Ovocné stromy

PÔVOD: neznámy, ale zrejme ČR, Karlovarský kraj, krajová odroda. Synonymá: Červená role, Levínská krvavka.

 
RAST: stredne bujný, tvorí ihlanovité koruny, ktoré sú neskôr previsnuté, letorasty ma výrazne červené a listy plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, nie je preverené, akým je opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: neskorá (aj po 10 rokoch po výsadbe), stredne vysoká, striedavá najmä v nevhodných polohách.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, hruškovité. Šupka je drsná, v čase zberu zelenožltá, takmer celá pokrytá červeným líčkom. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, hrubšia, menej šťavnatá, krvavo červená, žilkovaná. Chuť je príjemne sladkokyslá s osobitou príchuťou po tropickom ovocí.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas októbra, vydrží do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie a všade tam, kde vynikne jej červená dužina, t.j. sušenie, pečenie, výroba farebne zaujímavých výživ, džemov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci toleruje aj veterné. Najviac sa jej darí v hlbokých, výživných, hlinitých pôdach, v horších pôdach môže úrodnosť veľmi kolísať. Je vhodná najmä do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, trpí ňou v nevhodných polohách.

PÔVOD: Biele Karpaty, Slovensko.

 
RAST: veľmi bujný vzrast, vytvára vznosné, pekne stavané koruny, ktoré unesú veľké úrody. Dlhoveká odroda.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Na dosiahnutie úrody potrebuje inú odrodu hrušky na prepelenie v blízkosti do cca. 60 m.

 
PLODNOSŤ: vysoká, rádovo v stovkách kilogramov.

 
PLODY: stredne veľké, kužeľovité, šupka je zelená, dužina biela, chuť sladká, medová, až po 2 týždňoch od zberu uhniličí a chutí karamelovo.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu aj lekváru.

 
STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na pôdu, rastie v bielokarpatskej ílovici.

 
ODOLNOSŤ: minimálne stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

 
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, všimol si ju George Dummer, pracovník v ovocnom sade, ktorý ju vypestoval v r. 1949 ako semenáč Worcesterskej parmény, ktorá bola pravdepodobne opelená Bathským. Neskôr si ju všimol škôlkar Jack Matthews v Thurstone pri Bury St. Edmunds a začal ju množiť od roku 1960 a od roku 1962 s jej súčasným menom Discovery. 

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, vytvára stredne veľké, hustejšie, široko pyramidálne, neskôr guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Mio, Parména zlatá zimná, Quinte, Spartan.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, s prebierkou pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 95-125 g), plocho guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká, lesklá, krémovožltá, s rozmytým a pruhovaným červeným líčkom aj na 3/4 plodu. Dužina je biela, pod šupkou ružovejúca, krehká, stredne až viac šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber v 1.-2. dekáde augusta, počas 10-14 dní, konzumne dozrieva hneď, vydrží uskladnená v chlade 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie či výrobu jablkového pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnejším vetrom, ale neuzavreté. Preferuje hlboké, výživné, primerane vlhké pôdy, ale toleruje širšiu škálu pôd, ak nie sú príliš suché alebo naopak mokré, ílovité. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých, prípadne do chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, údaje o odolnosti voči múčnatke sa rôznia.

PÔVOD: Francúzsko, v r. 1825 ju ako náhodný semenáč objavil v lesíku Zoologickej záhrady St. Lucas pri Angers, Nicolas Giffard, roľník a škôlkar z Fouassieres.

 
RAST: slabší, tvorí riedke šlahúňovité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Esperenova bergamotka, Guyotova, Krivica, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, závislá na stanovišti - v dobrých podmienkach pravidelná a spoľahlivá, v nevhodných striedavá a neistá.

 
PLODY: stredne veľké (70-120 g, niekedy aj 150 g), pravidelné, podlhovasté hruškovité. Šupka je lesklá a hladká, žltozelená s červenými bodkami, na slnečnej strane mramorovano červená. Dužina je belavá, jemná, veľmi šťavnatá, maslovej, rozplývavej konzistencie. Chuť je výborná, sladká a len ľahko korenistá a jemne kyselkavá. Zrelé plody výrazne voňajú.

