Zoradiť podľa:
369 produktov
369 produktov
PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vznikla v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Stanley.
RAST: slabý až stredne bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením tmavomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca, pripomína chuť Bystrickej slivky. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 12 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.
VYUŽITIE: výborná na priamy konzum a všestranné spracovanie na sušenie, pečenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu, ale podobne ako ostatné slivky ocení vlhkejšiu, ale dobre priepustnú pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvetných pukoch a kvete, stredne až vyššie tolerantná voči šarke, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).
PÔVOD: USA, vyšľachtil ju zrejme škôlkar Louis Gerardi ako medzidruhový kríženec Morus alba a Morus rubra alebo Morus nigra a Morus macroura.
RAST: zakrpatený, kompaktný rast do výšky 2 m.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, stabilná.
PLODY: veľké 2-3 cm, tmavofialové až čierne, sladké a aromatické, šťavnaté. Obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.
DOZRIEVANIE: polovica júna až august.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba zaváranín, štiav, džemov.
STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne kyslé pôdy. Odroda vhodná aj do malých záhrad alebo nádob, na terasy a balkóny.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 ℃.
PÔVOD: Švédsko, vyšľachtil P. Tamas v r. 1984 ako kríženec odrôd Altajskaja desertnaja x (Consort x Kajamin Vusta).
RAST: bujný, hustý, vzpriamený, tvar široko krovitý. Dosahuje výšku aj 2 m. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1 g), plocho guľovité, stredne až veľmi pevné. Šupka je lesklá, čierna. Dužina je sladkokyslá, menej aromatická, s obsahom cukru priemerne 17,3 °Brix. Má nízky až stredný obsah vitamínu C.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na priamy konzum, týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná na ručný aj na mechanizovaný zber.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), náchylnejšia na vošky (Cryptomyzus galeopsidis) a roztočca chmeľového (Tetranychus urticae).
PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtili ako komplexného kríženca genotypov SCRI 74126RA8 x SCRI 75131D2
RAST: bujný, najskôr počas sezóny vzpriamený, neskôr polovzpriamený, tvorí stredný až vyšší počet pevných, beztŕnnych výhonov, ktoré sú zelené alebo mierne do purpurova, pričom v zime sú takmer celé purpurové.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (2,1-8,1 kg/rastlinu), pravidelná. Plodí na bočných konárikoch minuloročných výhonov, ktoré sú dlhé aj 30 cm.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (v rozmedzí 5,3-10 g, najčastejšie okolo 6 g, 25-40 mm), tupo kónického tvaru, čierne a mierne lesklé, pevné. Chuť je príjemne pikantná, vyvážene sladkokyslá, aromatická. Majú vysokú cukornatosť (priemerne 10,6-12,8 °Brix), hoci pomer cukrov a kyselín je stredný (4,53). Majú vysoký obsah minerálnych látok (0,34 % hmotnosti) a vitamínu C.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrievajú od polovice júla do konca augusta až septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na šťavy, džemy, sirupy, do koláčov. Výborne sa skladujú a prepravujú. Majú slabú tendeciu po zmrazení sčervenať, najmä ak pri zbere neboli úplne zrelé.
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do teplých, stredných aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Stredne náchylná na poškodenie fytoftórou či bakteriálnou spálou.
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda pestovaná už v 18. storočí v Nemecku a Holandsku, rozšírená najmä v blízkosti dnešného Gdansku v historickom území Pomoranska, ktoré sa po 2. svetovej vojne rozdelilo medzi Nemecko a Poľsko.
RAST: bujný , tvorí veľkú, guľovitú, neskôr rozložitú, širokú a hustú korunu. Dožíva sa vysokého veku.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Croncelské, Jonathan, Krasokvet žltý, Ontário, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, (stredne) pravidelná, stredná až vysoká, ob rok vyššia.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, úhľadné, s charakteristickými pozdĺžnymi hranami, často so švom, strednej veľkosti. Šupka je jemná, hladká, lesklá, mastná, zelenožltá, prekrytá krvavou červeňou a niekedy pruhovaním, často s nádychom modravého osrienenia. Dužina je žltkastá, pod šupkou často ružovkastá, jemná, kyprá, šťavnatá a voňavá. Chuť je sladkokyslastá, jemne korenistá s malinovou príchuťou, dobrá.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva hneď po zbere, vydrží do decembra, ale časom stráca chuť. Plody sa zle prepravujú, ľahko sa otláčajú.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, mušty, výrobu vína.
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda na teplo a pôdu, vhodná aj do vyšších, horských polôh, vyhnúť sa len príliš vlhkým polohám a mokrým pôdam, či príliš suchým pôdam, na ktorých sú plody malé.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči rakovine, stredne až menej voči chrastavitosti.
PÔVOD: krajový veľkoplodý genotyp z úpätia Považského Inovca.
RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.
PLODY: veľké, guľovitého až kónického tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, aromatická.
DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.
VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.
PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st., zrejme vypestovaná ako náhodný semenáč van Monsom. Nemecké pomenovanie získala po básnikovi Christianovi Fürchtegottovi Gellertovi. Synonymá a cudzie názvy: Gellertova maslovka, Hardyova maslovka, Veľká Isambartka, Sedivka, Bera Hardego, Beurre Hardy, Beurre de Gellert, Gellert's Butterbirne, Thomas Beurré Gellert.
RAST: veľmi bujný rast v mladosti, neskôr bujný, zdravý. Vytvára krásne, vysoké, široko ihlanovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.
PLODNOSŤ: neskoršia, pravidelná a bohatá.
PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.
DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.
VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.
STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.
PÔVOD: USA, Minnesotta, Excelsior, vyšľachtil ju v r. 1869 P. M. Gideon ako semenáč odrody Cherry Crab.
RAST: v mladosti bujný, neskôr slabší až ustáva a potrebuje zmladenie. Tvorí najskôr úzko pyramidálne, neskôr vysoko guľovité až previsnuté koruny. Konáre nasadzuje v ostrom uhle.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom, časť plodov tvorí aj partenokarpicky. Vhodné opeľovače: Akerö, Antonovka, Charlamowski, Cortland, Cox Pomona, Croncelské, Golden Delicious, Hájkova muškátová reneta, James Grieve, Jonathan, Malinové holovouské, Mclntosh, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Red Delicious, Rímske, Wagenerovo. Neopeľuje ju dobre Matkino.
PLODNOSŤ: skorá (4-6 rokov po výsadbe), vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr má sklony rodiť striedavo, treba pomôcť vhodným rezom v rok predpokladanej vysokej plodnosti.
PLODY: stredne veľké až veľké (špecificky ľahké, teda priemerne 135 g, ale aj 200 g), guľovité až plocho guľovité, tvarovo dosť pravidelné. Šupka je hladká, lesklá, pevná, jemne osrienená, najskôr zelenožltá, neskôr žltá, prekrytá z väčšej časti charakteristickým krásnym karmínovočerveným, pruhovaným líčkom, voní. Dužina je žltobiela, pod šupkou či aj uprostred mramorovano ružovkastá, jemná, mäkká veľmi šťavnatá a na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslastá, s malinovou vôňou a príchuťou, veľmi dobrá, pripomína chuť Malinového holovouského.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú začiatkom októbra, vydržia uskladnené až do Vianoc, ale najmä z vyšších polôh, najlepšiu chuť mávajú v novembri. Čas zberu treba dobre vystihnúť, pri oneskorení sa plody hromadne opadávajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie a sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom. Na polohu ani pôdu nie je veľmi náročná, ale mala by byť dostatočne vlhká. V suchých a teplých polohách síce dobre plodí a plody sa pekne vyfarbujú, ale dosť opadávajú, bývajú červivé. Vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších oblastí, kde sa napríklad už nedarí odrode James Grieve. Zvláda dobre aj mrazové kotliny.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči múčnatke, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti. Viac ju v suchých, teplých oblastiach napáda obaľovač jablčný (Cydia pomonella).
PÔVOD: zrejme Fínsko v 80. rokoch 20. storočia, ale korene siahajú do 90. rokov 19. storočia a práce Ivana Vladimíroviča Mičurina, odroda arónie Mičurinovej (Aronia mitchurinii), teda zrejme kríženca [(Sorbus aucuparia x Aronia melanocarpa) x Aronia melanocarpa], niekedy je označovaná aj ako Aronia x prunifolia. Je veľmi blízko príbuzná odrode Nero.
RAST: bujný, priemerne dosahuje výšku 2,5 m. Základné konáre sú stredne hrubé a rastú vzpriamene, v období rodivosti mierne rozložito. Rodivý obrast je bohatý a kratší. Listy má veľké, len nepatrne menšie než odroda Nero.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná a vysoká.
PLODY: na aróniu veľké (100 plodov váži priemerne 99,5-110 g, merajú priemerne 0,9 cm), guľaté až sploštene guľaté, stredne pevné, v okolíku je priemerne 20 plodov. Sú tmavofialové až čierne, je to jedna z najtmavších odrôd v šupke aj v dužine, ale má výrazne svetlé osrienenie. Šťava veľmi silne farbí. Majú strednú výťažnosťou šťavy (priemerne 77,2 %), majú stredný obsah cukru (14,2 °Bx či 9,16 g na 100 g) a nižší obsah kyselín (0,8 g na 100 g) aj polyfenolov než iné odrody. Chuť má sladkú, málo kyslú, menej trpkú než odroda Nero, so slivkovo-likérovou dochuťou.
