Ovocné stromy

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne Nemecko, Porýnie.

 
RAST: zdravý, bujný, vytvára mohutný, košatý, dlhoveký strom, koruna pyramidálna, neskôr guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodní opeľovači: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, vyvážená výškou, pravidelnosťou a stálosťou.

 
PLODY: stredne veľké, tvarovo variabilné - vajcovité, homolovité, súdkovité alebo guľovité. Šupka je zelená, neskôr zelenožltá, na slnečnej strane červená do polovice až dvoch tretín plodu, s pruhovaním, škvrnami a svetlými lenticelami. Dužina je hrubozrnná, do januára tuhá, trpká, kyslá, od neskorej jari mäkne a nadobúda mierne kyslastú, príjemnú chuť.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumná zrelosť od marca, skladovateľnosť do júla i dlhšie. Jedna z najtrvanlivejších odrôd.

 
VYUŽITIE: jablko vysokej kvality vhodné na výrobu muštu, cideru, džemov, sušenie a v konzumnej zrelosti na priamy konzum. Je veľmi tvrdé, dobre znáša balenie, transport a dlhé skladovanie. Plody nevädnú ani nehnijú, ale nesmú sa skladovať v teplote pod 2 °C.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy prospievajú aj v priemerných pôdach a drsnejších podmienkach, neznášajú miesta zamokrené alebo veľmi suché a piesčité. Sú vhodné aj do vyšších aj veterných polôh, do poľných sadov, do odľahlých stromoradí, extenzívnych výsadieb, na pastviny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám a škodcom, vrátane múčnatky a vlnačky krvavej, len v ťažkých, ílovitých alebo naopak v suchých, piesčitých pôdach je náchylná na rakovinu, chrastavitosť postihuje len listy.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

Veľmi vysoký, dlhoveký strom so silným kmeňom a veľkou, vysokou, rozložitou korunou, plodnosť neskorá (10.-15.rok), rodivosť hojná. Plod stredný až veľký, tvar skôr sploštene guľovitý, s tupými širokými hranami. Šupka pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, povrch hladký. Dužina šťavnatá, tvrdá, pevná, nazelenalo biela, chuť dobrá, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenistej príchute. Zimná odroda vhodná na priamy konzum, spracovanie (víno, džemy), uskladnenie (do apríla i dlhšie). Plody odolné, nevädnú ani nehnijú. Zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november/ december. Vlhkejšie, hlboké a úrodné pôdy, polohy skôr vyššie, hornaté i drsnejšie. Odroda nevhodná pre nízke tvary, rez menej náročný. Dobrá odolnosť voči mrazu (v dreve i kvete). Vo vlhkom roku sa môže trpieť chrastavitosťou, preto urdžujeme vzdušnú korunu. Pôvodom z ČR.

Zimná odroda jabloní. Spočiatku bujný, neskôr stredne bujný rast, vytvára vznosnú guľovitú, stredne zahustenú korunu s kratším plodonosným drevom. Plodnosť pravidelná, stredná. Stredne veľký plod vyrovnaného, guľovitého tvaru. Šupka je pevná, silná, pololesklá, základná farba - žltá - je prekrytá červeňou s charakteristickým hrdzavým mramorovaním a nenápadnými lenticelami. Dužina je pevná, tuhá, neskôr krehká, farbou belavo žltkastá, na vzduchu nehnedne. Chuť je sladko kyselkavá, jemná. Priamy konzum, spracovanie, skladovanie. Odroda vhodná i do vyšších, chladnejších polôh. Vyžaduje hlboké, úrodné, vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, príp. polotieň. Vysoká odolnosť voči chrastavitosti a mrazu. Plody pri predčasnom zbere vädnú, pri preprave sú odolné voči otlačeniu. V prvých rokoch - hlbší výchovný rez, v rokoch s veľkou násadou kvetných pupeňov - zmladzovací rez obrastu. Korunu treba udržovať redšiu. Pôvod obec Watervliet, Belgicko, pol. 19.st. Vhodné opeľovače: Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Lord Lambourne, Parména zlatá. Dobrý opeľovač, kvitne stredne neskoro. Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do apríla.