 
DOZRIEVANIE: zber od 20. júla ešte v tvrdom stave, konzumne dozrieva koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov. Dopravu znáša len krátko po zbere v tvrdom stave.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné, teplé, dostatočne chránené, ale nie uzavreté stanovište, najlepšiu kvalitu plodov dosahuje na živných, ľahkých pôdach. Vhodná najmä do teplých polôh pre pestovanie hrušiek.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

RAST: bujný, tvorí rozložité, hustejšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova eneta, Biesterfeldská reneta, Boskoopské, Coxova reneta, Dukát, Florina, Gala, Golden Delicous, Granny Smith, Honeycrisp, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Keepsake, Landsberská reneta, Omanové, Pristine, Red Delicious, Sansa, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, striedavo veľmi vysoká, menej pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľaté až široko kužeľovité, z jednej strany sploštené, nepravidelné. Šupka je zelenožltá až žltá s karmínovo červenými pruhmi a hrdzavými lenticelami a s výraznou hrdzou v stopkovej jamke. Dužina je žltkastá, jemná, tuhá, chrumkavá, šťavnatá, na vzduchu hnedne. Chuť je svieža kyselkavá, s vínovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla či dlhšie.

VYUŽITIE: na priamy konzum, kuchynské využitie vrátane koláčov, pyré, víno, cider.

STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na pôdu, ale neznáša suché pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), stredne až menej odolná voči chrastavitosti a múčnatke.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.

RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.

DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestoval ju známy šľachtiteľ van Mons ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju „Conseiller de la cour“ (Súdny radca). Prvýkrát rodila v roku 1841 či 1844.

 
RAST: zdravý a bujný, koruna je ihlanovitá, nápadne sýtozeleno olistená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Charneuská, Kongresovka, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, striedavo vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo dosť nevyrovnané, najčastejšie kužeľovité, často končia šikmou špičkou. Šupka je hladká, hrubá, matná, zelenej až žltosivozelenej farby, posiata nápadnými bodkami, niekedy aj sieťkovito hrdzavá. Dužina je belavá, prepletená žltými žilkami, maslovitá, šťavnatá, rozplývavá, hrubo zrnitá v strede od jadra po stopku. Chuť je pikantne sladkokyslá, príjemne trpkastá, z horších pôd trpkejšia. Chutnejšie plody sú z vyšších polôh.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality od začiatku do konca októbra, konzumne zreje od konca októbra až od polovice novembra, nerovnomerne, vydrží do novembra až decembra, mala by sa zbierať čo najneskôr, ale tak, aby nepopadala.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov, kompótov či destilátov. Po zbere sa dobre prepravuje. Skladuje sa stredne dobre, treba ju čas od času kontrolovať.
STANOVIŠTE: slnečné, náročnejšia na úrodnú a hlbokú, vápenitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, najmä vo vyššom veku, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, náchylná je len v teplých, uzavretých polohách s vysokou vlhkosťou vzduchu.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

 
RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na šarku a moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.

PÔVOD: Čína, odroda dovezená do USA Frankom N. Meyerom v rokoch 1908-1918.

RAST: bujný. Odporúčame sadiť v spone 4,5-6x5-6 m. Konáre sú beztŕnne.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej kompatibilné odrody. Vhodné opeľovače: Li, Sugar Cane, Redland, Abbeville, Zhongning, Jinsi‑2, Globe, Chaoyang.

PLODNOSŤ: skorá, v prítomnosti opeľovača vysoká.

PLODY: stredne veľké (priemerne 15 g, dĺžka priemerne 4 cm) hruškovitého tvaru. Šupka je hladká. Dužina je menej šťavnatá ako u Dong Zao, ale veľmi sladká (obsah cukru v plodoch 21,7-31,1 %). Často tvorí plody s nedokonale vyvinutými semenami.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od polovice septembra do októbra. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu plody praskať.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia.