá, farbí stredne silne. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je stredne veľká až veľká, oválna a dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. čerešňovom týždni, teda niekedy počas 1. polovice júna, rovnomerne. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je veľmi dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda najlepšie hlinitopiesčitá, priepustná, ale dostatočne vlhká. Vhodná do suchších teplých až stredne teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetoch. Plody po dažďoch silne praskajú a sú stredne náchylné na moniliózu.

PÔVOD: Rumunsko – Sedmohradsko, veľmi stará odroda.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, vznosne; koruna je veľká, guľovitá, hustá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Parména zlatá zimná, Starking, Golden delicious, Oldenburgovo. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skorá, úrodnosť bohatá.

PLODY: menšie až stredne veľké, tvar guľovitý, pravidelný. Šupka hladká, suchá, najprv svetlozelená, neskôr svetložltá až slamenná žltá, s červenkastým líčkom a veľmi drobnými lenticelami. Biela dužina, krehká a šťavnatá, chuť kyselkavo - sladká, osviežujúca.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra, konzumná zrelosť: december-január, uskladnenie do marca až apríla.

VYUŽITIE: priamy konzum, výroba muštov a kuchynské spracovanie, znesie transport.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, polohu (do 600 m n.m.) a agrotechniku, prospieva jej dobrá vzdušná vlhkosť. Dobre znáša veterné polohy.

ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom a chorobám.

PÔVOD: Slovensko, krajový genotyp z Gemera.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné stromy so široko guľovitou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité. Šupka je žltá, menej atraktívna pre vtákov. Dužina je mäkká, šťavnatá, je to srdcovka. Chuť je sladká, medová, výborná.

 
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva v 2.-3. čerešňovom týždni., teda okolo polovice júna.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie, farebne netradičné džemy, sirupy či kompóty, likéry.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne odvodnenou, ale primerane vlhkou, piesočnato-hlinitou až hlinitou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne až silnejšie mrazuodolná v dreve aj kvete. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá a uniká aj pozornosti vtákov.

PÔVOD: neznámy, zrejme Rusko.

 
RAST: stredne bujný, s pevne rozloženými a mierne tŕnitými konármi. Dobre regeneruje po reze do trojročného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, v 5. roku po výsadbe 9-10 kg plodov/krík.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne asi 0,5 g), oválne, oranžovočervené, sladkokyslé (2,8 % cukru, 1,5 % kyselín, 6,7 % tuku). Majú veľmi vysoký obsah vitamínu C (až 248 mg/100 g) aj vysoký obsah karotenoidov (17,5 mg/100g). Táto odroda sa vyznačuje aj vysokým obsahom rutínu (519 mg/100 g), ktorý zvyšuje účinnosť vitamínu C, zlepšuje pružnosť ciev a je výborným antioxidantom. Odtrhnutie plodov je polosuché, treba vystihnúť zrelosť, keď sú plody ešte pevné, ale už dostatočne zrelé, aby nepraskali.

 
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, vďaka vysokému obsahu oleja veľmi vhodný na výrobu výrobu kozmetiky s hojivými účinkami.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Holandsko, Wageningen, Institute for Horticultural Plant Breeding, v r. 1980 vyšľachtil L.M. Wassenaar ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá x Fayova úrodná.

 
RAST: stredne bujný, stredne hustý, krovitý tvar, polovzpriamený. Raší neskoro. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú dlhé až veľmi dlhé (22,5 cm), veľmi husté. Bobule sú veľké (0,6-1 g), plocho guľovité, pevné, tmavočervené. Dužina je sýtočervená, šťavnatá, šťava menej farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá. Obsah vitamínu C je nižší v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až stredne neskoré, od polovice júla do konca júla na priamy konzum, týždeň predtým na konzervárenské spracovanie.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, sirupov, džemov, želé či vína.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, preferuje neutrálne pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch aj kvete, vysoko odolná voči predčasnému opadu plodov, voči americkej múčnatke egrešov (Sphaerotheca mors uvae) a voči hrdzi (Cronartium ribicola), stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: zrejme Fínsko v 80. rokoch 20. storočia, ale korene siahajú do 90. rokov 19. storočia a práce Ivana Vladimíroviča Mičurina, odroda arónie Mičurinovej (Aronia mitchurinii), teda zrejme kríženca [(Sorbus aucuparia x Aronia melanocarpa) x Aronia melanocarpa], niekedy je označovaná aj ako Aronia x prunifolia. Je veľmi blízko príbuzná odrode Nero.

 
RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké, len nepatrne menšie než odroda Nero.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká.

 
PLODY: na aróniu veľké (100 plodov váži priemerne 99,5-110 g, merajú priemerne 0,9 cm), guľaté až sploštene guľaté, stredne pevné, v okolíku je priemerne 20 plodov. Sú tmavofialové až čierne, je to jedna z najtmavších odrôd v šupke aj v dužine, ale má výrazne svetlé osrienenie. Šťava veľmi silne farbí. Majú strednú výťažnosťou šťavy (priemerne 77,2 %), majú stredný obsah cukru (14,2 °Bx či 9,16 g na 100 g) a nižší obsah kyselín (0,8 g na 100 g) aj polyfenolov než iné odrody. Chuť má sladkú, málo kyslú, menej trpkú než odroda Nero, so slivkovo-likérovou dochuťou.

 
DOZRIEVANIE: neskoršie, asi 2 týždne po odrode Nero, asi v polovici septembra, na sušenie sa dá zbierať ešte aj v októbri. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, z dôvodu vysokého obsahu antibakteriálnych a antiplesňových látok vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.

 
VYUŽITIE: plody začerstva, vtedy obsahujú všetky účinné látky. Používajú sa na výrobu kompótov a džemov, vylisovaná šťava je vhodným prídavkom do ovocných muštov. Trpkosť sa zmierni zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú plody vhodnou čajovinou. Majú vysoký obsah bioflavonidov, vitamínov PP, B2, B9, karotény, pektínové látky a rutín. Obsahujú veľké množstvo železa a dôležité mikroelementy: bór, fluór, meď, mangán, kobalt, molybdén a ďalšie. Pre obsah jódu až 400 mg/100 g plodov po odstránení semien sú plody vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, sú vhodné na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C- ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe krvácavých stavov, pri liečbe vysokého krvného tlaku, artériosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľké množstvo rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.

 
STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora) aj voči hube Phyllosticta arbutifolia. Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky napr. nezamotali do sietí.