Zimná odroda jabloní. Bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu korunu. Skorá a bohatá plodnosť. Veľký plod splošteného tvaru. Šupka je tenká, žltá, na slnečnej strane červenohnedá, s nápadnými lenticelami, niekedy žíhaná. Dužina je tuhá, šťavnatá, kyslastá. Odroda vhodná aj do vyšších polôh. Konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do marca. Mrazuodolná. Pôvodom z Rakúska.

PÔVOD: ČR, ako náhodný semenáč ho našli a vybrali pracovníci VŠÚO Holovousy, registrovaný bol v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný až veľmi bujný, neskôr bujný až stredne bujný. Vytvára vznosné, guľovité, polovzpriamené, riedke až stredne husté koruny. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne stredne skoro. Samičie kvety začínajú kvitnúť pred samčími, ale čas kvitnutia sa čiastočne prekrýva. Na zvýšenie úrody je potrebná prítomnosť inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Apollo, Jupiter.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 12-12,5 g, 13x34,5x32 mm), elipsovité, s nepatrnou až stredne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená s tmavohnedými j svetlými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je polopapierová, pevná, skoro hladká, svetlohnedá, dobre lúskateľná aj luskáčikom, súdržnosť polovíc je stredná až silná. Jadro je stredne veľké až veľké, vyplňuje celú škrupinu (45-47 % celkovej hmotnosti plodu), je svetlohnedé, niekedy býva mierne zaschnuté. Chuť je pomerne aromatická, sladkastá, dobrá, menej výrazná, ani v suchom stave nie je výrazne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, rovnomerné.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá mierne zosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí. V chladnejších oblastiach môže dôjsť k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Celkovo je dobre odolný voči chorobám, viac náchylný je len na bakteriózu (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, menej tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Francúzsko, pravdepodobne ju na zač. 19. stor. vypestoval záhradník Girault, zvaný tiež Larose, z kôstky od neho vypestovanej sladkovišne-sklenky Larose. Sladkovišňa je medzidruhový kríženec medzi čerešňou a višňou a jeho podtyp je sklenka s plodmi so svetločervenou šupkou a žltou dužinou.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Tvorí vysoké guľovité koruny s tenšími, previsnutými konármi, stredne zahusťuje. Má sklon k vyhoľovaniu, takže vyžaduje adekvátny rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná za prítomnosti vhodných opeľovačov a ak nevymrznú kvetné puky či kvety.

PLODY: sú veľké (priemerne 7-10 g), z 2 strán sploštené, podlhovasté, nevyrovnané. Šupka je lesklá, jemná, "sklenená", žltočervená, ružová a na plnom slnku až červená, trpkoasto kyslá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je bieložltá, riedka, mäkká, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je kyslosladká, lahodná, občerstvujúca, veľmi dobrá až výborná so zvláštnou korenistou príchuťou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, často už koncom júna či začiatkom júla, podobne ako Érdi bőtermő a Favorit. Plody sa veľmi ľahko otláčajú aj vo vetre už na strome, aj pri a po zbere. Zbierajú sa na 2-3-krát.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum alebo domácu výrobu kompótov, menej vhodná na džemy či sirupy, keďže málo farbí.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Je stredne náročná na kvalitu pôdy, preferuje úrodné, priepustné a vlhkejšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvetoch, stredne až silnejšie odolná voči monilióze.

PÔVOD: Čína, zrejme provincia Šantung (Shandong), delta Žltej rieky.

 
RAST: slabší. Tvorí malý strom dorastajúci do výšky asi 7 m s lesklými listami a beztŕnnymi výhonmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, potrebuje inú odrodu na dosiahnutie úrody. Kvitne v júni až auguste. Vhodné opeľovače: napr. Huizao, Jinsi, Lizao, Wuhezao, Changhong a ďalšie.

 
PLODNOSŤ: v prvých rokoch nižšia, až neskôr je vyššia.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 33x36 mm, 17,5 g), guľaté až mierne oválne. Šupka je tenká a hladká, svetlozelená až žltozelená, prechádzajúca do hnedej farby. Plody sú chrumkavé, dužina je jemná a veľmi šťavnatá. Chuť je jedinečná, je to najobľúbenejšia a najchutnejšia odroda v Číne. Plody sú sladké (v domovine obsahujú priemerne 22-26 % cukru). Sú bohaté na nutričné látky, vitamín C (304-334 mg/100 g), flavonoidy a polyfenoly.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od októbra do začiatku novembra.

 
VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -20 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. Je náchylnejšia na nasledujúce choroby: metlovitosť jujuby spôsobenú Candidatus Phytoplasma ziziphi, hrdza spôsobenú Phakopsora zizyphi-vulgaris, hnilobu plodov a zakrpatenie, ale v Európe sa tieto choroby zatiaľ nevyskytujú. 

PÔVOD: Čína, odroda dovezená do USA Frankom N. Meyerom v rokoch 1908-1918.

 
RAST: bujný. Odporúčame sadiť v spone 4,5-6x5-6 m. Konáre sú beztŕnne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, na dosiahnutie úrody potrebuje prítomnosť inej kompatibilné odrody. Vhodné opeľovače: Li, Sugar Cane, Redland, Abbeville, Zhongning, Jinsi‑2, Globe, Chaoyang.

 
PLODNOSŤ: skorá, v prítomnosti opeľovača vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 15 g, dĺžka priemerne 4 cm) hruškovitého tvaru. Šupka je hladká. Dužina je menej šťavnatá ako u Dong Zao, ale veľmi sladká (obsah cukru v plodoch 21,7-31,1 %). Často tvorí plody s nedokonale vyvinutými semenami.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od polovice septembra do októbra. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu plody praskať.

 
VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia.

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

 
PLODNOSŤ: skorá a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, škôlka Boisbunelových, semenáč neznámeho pôvodu vysiaty v r. 1845. Prvýkrát rodila v r. 1855. Synonymá: Krassanská, Bergamotka krasanská, Edelcrassane, Passe Crassane.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Tvorí malé ihlanovité koruny s hojnými, drobnými postrannými konármi a množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Esperenova bergamotka, Pstružka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 150-300 g, ale aj 800 g), tvarovo podobné až jablku, niekedy sú však ku špičke pretiahnuté, povrch majú často zhranatelý, niekedy aj s plytkou pozdĺžnou ryhou. Šupka je hrubá, matná, mierne drsná, pri zbere zelená, neskôr žltozelená, na slnku zlatožltá, s množstvom nerovnakých, svetlohrdzavých lenticiel, často sú plody hrdzavé pri kalichu, menej pri stopke, niekedy sú hrdzavé celé plody. Dužina je žltkastá, jemná, rozplývavá, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, jemne kyslastá, príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, konzumne dozrieva v decembri až januári, vydrží uskladnená až do marca či dokonca apríla. Predčasne obratá vädne či dokonca ani nezmäkne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako lahôdka, ale aj na všestranné spracovanie na džemy a lekváre, výživy, destiláty, mušty, kompóty, na pečenie a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, s teplou, priepustnou, ľahšou hlinitou pôdou. V studenej, ťažkej, nepriepustnej pôde majú plody podradnú chuť. Je vhodná len do najteplejších polôh, najlepšie chránených záhrad a k múrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo mrazuodolná a dažďuodolná v kvete, náročná na teplo. Silne odolná voči chrastavitosti, trpieť ňou môže len v nevhodných polohách a rokoch. Je aj silne odolná voči monilióze plodov. Vyhľadáva ju plodomorka hrušková (Contarinia pyrivora), najmä v zatrávnených sadoch.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda neznámeho pôvodu známa už z 18. storočia, kedysi veľmi rozšírená ako najskoršia česká odroda. Synonymá: Jakubka jaroměřická.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára obrovské, široko rozložité, ihlanovité koruny. Jej stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Esperenova bergamotka, Guyotova, Hardenpontova, Jeanne d' Arc, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Olivier de Serres, Sterkmanova, Viennská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, cibuľovité, s veľmi dlhou stopkou. Šupka je žltozelená, s malým, oranžovočerveným líčkom. Dužina je polojemná. Chuť je sladkokyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici až koncom júla, vydržia len niekoľko dní až týždeň, majú sklony k hniličeniu.

 
VYUŽITIE: na rýchly priamy konzum, ale najmä na lekváre, destiláty, mušty a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu. Vhodná najmä do alejí a väčších sadov. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a silne odolná voči chrastavitosti a ďalším chorobám, netrápia ju ani škodcovia, len osy rady vyhľadávajú plody.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: Ukrajina, Krym, druh Crataegus orientalis subsp. pojarkovae.

RAST: tvorí kríky či stromy s rozložitou korunou, ktoré v jeho domovine dosahujú aj 10 m, ale u nás skôr dorastá do 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, kvitne v júni, opeľujú ho muchy. Ľahko sa kríži s inými druhmi rodu hloh.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3. roku po výsadbe, je vysoká a pravidelná.

PLODY: malvice guľovitého tvaru a žiarivej citrónovožltej farby s výraznými bodkami (lenticelami) a priemerom cca. 2,5 cm. Majú vzhľad a konzistenciu malého jabĺčka, v strede je 4-5 väčších jadierok, ktoré sú často tak pevne spojené, že vyvolávajú dojem jednej kôstky. Dužina je šťavnatá až kašovitá, chuťovo sú výborné, pripomínajú azarolky (t.j. plody hlohu C. azarolus) alebo šípky.

DOZRIEVANIE: od polovice septembra do začiatku októbra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, kandizovanie, výroba želé, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: veľmi nenáročný druh, preferuje slnečné stanovište, ale zvládne aj polotieň, len tam treba počítať s nižšou plodnosťou. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale poradí si po zakorenení so širokou škálou pôd - aj s veľmi ťažkými ílovitými aj s presychavými či vápenitými pôdami. Dobre zvláda aj znečistené ovzdušie a keďže je celoročne veľmi dekoratívny a neláka bodavý hmyz, je vhodný aj do mestskej výsadby.

ODOLNOSŤ: plne mrazuodolný a odolný voči škodcom a chorobám. Dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: SR/ČR, náhodný semenáč z cesty medzi Sencom a Sládkovičovom objavený ovocinárom Jozefom Slobodom v r. 1950 a došľachtený pracovníkmi VŠÚO Holovousy a ÚKZÚZ Želešice v r. 1967, registrovaný v r. 1976.

 
RAST: slabší až stredne bujný, tvorí širšie, stredne husté, polovzpriamené koruny. Raší neskoro až veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: (čiastočne) samoopelivý, samičie kvety síce začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale po väčšinu času sa ich kvitnutie prekrýva. Kvitne veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrodu Jupiter. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Jupiter, Franquette, Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 2. až 3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 13,1 g, 45x36x38 mm), veľkostne mierne nevyrované, široko vajcovité s nevýraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená so žltohnedými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, mierne zvrásnená, takmer hladká, pevná, pieskovožltá, dobre lúskateľná. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa škrupinku (52 % hmotnosti plodu), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladkastá, príjemne aromatická, bez horkosti v čerstvom aj suchom stave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá ani nestráca chuť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný najmä do všetkých pestovateľských oblastí. Pri veľkej násade plodov a suchšej pôde môžu byť plody menšie. V chladnejších oblastiach môže dochádzať k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a vďaka neskorému až veľmi neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejší na antraknózu, hnednutie jadier a ich následné vysychanie.