DOZRIEVANIE: neskoršie, asi 2 týždne po odrode Nero, asi v polovici septembra, na sušenie sa dá zbierať ešte aj v októbri. Ak ich zbierate v celých okolíkoch, z dôvodu vysokého obsahu antibakteriálnych a antiplesňových látok vydržia v chlade a tme čerstvé aj 2 mesiace.
VYUŽITIE: krík je veľmi dekoratívny takmer celoročne. Je vhodný do malých aj veľkých záhrad, živých plotov, parkov a inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov ako dolné poschodie. Kulinárne využitie: plody začerstva, vtedy obsahujú všetky účinné látky. Používajú sa na výrobu kompótov a džemov, vylisovaná šťava je vhodným prídavkom do ovocných muštov. Trpkosť sa zmierni zmrazením pred tepelným spracovaním. Po usušení sú plody vhodnou čajovinou a používajú sa ako zdravé potravinárske farbivo. Liečivé využitie: Majú vysoký obsah bioflavonidov, vitamínov PP, B2, B9, karotény, pektínové látky a rutín. Obsahujú veľké množstvo železa a dôležité mikroelementy: bór, fluór, meď, mangán, kobalt, molybdén a ďalšie. Pre obsah jódu až 400 mg/100 g plodov po odstránení semien sú plody vhodné pre zharmonizovanie činnosti štítnej žľazy, pri prevencii zubného kazu, sú vhodné na posilnenie imunity organizmu. Nízky obsah vitamínu C (10–60 mg/100 g) je vhodné doplniť iným ovocím bohatým na vitamín C- ruža plodová, ruža šípová, kiwi, rakytník - pretože s bioflavonidmi pôsobí synergicky. Tento účinok sa využíva pri liečbe krvácavých stavov, pri liečbe vysokého krvného tlaku, artériosklerózy a chronických zápalových ochoreniach. Plody obsahujú veľké množstvo rutínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť cievnych stien.
STANOVIŠTE: skôr slnečné až polotieň, dostatočne vlhkú pôdu, aby plody pri dozrievaní nezasychali. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná, odolná voči chorobám, vrátane spály ružokvetých (Erwinia amylovora) aj voči hube Phyllosticta arbutifolia. Voči vtákom odporúčame ochrániť netkanou textíliou alebo iným spôsobom, ale tak, aby sa vtáky napr. nezamotali do sietí.
PÔVOD: Anglicko, Sittingbourne, vyšľachtil ju pán Gascoyne, na trh bola uvedená v roku 1871.
RAST: bujný rast, neskôr miernejší, vytvára široko rozložité koruny, plochejšie až previsnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Parména zlatá zimná, James Grieve.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredná až nižšia, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké plody (priemerne 170 g, maximálne až 400 g), šupka hladká, suchá, neskôr polomastná až mastná, základná farba svetlozelená neskôr žltozelená, krycia farba jemne červená s prechodom do výrazného červeného líčka, lenticely veľmi početné a výrazné, ohraničené červenou farbou. Dužina biela, mierne zelenkastá, od šupky niekedy mierne ružovkastá, krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť veľmi dobrá, plná, sladká, mierne kyselkavá, korenisto aromatická.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, plody dobre držia na stromoch, sú vhodné na konzum v mesiaci október, vydržia do decembra aj dlhšie.
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä ako stolové ovocie, ale aj na sušenie, mušty, na vzduchu len málo hnednú. Horšie sa skladujú (pri nízkej teplote dužina hnedne).
STANOVIŠTE: vyžaduje primerane vlhké pôdy, dobre znáša aj vyššie polohy s úrodnejšou pôdou, nemá rada uzatvorené polohy.
ODOLNOSŤ: odroda je dobre odolná voči mrazu, stredne odolná proti múčnatke. V príliš vlhkom prostredí je náchylná na chrastavitosť a moniliózu.
PÔVOD: Česká republika, Bludov, vyšľachtil ju koncom 19. storočia záhradník Jan Marek pre grófa Žerotína ako kríženca (Ananasová reneta x Kanadská reneta) s Gdanským hranáčom. Synonymá: Jesenická reneta, Sudeten Renette, Reinette de Sudetes, Reneta Sudecka.
RAST: v mladosti bujný, so vstupom do plodnosti sa spomaľuje až takmer zastavuje. Tvorí menšie, husté, uzatvorené koruny, s konármi husto obrastajúcimi krátkym plodonosným drevom, na letorastech tvorí veľmi často predčasný obrast. Má krátke a hrubé letorasty. Odvďačí sa za zmladzovanie.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, James Grieve, Oldenburgovo, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné a Wagenerovo.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, často už v škôlke, veľmi vysoká a pri správnom reze pravidelná. Často kvitne už na jednoročnom dreve. Pri veľkej úrode sa vyplatí prebierka.
PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g), guľovité, zdanlivo vysoko guľovité až tupo kužeľovité, 5-hranne rebrovité. Šupka je polodrsná, suchá, neskôr mastná až veľmi mastná, v dobe zberu žltozelená, prekrytá oranžovočervenou krycou farbou s veľkým, výrazne tehlovočerveným, nepravidelne pruhovaným líčkom a výraznými lenticelami, miestami s hrdzou. Dužina je žltozelená až žltobiela, zrnitá, veľmi šťavnatá, krehká, po rozkrojení len málo hnedne. Chuť je sladkokyselkavá s korenistou príchuťou, výborná.
DOZRIEVANIE: zber podľa priebehu počasia začiatkom októbra či skôr, konzumne dozrieva v novembri či decembri, vydrží do februára, z vyšších polôh do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s výživnou, hlinitou pôdou, zvláda aj ťažšie pôdy. Najlepšie sa jej darí v stredných a vyšších polohách s dostatočnou vlhkosťou vzduchu, v teplých suchých polohách máva viac nekvalitných plodov a plody viac opadávajú.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, kvety netrpia ani nepriazňou počasia. Je dobre odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej voči monílii po napadnutí obaľovačom v teplých, suchých oblastiach.
PÔVOD: stará odroda, zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova, bola šírená už pred rokom 1880, má aj ďalšie názvy: Solnohradské ušľachtilé, Borka či Šovari
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Vytvára stredne veľké, zahustenejšie, rozložité koruny. Je dlhoveká, ale vo vyššom veku potrebuje pri slabnúcom raste zmladenie.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Ontário.
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká, pri dobrom reze pravidelná a rovnomerne rozložená po celej korune. Plodí na kratších plodonosných konárikoch.
PLODY: stredné až veľké (160 až 320 g), variabilného tvaru, mierne kužeľovité, ku kalichu sa zbiehajú, najširšie sú uprostred. Šupka lesklá, mastná, veľmi hrubá a hladká. Zelenožltá až žltá farba plodu je prekrytá červenkastým pruhovaným líčkom. Dužina je takmer biela, niekedy pod šupkou ružovkastá, inokedy zelenkastá, veľmi šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladká s miernou kyselosťou, jemne korenistá, takmer bez arómy, dobrá.
DOZRIEVANIE: Zbiera sa v októbri, konzumnú zrelosť dosahuje v novembri, vydrží do marca, potom rýchlo múčnatie, z teplejších polôh pri skladovaní aj trpí pehovitosťou. Dobre znáša prepravu, neotlačuje sa.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na muštovanie, kuchynské využitie či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné. Je menej náročná na kvalitu pôdy, ale najlepšie sa jej darí v hlbších a vlhkejších pôdach. V suchých pôdach môže trpieť červivosťou. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale treba sa vyhnúť uzavretým polohám, kde by trpela chrastavitosťou.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuvzdorná v dreve aj kvetoch, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti. Je náchylná aj na hnitie jadrovníka a červivosť v suchých polohách.
PÔVOD: Nemecko, Freinsheim, v roku 2005 vybraná z potomstva 70-ročného mandľového stromu a množená Ovocnou škôlkou Oberholz.
RAST: stredne bujný až bujný, vzpriamený až mierne rozložitý. Má strednú tendenciu k vyhoľovaniu konárov.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro (v prvej tretine obdobia kvitnutia mandlí). Vhodné opeľovače: Tétényi Kedvenc, Buda Tétényi, Szigetcsépi 55.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spoľahlivá.
PLODY: stredne veľké (priemerne 4,1-5 g, jadrá 1,3 g, 4 x 2,5 cm), dlhé, užšie, zakončené menej výraznou špičkou. Škrupina je polopapierová, ľahko lúskateľná v ruke aj luskáčikom. Chuť je lahodná, sladká, kvalita jadier vysoká.
DOZRIEVANIE: skoré, v polovici až koncom septembra.
VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.
STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.
ODOLNOSŤ: Silne mrazuodolná v kvete. Stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.), málo náchylná na suchú škvrnitosť listov a plodov (Stigmina carpophila).
PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.
RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.
PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.
DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.
ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.
PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč.
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny; do plodnosti vstupuje neskôr.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: pomerne pravidelná, stredne veľká.
PLODY: viac podlhovasté, veľké, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami, žltooranžová, na slnečnej strane s karmínovo červeným rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá, stredne až viac šťavnatá, chuť sladko kyselkavá až sladká, veľmi aromatická, plná, veľmi dobrá až výborná. Dužina drží len slabo na rebrách kôstky. Jadro kôstky je sladké.
DOZRIEVANIE: koncom júla až v 1. polovici augusta, 7 dní po odrode Velkopavlovická.
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu džemov, pálenky.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, priepustná pôda; vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete, náchylnejšia na praskanie plodov v daždi a následné napadnutie moniliózou.
Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.
PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.

